Poslanci škrtajú výnimky v infozákone

Vláda má určovať, aké informácie zverejnia štátne firmy o zmluvách, ktoré nebudú musieť zverejniť na webe.

Bratislava - V novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám má byť menej výnimiek, ako navrhla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ). Výnimky z povinného zverejňovania zmlúv začali škrtať poslanci v parlamentných výboroch.

K siedmim výnimkám malo podľa vládnej novely infozákona pribudnúť ďalších dvanásť. Nemali sa napríklad zverejňovať zmluvy o prevode či prenájme majetku medzi dvomi štátnymi firmami či úradmi vzájomne.

To škrtol výbor pre vzdelávanie na návrh poslanca Miroslava Beblavého (SDKÚ), ktorý jednoznačne upravil aj povinné zverejňovanie pri štátnych fondoch zriadených zákonom, čo je napríklad Študentský pôžičkový fond.

Notifikáciu určí vláda

Novelu spresnil aj Kamil Krnáč z SaS cez ústavnoprávny výbor. Vďaka jeho zmene sa má zverejňovať aj spôsob, akým sa k výslednej sume štát a samosprávy dopočítali.

Štátne firmy nebudú musieť podľa vládnej novely infozákona zverejňovať všetky zmluvy, na web budú musieť dať len notifikáciu o ich uzatvorení. Čo však má obsahovať, zákon nehovorí. Výbory sa zhodli, že obsah notifikácie určí nariadenie vlády.

Ministerka pôvodne pridávala výnimky do zákona na návrh štátnych firiem a úradov, aktuálne zmeny s ňou však poslanci konzultovali.

Nezverejňovanie niektorých zmlúv Žitňanská umožnila, pretože sa štátne firmy cítili byť zverejňovaním diskriminované oproti konkurencii.

Dostál sťažil zatajovanie

Aj nezverejnené zmluvy budú musieť štátne firmy zverejňovať, no cez žiadosť. Poslanec Ondrej Dostál (OKS) cez ústavnoprávny výbor novelu spresnil, aby ňou podniky nedostali do rúk argument, ako zmluvy nesprístupňovať ani cez žiadosť.

„Táto zmena zabezpečí, aby sa dalo aj v budúcnosti argumentovať, že štátne firmy hospodária s verejnými peniazmi,“ vysvetlil Peter Wilfling, právnik spolupracujúci so združením Via Iuris.

Pri zverejňovaní informácií cez žiadosti sa štátne firmy často vyhovárajú, že nehospodária s verejnými financiami, a informácie, medzi nimi aj kontrakty či projekty, odmietajú zverejňovať.

Český Najvyšší správny súd v roku 2006 rozhodol, že za verejný majetok sa považuje štátna firma ako celok, preto musí zverejňovať informácie o svojom hospodárení.

Wilfling sa však obáva, že aj po prijatí novely sa budú záujemcovia o informácie so so štátnymi firmami naťahovať. Dostál o týchto problémoch vie. „Možno to budeme musieť riešiť aj v zákone,“ povedal.

Novelu infozákona aj navrhnuté zmeny by mal parlament schvaľovať na tohtomesačnej schôdzi.