Pomoc Bratislave, či kauza s pozemkami. Pozrite sa, čo obchvatu vyčítajú

Obchvat Bratislavy bude stáť približne 1,9 miliardy eur. K tejto sume však treba prirátať ďalšie stámilióny navyše za pozemky pod diaľnicou.

BRATISLAVA. Takmer 60 kilomterov diaľnic a rýchlostných ciest v okolí Bratislavy sa začne stavať už na jar. Najväčší diaľničný projekt v histórii Slovenska dostal od vlády Roberta Fica zo Smer-u zelenú.

Stalo sa tak po viac ako roku, od kedy ministerstvo dopravy pod vedením Jána Počiatka zo Smeru vypísalo tender. Stavať ho bude konzorcium okolo španielskej firmy Cintra, ktorá tender spomedzi deviatich uchádzačov vyhrala.

Po dostavaní obchvatu bude dostávať od štátu 56,72 milióna eur ročne, pričom štát za 30 rokov existencie diaľnice za obchvat zaplatí približne 1,9 miliardy eur.

Výhodnosť obchvatu nie je jednoznačná. Pozrite sa prečo:

Pomôže  Bratislave?

"Kritickú situáciu v hlavnom meste nevyrieši. Budú na to potrebné aj ďalšie kroky," konštatoval v utorok na seminári, ktorý zorganizovalo ministerstvo dopravy, štátny tajomník rezortu Viktor Stromček.

Stavali Euroveu, televízie sú od nich závislé. Kto postaví obchvat Bratislavy?

Práve nedostatočné odbremenenie ciest Bratislavy bola jedna z vecí, ktorú kritici vytýkajú výstavbe obchvatu Bratislavy cez súkromné peniaze. Analytik Inštitútu INEKO Ján Kovalčík, ktorý v čase ministrovania Jána Figeľa viedol Inštitút stratégie na ministerstve dopravy, už viackrát skonštatoval, že ministerstvo dopravy nevysvetlilo   dôveryhodne dosahy diaľnice na dopravu v okolí Bratislavy.

Samo ministerstvo financií, ktoré zverejnilo svoje stanovisko k obchvatu v pondelok podvečer, napísalo, že aktualizovaná štúdia hodnotí predovšetkým možnosti výstavby autostrád v okolí Bratislavy a nie iné situácie v Bratislave, ktoré by mohli priniesť vyššiu hodnotu za peniaze.

Pomôcť by mohlo napríklad vybudovanie nových električkových tepien, či posilnenie autobusových a trolejbusových radiál. Medzi ďalšími príkladmi sú napríklad spoplatnenie vstupu do mesta, či parkovaciu politiku.

Napríklad v Miláne či Londýne prinieslo zavedenie poplatku za vstup do mesta výrazný pokles premávky a menej emisií v mestách.

"Radi by sme videli aj analýzu niektorých odvážnejších alternatív," skonštatoval na seminári šéf Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Martin Filko.

Šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej, ktorý v minulosti radil premiérke Ivete Radičovej však hovorí, že každá diaľnica vždy pomôže a nepozná príklad, že by sa tak nestalo. Dodáva, že Bratislave odľahčí značnú časť tranzitu, ako aj zlepší životnú úroveň ľudí, ktorí žijú vo Vrakuni.

"Žiaden obchvat nevyrieši dopravu v meste," dodáva Matej.

Kauza s pozemkami

Obchvat Bratislavy bude stáť približne 1,9 miliardy eur. K tejto sume však treba prirátať ďalšie stámilióny navyše. Ide o cenu, ktorú štát zaplatí za pozemky, na ktorých bude autostráda stáť.

Stromček v stredu vyhlásil, že doteraz za pozemky pod obchvatom zaplatili majiteľom pozemkov 125 miliónov eur, pričom treba ešte zaplatiť ďalších 200 miliónov eur. Celkovo tak obchvat bude stáť vyše 2,2 miliardy eur.

Denník SME v decembri napísal, že k pozemkom sa dostali aj ľudia, ktorí sú známi napríklad z kauzy výkupu pozemkov pod priemyselným parkom pri Nitre. Jedným zo vlastníkov pozemkov pod budúcim obchvatom je napríklad podnikateľ Marek Noga.

Ten spolu s Borisom Tonkovičom a právnikom Ľubošom Klčom vlastnia približne milión štvorcových  metrov pozemkov v Podunajských Biskupiciach, Rovinke, vo Vajnoroch, v Dunajskej Lužnej a vo Svätom Jure. Klčo je zaujímavý tým, že v minulosti radil Monike Flašíkovej-Beňovej.

Cena za diaľnicu

Začiatkom minulého roka ministerstvo dopravy zverejnilo štúdiu realizovateľnosti. Vtedy odhadlo, že ročne za obchvat môže zaplatiť od 135 do 151 milióna eur. Po spočítaní 30 rokov tak vyšlo, že autostráda v okolí Bratislavy môže vyjsť na 4,5 miliardy eur.

Mimovládna organizácia INEKO v októbri vyrátala, že obchvat s takouto sumou môže byť predražený až jednu miliardu eur. Aj preto vyzvala vládu, aby v tomto projekte až do riadneho posúdenia prínosov a nákladov, ako aj možnosti financovania zo štátneho rozpočtu alebo takzvaného Junckerovho fondu nepokračovala.

"Výška skrytého dlhu, ktorý sa v prípade realizácie tohto projektu môže vytvoriť, sa pohybuje na úrovni 2 až 3 percentá HDP," hovoril na jeseň riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok uvádza, že výška skrytého dlhu môže byť 2,4 percenta HDP.

Dodal vtedy, že splátky štátu koncesionárovi za vybudované úseky formou PPP sa v danom momente nezobrazujú v deficite ani vo verejnom dlhu.

"Reálne vznikajú záväzky vláde za výstavbu diaľnice, avšak diaľnica negeneruje budúce príjmy. Sú to reálne nepokryté záväzky, ktoré vláda v budúcnosti musí splatiť a preto vzniká skrytý dlh," povedal vtedy Goliaš. INEKO to považuje a považovalo za systémový problém diaľničných PPP projektov.

Počas súťaže však cena za diaľnicu výrazne klesla. Víťazné konzorcium ponúklo štátu ročnú splátku 56,72 milióna eur. Celkovo tak štátnu kasu obchvat za 30 rokov vyjde na približne 1,9 miliardy eur.

Za znížením ceny môžu byť aj zmeny v projekte, ktoré počas dialógu sa v projekte urobili. Napríklad zúžili sa pruhy na diaľnici. Zo šestpruhovej autostrády sa zúžili na štvorpruhovú.

Zástupca španielskej Cintry Carlos Ugarte v stredu vysvetlil, že za takouto cenou je úzke prepojenie stavbárov, projektantov, investičných expertov a expertov na prevádzku diaľnic pod jednou strechou, čo zvyšuje ich konkurencieschopnosť oproti pôvodným hráčom.

Rýchlostná cesta R1

Doteraz jedinou cestou, ktorú štát cez PPP projekt realizoval je úsek rýchlostnej cesty R1. Ministerstvo dopravy hovorí, že stavebné náklady na tento úsek vyšli na 887 milióna eur. Stavbári však tento úsek stavali vo väčšine prípadov na rovinatom pozemku. Len malá časť išla cez mesto.

Ročne však štát za túto autostrádu platí okolo 125 miliónov eur, pričom za minulý rok zo štátnej kasy odišlo takmer 124 milióna eur. Celkovo, po zrátaní všetkých splátok, štát koncesionárovi môže zaplatiť niečo viac ako tri miliardy eur. Rezort dopravy ale o konkrétnostiach hovoriť nechce.

"Toto číslo dnes nie je možné povedať, nakoľko časť platby sa indexuje koeficientom, ktorý sa v čase mení a na druhú stranu zasa štát koncesionárovi strháva platby za nedodržanie podmienok v koncesnej zmluve," povedal Kóňa.

Prvá vláda Roberta Fica chcela stavať aj ďalšie PPP projekty. Cez súkromné peniaze chcela stavať napríklad úsek od Martina po Prešov, ako aj úseky v okolí Žiliny.

Kabinet Ivety Radičovej však tieto úseky stopol a realizoval ich štandardným spôsobom. Analýza INEKO zo začiatku tohto roka ukázala, že len na stavebných nákladoch boli tieto úseky predražené o dve miliardy eur.

Výstavba obchvatu Bratislavy nemusí byť jedinou cestou cez súkromné peniaze. Na odbornom seminári minister dopravy Ján Počiatek pripustil, že takouto formou by mohol štát stavať pokračovanie diaľnice D4 popod tunel Karpaty, ako pokračovanie rýchlostnej cesty R1 od Banskej Bystrice na Ružomberok cez Donovaly.

"Jedna z prvých vecí, ktorú by sme začali pripravovať v prípade, že by sme pokračovali na ministerstve dopravy, je práve PPP projekt na prepojenie Banskej Bystrice a Ružomberka," dodal Počiatek pre agentúru TASR.