Posilnime kultúru riešenia problémov. Málo si vážime, čo tu máme

Slovensko je krajina, ktorá má potenciál, aby sa tu ľuďom veľmi dobre žilo. K dosiahnutiu tohto cieľa by nebolo treba urobiť až tak veľa.

Rozhovor s lekárom Borisom Mavrodievom, ktorý sa po rokoch vrátil z Veľkej Británie, aby profesionálne pôsobil opäť na Slovensku, odhaľuje dôležitú vec. Posudzovať kvalitu života v rôznych krajinách môže byť zradné, ak sa porovnanie odvíja len od výšky platov.

Cenová úroveň, kvalita bývania, dopravný komfort, dostupnosť voľnočasového vyžitia, identita, ale aj bezprostrednosť rodinných a kamarátskych vzťahov... to všetko sú premenné, ktoré by si zaslúžili vyhodnotiť. A po ich zarátaní Slovensko nemusí vyznievať v porovnaní s inými krajinami pre jednotlivca až tak zle.

Okrem toho, sú veci, ktoré u nás fungujú dobre a tak sa nad nimi ani nezamýšľame. No v inej krajine môžeme byť prekvapení, že oblasť, ktorá u nás nie je problémová, zase nefunguje tam. Doktor v rozhovore pár takých jednotlivostí dokonca pomenúva vo fungovaní oboch zdravotných systémov.

Iste, na túto tému existuje milión názorov. A to od Slovákov, žijúcich v cudzine, ako aj od tých, ktorí zostali doma. No možno by sme si mali viac vážiť, čo máme doma na Slovensku.

Prirodzene, mzdy by mali rásť rýchlejšie, verejné služby byť kvalitnejšie a politika vecnejšia. No veľa ľudí zistí, že ľudská hlúposť, ktorá ich frustrovala na Slovensku, sa vyskytuje aj v ich novej domovine. Málokde je tráva zelenšia.

Posilnime kultúru riešenia problémov

Slovensko by mohlo byť jednou z krajín s najvyššou životnou úrovňou na svete. A je len našou chybou, že ňou nie je.

Čo robiť, aby sme sa takou krajinou stali? Možno by pomohlo dôslednejšie riešenie problémov, ktoré identifikovala verejnosť, médiá či odborníci.

Hľadať, ako sa veci dajú robiť. Nie, ako sa nedajú. Na každý z našich spoločenských problémov sa niekde vo svete odskúšalo úspešné riešenie.

Dnes je to tak, že o problémoch sa napíše, ľudia si ponadávajú v krčme a riešenia zo strany politiky, či úradov buď nenasledujú alebo sa prijímajú len formálne. Lenže blahobyt krajiny je tvorený maličkosťami.

Ak veci nefungujú v malom, v krajine sa sotva dá cítiť dobre. A veci nefungujú, pokiaľ sa pomenované problémy reálne neriešia.

Výzvy, ktorým naša krajina stále čelí v ekonomicko-sociálnej oblasti, pri budovaní inštitúcií, či pri kvalite verejných služieb, by sme mali vnímať ako príležitosti. K postupnému vytvoreniu krajiny s jednou z najvyšších životných úrovní na svete.