Pomohli s Braniskom, štát im roky nezaplatil

Ľudia v dobrej vôli umožnili stavať tunel. Na peniaze čakajú 12 rokov.

Mečiarova vláda sa zaviazala ľuďom za pozemky zaplatiť, Dzurindova vláda si na to za osem rokov nenašla čas, hoci tunel otvárala. Ani za Fica to zatiaľ nevyzerá, že štát záväzok splní.

Košice - Štát dlhuje stovkám vlastníkov za hektáre zabratej pôdy v okolí tunela Branisko desiatky miliónov korún. Mnohí z nich sa sľúbených peňazí ani nedožili.

„Nemáme ani pozemky, ani peniaze. Zato máme v záhrade diaľnicu,“ hovorí 84-ročný Matej Forgáč z Korytného. Na to, aby chodil po úradoch a domáhal sa toho, čo mu patrí, už silu nemá.

Peter Palenčár z tejto obce je na tom podobne a pozná desiatky ľudí, ktorí neboli vyplatení.

Domček Palenčárovcov z Korytného leží takmer pod diaľničným mostom. Autá po ňom prechádzajú do tunela. Pani Anna Palenčárová zvykne sedávať na lavičke pred domom. Jej pohľad nemôže minúť mohutné betónové piliere.

Pekné sľuby

„Keď tunel stavali, na našich pozemkoch bola betonárka. Podpísali s nami zmluvu o prenájme.“ Na začiatku im platili nájomné, korunu za štvorcový meter na rok. Potom prestali. „Manžel chodil po úradoch, vypisoval listy, ale nič sa nepohlo. Vždy ho odbili, aby bol trpezlivý. Chudák, bol trpezlivý, až kým nezomrel. Doteraz sme nedostali ani korunu.“ Pri spomienke na manžela sa 76-ročnej starenke tlačia slzy do očí.

Vlastníkov parciel, na kto­rých stoja objekty tunela, diaľnica medzi Beharovcami a Fričovcami a ochranné pásma oboch stavieb, sú stovky. Cítia sa podvedení. Podpísali zmluvy o budúcich zmluvách, v ktorých sa štát zaväzuje vykúpiť trvalo zabraté pozemky a vziať do prenájmu nehnuteľnosti potrebné na výstavbu. Väčšina z nich sa peňazí nedočkala.

Začali za Rezeša

Zmluvy o budúcich zmlu­vách podpisovali vlastníci ešte počas pôsobenia Alexandra Rezeša vo funkcii ministra dopravy v roku 1996. Bez nich by stavebný úrad nemohol vydať rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebné povolenie.

Vyrovnanie za štát zabezpečoval investor, Slovenská správa ciest, a od februára 2005 novovzniknutá Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Pozemky však vykupuje podľa zmluvy z roku 1998 štátny podnik Vodohospodárska výstavba.

„Pozemky vyrovnávame na základe zmluvy o dielo s Národnou diaľničnou spoločnosťou. My sme len ich dodávateľom. Akékoľvek stanovisko treba žiadať od nich,“ povedala asistentka generálneho riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Alena Jankovičová.

Po otcovi bojuje syn

U Palenčárovcov prevzal štafetu po otcovi pri boji s neprehľadným spletencom štátnej byrokracie syn Peter. Stráca už trpezlivosť a je rozhodnutý obrátiť sa na súd.

„Na začiatku nám sľubovali hory-doly. Napríklad, že počas výstavby budú dvakrát denne zmývať cestu, po ktorej nákladiaky vozili vyťaženú horninu. Kdeže, pod oknami nám jazdili 24 hodín denne. A cisterna prišla raz za čas. Múry na niekto­rých domoch popraskali. Sľúbili náhradu. Ale viete, ako to je: Sľuby sa sľubujú, ...“

Aj Peter Palenčár zatiaľ bezvýsledne bojuje so štátnou byrokraciou. Na jeho výzvy a listy nikto nereaguje. Palenčárovci so Slovenskou správou ciest podpísali zmluvu o budúcej zmluve, podľa ktorej mal štát odkúpiť päť parciel s výmerou viac ako desaťtisíc štvorcových metrov. „Nie že ich nevyplatili, ale dlhujú aj za prenájom. Dali len nejaké drobné na zalepenie očí. Keď dali do prevádzky most a tunel, všetko zhaslo. Takých ako moji rodičia sú v okolí desiatky, možno stovky.„

Vyplatenie v nedohľadne

Meškanie vyrovnania pozemkov dnes hovorca NDS Marcel Jánošík vysvetľuje nutnosťou vypracovať nové geometrické plány, bez ktorých nie je možné uzatvárať kúpne zmluvy. Vyžiadať si ich mali zmeny počas výstavby – teda niečo, čo nik z občanov obcí nemohol ovplyvniť.

Kúpnopredajné zmluvy sú údajne už pripravené, správa katastra však nemôže prijať návrh na vklad. Národná diaľničná spoločnosť totiž nedala návrh na vyňatie pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Bez tohto administratívneho kroku výkup nie je možný.

Marcel Jánošík z NDS potvrdil, že konanie na katastri je prerušené. „Je potrebné zladiť rozsah vyňatia poľnohospodárskej pôdy s novými zábermi v nových porealizačných geometrických plánoch.“

Na otázku, či NDS už dala návrh na vyňatie reálne zabratých pozemkov z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, neodpovedal. „Nie je v kompetencii NDS momentálne veci posunúť ďalej“. Kedy by vlastníci pozemkov mohli peniaze dostať, nespresnil.

Hovorca ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Martin Jánošík povedal, že vlastníci majú možnosť domáhať sa svojich práv v občianskoprávnom konaní.

Zrejme ich oklamali

V zmluve o budúcej zmluve musí byť uvedený aj časový záväzok. Pri zmluvách o Branisku tento údaj chýba.

Bez presne určeného časové záväzku sa ani jedna strana nemôže domáhať plnenia takejto zmluvy. Štát teda zrejme majiteľov pozemku okolo Braniska oklamal, hovorí právnička Eva Kováčechová. „Vyzerá to na zlomyseľnosť zo strany ľudí, ktorí im tie zmluvy predkladali.“ V takomto prípade by mohli byť zmluvy vyhlásené za neplatné, lenže to poškodeným nepomôže, keďže o svoje majetky už dávno prišli.

Ihneď na súd by sa však mali obrátiť tí, ktorým štát neplatil za prenájom pozemkov. „Ak majú uzavreté nájomné zmluvy, môžu dať návrh na platobný rozkaz. Môžu žiadať aj úroky z omeškania,“ hovorí Kováčechová.

Fakty o tuneli

Tunel Branisko je najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku. Nahradil náročný horský priechod cez rovnomenný horský masív s nadmorskou výškou 751 metrov medzi Prešovom a Levočou.

Prvá zmienka o výstavbe ešte za komunizmu.

Prvýkrát vo vláde prerokované v roku 1994.

V apríli 1996 začali raziť prieskumnú štôlňu.

V druhej polovici 1996 začala Slovenská správa ciest zastúpená Vodohospodárskou výstavbou podpisovať s vlastníkmi zmluvy o budú­cich zmluvách.

Tunelovú rúru začali raziť v máji 1997.

Tunel slávnostne prerazili 1. mája 1999.

Skúšobná prevádzka od júna 2003.

Uvedenie do prevádzky 31. 10. 2004.

Fričovce zabojovali, oplatilo sa

Občianska iniciatíva ľuďom pomohla – aspoň časť z nich sa dočkala peňazí za svoje pozemky.

Časť vlastníkov zo Širokého, z Fričoviec a z osady Branisko už štát vyplatil. O peniaze museli tvrdo zabojovať. Pomohla im petícia za vyrovnanie pozemkov. Po otvorení tunela ju zorganizoval Matúš Širocký.

„Nebolo jednoduché bojovať s firmami, ako je Slovenská správa ciest, Národná diaľničná spoločnosť či Vodohospodárska výstavba. Ale vyplatilo sa,“ spomína predseda petičného výboru Širocký.

Bývalý predseda družstva na dôchodku nie je vlastníkom pôdy. Vlastníčkou je jeho svokra a manželka.

Keď sa prechádzal ponad tunel, zistil, že pozemky sú oplotené. Manželka tam má menšiu parcelu. „Všade sú tabuľky so zákazom vstupu. Ľudia nemohli svoje roličky využívať. Ale zaplatiť za ne nechcel nik.“

Petíciu podpísalo takmer 120 občanov. V dome Širockých začala rásť halda korešpondencie. „Vyše sto ľudí, to je už nejaká sila. Museli s nami rokovať. Jednotlivec by si asi neporadil.“ Podarilo sa presadiť, že namiesto 70 korún za štvorcový meter zaplatia podľa súdnoznaleckého posudku 103 korún. Dokonca spätne vyplácajú nájom za používanie pozemkov počas výstavby. Časti vlastníkov s výmerou asi päť hektárov štát zatiaľ vyplatil viac ako 4,7 milióna korún. Ďalší na peniaze čakajú.

Na začiatku len málokto veril, že sa dočká peňazí. „Dohodli sme sa, že keď sa nám to podarí, dve percentá dáme na opravu kostola. Vybrali sme takmer deväťdesiattisíc korún. Pán farár má radosť.“

Zaskočený Prokopovič

Informácie o nevyrovnaných pozemkoch na Branisku exministra dopravy prekvapili.

Tunel a diaľnicu uviedli do skúšobnej prevádzky v apríli 2003. Ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií bol vtedy Pavol Prokopovič.

„Nevedel som o tom. Nechápem, ako mohlo byť vydané kolaudačné a užívacie povolenie. Ide to čiastočne aj na moju hlavu.“ Tvrdí, že je ochotný cez hospodársky výbor zorganizovať poslanecký prieskum v Národnej diaľničnej spoločnosti. „Majetok občanov je posvätný. A keď štát naň siahne, musí vlastníkov čím skôr odškodniť. V prípade pozemkov na Branisku ide z pohľadu štátneho rozpočtu o smiešne sumy.“

Podľa advokáta Imricha Lucskaia občanov nemusia zaujímať dôvody prieťahov. „Hoci postup pri vyrovnaní pozemkov na Branisku je v slovenských podmienkach štandardný, neznamená to, že je aj správny. Vlastníkom nič ne­bráni, aby uplatnili svoje práva súdnou cestou. A pravdepodobne by boli aj úspešní.“