Povoľovanie Nábrežnej komunikácie v Prešove od počiatku sprevádza snaha vylúčiť občanov zo stavebného konania

Výstavba tzv. Nábrežnej komunikácie v Prešove na uliciach Pod Kamennou baňou a Pod Kalváriou postúpila do ďalšej fázy. Investor stavby, Slovenská správa ciest (SSC) požiadala o vydanie stavebného povolenia. Stavebné konanie je od počiatku sprevádzané zo strany štátnych orgánov snahou stavbu povoliť za každú cenu a zabrániť obyvateľom dotknutých ulíc v ich práve zúčastniť sa stavebného konania.

História

Myšlienka vybudovania Nábrežnej komunikácie má pôvod ešte v minulom režime. Pôvodne sa mala tiahnuť po brehu rieky Torysy, podľa čoho dostala názov "nábrežná". Z akýchsi neznámych dôvodov vtedajší mocipáni rozhodli, že Nábrežná komunikácia nepôjde po nábreží cez nezastavané pozemky, ale cez husto zastavané oblasti dvoch ulíc v malebnom prostredí historicky cennej Kalvárie, v bezprostrednom susedstve dvoch stredných škôl, zimného štadióna a cyklistického štadióna.

Slovenská správa ciest, Investorský útvar Košice, podala 9. 8. 1996 návrh na vydanie územného rozhodnutia pre Nábrežnú komunikáciu. Okresný úrad v Prešove návrhu po viac ako dvoch rokoch vyhovel a 20. 10. 1998 vydal územné rozhodnutie.

V územnom rozhodnutí Okresný úrad stanovil 85 podmienok, ktoré je SSC povinná splniť. Splnenie resp. nesplnenie niektorých z nich sa ukázalo neskôr ako kľúčové.

Bod 62 územného rozhodnutia vychádza z posudku štátnej okresnej hygieničky MUDr. Magdalény Čačovej z 12. 9. 1996. Podľa tohto bodu "vzhľadom na to, že nie je možné protihlukovými stenami v plnej miere zabezpečiť ochranu obyvateľstva v dotknutom území uvedených ulíc, neodporúča sa ďalšie využitie rodinných domov na bývanie. Obyvateľom poskytnúť náhradné bývanie."

Podľa bodu 73, je investor povinný k stavebnému konaniu majetkovoprávne usporiadať všetky nehnuteľnosti dotknuté Nábrežnou komunikáciou.

V 74. bode sa Slovenskej správe ciest ukladá povinnosť zabezpečiť pre vlastníkov rodinných domov, ktoré budú v rámci stavby asanované, primerané bývanie.

V územnom rozhodnutí sa úrad vyjadruje aj k námietkam účastníkov konania. K požiadavkám na pridelenie náhradného pozemku za zabraté pozemky sa uvádza, že mesto Prešov prehlasuje, že sú vytvorené predpoklady na uspokojenie tých vlastníkov, ktorí požadujú nový pozemok ako náhradu za zabratý pozemok.

Poznámka: Medzičasom, za škandalóznych okolností, 17. 11. 1999 vyhrala verejnú súťaž na generálneho dodávateľa prác na Nábrežnej komunikácií spoločnosť Inžinierske stavby Košice, kde pôsobí aj Alojz Rajnič, košický boss SDKÚ (viac informácií priniesli tlačené médiá, napr. Kauza diaľničný privádzač pokračuje sťažnosťou alebo O čo ide v tendri na privádzač Prešov?).

Majetkovoprávne usporiadanie

Predchádzajúce body z územného rozhodnutia sú uvedené zámerne. Buď neboli splnené vôbec alebo iba nedostatočne a stali sa tak zdrojom konfliktov.

Kapitolou samou o sebe je majetkovoprávne usporiadanie a zabezpečenie primeraného bývania pre obyvateľov, ktorých rodinné domy majú byť kvôli výstavbe zbúrané. Problémom je, že Slovenská správa ciest odmieta vlastníkom poskytnúť primeranú náhradu a bývanie. Odvoláva sa na oceňovaciu vyhlášku z roku 1991, ktorá je pre svoju zastaranosť mimoriadne nevýhodná pre vlastníkov. Slovenská správa ciest odmieta zaplatiť viac. Čo sa týka zabezpečenia bývania, považuje vyplatením vyhláškovej náhrady svoju povinnosť za splnenú. Obyvatelia sa majú o seba postarať sami, resp. s pomocou Mesta Prešov.

Mesto Prešov však svoju "pomoc" chápalo ako čosi navyše nad "oprávnené" požiadavky vlastníkov a kládlo si mnohé podmienky, ktoré smerovali k tomu, aby občania vložili náhradu od Slovenskej správy ciest do Mestom Prešov vopred určenej súkromnej spoločnosti HREC a stali sa tak nájomníkmi v nepredajných bytoch tejto spoločnosti - s prísľubom, že raz sa možno stanú ich vlastníkmi. Nekompromisnou podmienkou Mesta Prešov však bolo, aby občania najprv uzavreli kúpne zmluvy o predaji svojich rodinných domov so Slovenskou správou ciest za nadiktovanú vyhláškovú cenu, čím sa obyvateľom prakticky zatvorila možnosť zvrátiť nevýhodný predaj svojich domov.

Niektorí obyvatelia viac-menej dobrovoľne nevýhodné zmluvy podpísali. Iných nechala Slovenská správa ciest vyvlastniť za vyhláškovú cenu, ktorú napokon aj tak doposiaľ odmieta dobrovoľne zaplatiť. Situácia vyústila do podania viacerých žalôb, nezákonnosť konštatoval aj krajský prokurátor v Prešove, niektoré rozhodnutia už boli zrušené (podrobnosti prináša článok Krajský úrad v Prešove uznal nezákonnosť rozhodnutia o vyvlastnení pozemkov pre Nábrežnú komunikáciu a zrušil ho).

Ako sa ukázalo, Slovenská správa ciest odmietla zaplatiť finančné náhrady aj niektorým občanom, ktorí podpísali kúpnopredajné zmluvy. Hoci majetkovoprávne nemala SSC usporiadané všetky pozemky (a dodnes nemá), nebránilo jej to, aby požiadala o vydanie stavebného povolenia.

Stavebné konanie

Košický riaditeľ SSC Jozef Uebersax sa dňa 8. 3. 2001 obrátil na Krajský úrad v Prešove, odbor dopravy a cestného hospodárstva, so žiadosťou o vydanie stavebného povolenia. Žiadosť poslal napriek vedomiu, že SSC nemá majetkovoprávne vysporiadané pozemky a nesplnila podmienky územného rozhodnutia.

Žiadosť prišla na Krajský úrad v Prešove 15. 3. 2001. Vedúci odboru dopravy, Jaroslav Greguš vzápätí, 19. 3. 2001 vydáva rozhodnutie o prerušení stavebného konania a ukladá SSC, aby v lehote do 90 dní doplnila žiadosť o doklady preukazujúce vlastnícke práva k pozemkom. Rozhodnutie posiela iba SSC a tak nikto z občanov ani len netuší, že sa začalo stavebné konanie.

Dňa 3. 5. 2001 Krajský úrad v Prešove usúdil, že sú splnené všetky stanovené podmienky a oznamuje pokračovanie stavebného konania. Akosi prehliadol, že prinajmenšom jedno rozhodnutie o vyvlastnení nie je právoplatné a v ďalšom vyvlastňovacom konaní ešte ani nepadlo rozhodnutie. Súčasne KÚ na 29. máj 2001 nariadil ústne pojednávanie návrhu na vydanie stavebného povolenia. Nariadenie vyvesil na úradnej tabuli, hoci mená a bydliská účastníkov sú známe už z územného rozhodnutia a oznam im bol povinný poslať poštou do vlastných rúk. Oznámenie o ústnom konaní však predsa len doručil niektorým vybraným účastníkom. Ale pozor! Z jednej kategórie účastníkov nepozval nikoho...

Ústne prejednanie návrhu je posledná možnosť, na ktorom sa môžu účastníci vyjadriť, na neskoršie pripomienky sa neprihliada. Tak tvrdí zákon o správnom konaní, podľa ktorého prebieha aj stavebné konanie. Krajský úrad v Prešove systematicky nepozval obyvateľov pravej strany ulice Pod Kalváriou. Prečo? Táto časť ulice je projektovo vyriešená tak, že Nábrežná komunikácia je doslova "natlačená" na ostávajúce rodinné domy na pravej strane ulice (domy na ľavej strane budú až na dve výnimky asanované). Od Nábrežnej komunikácie ich bude oddeľovať zelený pás o šírke jeden (!) meter. Pred pásom bude hneď obslužná cesta, široká tri metre, nízky múr s "protihlukovým paravánom" z plastu a hneď za ním bude štvorprúdová cesta. To všetko na tej strane domov, kde majú obyvatelia obytné miestnosti. Kolesá kamiónov pôjdu štyri metre od okien spální, obývačiek a detských izieb.

Nie bezdôvodne vydal okresný hygienik stanovisko, že obydlia po pravej strane komunikácie nebudú vhodné na trvalý pobyt ľudí a podľa územného rozhodnutia je SSC povinná týmto ľuďom zabezpečiť náhradné bývanie v bezpečnom a zdravom prostredí. To sa však nestalo a tak bola účasť týchto ľudí na stavebnom konaní nežiadúca.

Ústne pojednávanie

Pred dňom ústneho pojednávania sa stretli v Prešove tri špičky a dohodli sa na ďalšom postupe: minister dopravy Jozef Macejko, prednosta Krajského úradu Jozef Polačko a primátor Prešova Juraj Kopčák. Práve ten posledný, deň pred ústnym pojednávaním na tlačovej konferencii 28. mája 2001 pred novinármi hýri optimizmom, vyjadruje spokojnosť s postupom na Nábrežnej komunikácií. K možnosti, že sa proti stavebnému povoleniu niekto odvolá, sa prešovský primátor vyjadril bagatelizujúco - v zmysle, že odvolanie bude zamietnuté a do konca júna 2001 bude stavebné povolenie právoplatné (podrobnosti priniesli tlačené médiá, napr. článok S postupom prác na Nábrežnej komunikácii je Kopčák spokojný).

Nastal deň ústneho pojednávania. Za predsedníckym stolom sedeli zástupcovia investora, zástupcovia Mesta Prešov, projektantskej firmy Dopravoprojekt a pracovník Krajského úradu, odboru dopravy a cestného hospodárstva pán Ondirko.

Asi štyridsať ľudí namietalo, že investor nesplnil podmienku č. 62 z územného rozhodnutia a nezabezpečil zdravé náhradné bývanie pre obyvateľov domov po pravej strane budúcej komunikácie. Na pojednávaní padlo ešte veľa ďalších dôležitých pripomienok a návrhov. Napríklad aj to, že podľa projektovej dokumentácie bude Nábrežná komunikácia zaberať ešte viac pozemkov, ako bolo záväzné stanovené v územnom rozhodnutí.

Jeden z občanov namietal, že záber jeho pozemku ešte nie je majetkovoprávne usporiadaný. Hoci prítomných organizátorov zaskočil, ešte v ten istý deň po ukončení ústneho pojednávania podal Krajský úrad, odbor životného prostredia na pošte čerstvé vyvlastňovacie rozhodnutie.

V závere pojednávania odmietol pracovník Krajského úradu, pán Ondirko, spísať zápisnicu. Odôvodnil to tým, že to nie je možné, že sám neskôr spíše záznam a ten sa stane záväzný. Podľa zákona o správnom poriadku pracovník správneho orgánu je však povinný spísať zápisnicu, ktorú po prečítaní podpisujú všetky prítomné osoby. Zlozvyk nespísania zápisnice je na prešovských úradoch rozšírený. Prečo? Správny orgán je povinný sa v konaní zaoberať každou pripomienkou či návrhom a vysporiadať sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia. Keďže sa môže stať, že niektorý z účastníkov by vzniesol návrh alebo pripomienku, ktorej by sa nedalo vyhovieť inak, ako ju uznať a povedzme nevyhovieť navrhovateľovi, uchyľujú sa pracovníci k tomu, že zápisnicu odmietnu spísať. Neskôr, niekedy aj po konzultácii s navrhovateľom, spíšu akýsi záznam a ten potom vydávajú za hodnoverný podklad pre rozhodnutie o námietkach a návrhoch účastníkov.

3. júla 2001 sa prvýkrát objavil v spise takýto "Záznam". Nesie dátum 11. 6. 2001. Je neklamným signálom, že sa schyľuje k vydaniu stavebného povolenia. Aké bude a ako sa vysporiada s nesplnenými podmienkami územného rozhodnutia? Podpíše ho vedúci odboru dopravy a cestného hospodárstva KÚ v Prešove, Ing. Jaroslav Greguš, alebo nie?

Medzičasom, zhodou okolností tiež 11. 6. 2001 ten istý Krajský úrad v Prešove na protest prokurátora zrušil jedno z hromadných vyvlastňovacích rozhodnutí, ktorým boli nezákonne vyvlastnené pozemky pod budúcu Nábrežnú komunikáciu. V tejto situácii by za žiadnych okolností nemalo teraz dôjsť k povoleniu stavby, ak pravda neuvažujeme hrubé porušenie zákona spôsobom "rozhodneme ako rozhodneme a potom sa občan s nami súď, domáhaj sa nápravy".

Ako to dopadne, a či pôjde o ďalšiu facku štátneho úradníka občanovi, ukáže už najbližšia budúcnosť.