Poslanci utajili informácie o jadrových zariadeniach

Zákon, ktorý utajuje informácie o jadrových zariadeniach, prešiel parlamentom bez diskusie.

Bratislava - Aby nám únia nezastavila dotácie vo výške takmer 12 miliárd eur, vláda musela novelizovať zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Okrem zmien, ktoré vyžaduje Brusel, však včera poslanci utajili všetko o povoľovaní jadrových zriadení.

Čo mení novela

• Úrady sa musia zaoberať námietkami voči stavbe fyzických, právnických osôb, občianskych iniciatív, občianskych združení podporujúcich ochranu prírody.
• Aby sa nimi zaoberalo, musia podať písomné stanovisko.
• Z informácií o jadrových zariadeniach robí tajné, tie verejnosť nemôže získať.

Zdroj: Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

Po novom tak ľudia nemajú právo vedieť o tom, že by v ich okolí mala byť postavená napríklad jadrová elektráreň. „Stavebný úrad účastníkom konania odmietne sprístupniť informácie, ak by ich sprístupnenie mohlo nepriaznivo ovplyvniť bezpečnosť verejnosti,“ píše sa v zákone.

„Je šokujúce, že poslanci pred verejnosťou utajili informácie o povoľovaní jadrových elektrární a zariadení,“ povedal Peter Wilfling, právnik spolupracujúci so združením Via Iuris. Zákon je podľa neho protiústavný a v rozpore s predpismi Európskej únie. „Je navyše nehorázne, že taká dôležitá zmena zákona o slobode informácií bola prijatá cez pozmeňujúci návrh, zverejnený iba v pondelok,“ povedal.

Novelu zákona poslanci prijali bez diskusie. Na to, že sa zákonom utaja dôležité informácie, ich pritom Via Iuris upozornilo v pondelok.

Proti zákonu bola aj poslankyňa Lucia  Žitňanská z SDKÚ. Zákon sa jej zdá nedostatočný a nepáči sa jej ani utajenie informácií. V rozprave sa však proti utajeniu nevyjadrila. „Vyjadrila som sa hlasovaním,“ povedala.

Európska komisia upozorňovala vládu na nesúlad medzi zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a európskou legislatívou už v septembri 2008. Keďže ministerstvo životného prostredia, vtedy pod SNS, nekonalo, po roku Brusel pohrozil odobraním eurofondov. Slovensko by tak prišlo o takmer 12 miliárd eur.

Problémom zákona bolo, že ľudia, ktorí nevlastnili pozemok priamo pod budúcou stavbou alebo v jej susedstve, neboli „účastníkmi konania“. Nemohli nazerať do spisov o schvaľovaní stavby a domáhať sa práv na stavebnom úrade ani na súde.

Vládny návrh, ktorý sa únii pozdával, však neobsahoval utajenie „jadrových informácií“.