Pozval som prednostu na zasadnutie výboru, témou majú byť aj cesty

Neutešená situácia so stavom komunikácií v lokalite za Kalváriou, Vydumanec a Cemjata ma donútila pozvať na septembrové zasadnutie výboru v našej mestskej časti aj prednostu mestského úradu v Prešove.

Obyvatelia okrajových ulíc mesta sa dlhodobo domáhajú zlepšenia zlého stavu svojich ulíc. Obracajú sa na všetky možné strany s požiadavkami, medzi inými aj na mňa, ako poslanca, vidiac nemohúcnosť pri pokusoch problém natrvalo vyriešiť.

Výkon konkrétnych prác na uliciach je v kompetencii a právomoci mestského úradu, nie poslancov, čo však nie je všeobecne známe. Poslanec nemá žiadneho podriadeného a nemôže nikomu dávať pokyny.

A ako píšem nižšie, nemôže mať a ani nemá aktuálne informácie o tom, čo sa v meste deje.

Ak výkon prác zaplatených za spoločné mestské peniaze nefunguje alebo zlyháva, zodpovední sú v prvom rade platení profesionáli - zamestnanci mestského úradu a v praxi prenesene aj zmluvní dodávatelia a mestské firmy, ktorí za mestské financie mestu poskytujú služby.

Aj na nich majú dohliadať nad výkonmi a kontrolovať ich zamestnanci mestského úradu, na čele s prednostom mestského úradu.

Keďže s pomerne vážnym problémom zlého stavu okrajových ulíc v meste sa dlhodobo nič nedeje, hoci si myslím, že "mesto" (t. j. všetky jeho zložky, vrátane vedenia mestského úradu, čiže primátorky a prednostu, spolu s mestským zastupiteľstvom) má možnosť s tým niečo urobiť - pokúsil som sa na septembrové zasadnutie výboru v mestskej časti pozvať prednostu mestského úradu.

Preto, aby sa s problémom lepšie oboznámil a potom po návrate do práce pripravil funkčné riešenie a spolu s ďalšími orgánmi mesta ho uviedol do trvalého života.

Ako sú vlastne rozdelené kompetencie?

Hoci už viac ako dvadsaťpäť rokov platia súčasné samosprávne pravidlá, podľa mojej skúsenosti sú väčšine ľudí ľahostajné.

A to spravidla až do doby, kým na nich nedopadnú dosledky nejakého problému.

Prvotné rozčarovanie je často spojené s presvedčením, že všetci platíme dane a tak neriešenie ich problému je spôsobené vraj úmyselným "nechcením" vyriešenia ich problému zo strany zvolených funkcionárov, korupciou a tým, že volení funkcionári peniaze vyzbierané z daní rozkradnú, prípadne minú na hlúpe a pre nich nepotrebné veci.

Toto sú často prvé slová, s ktorými začínajú komunikáciu obyvatelia mesta, keď sa obrátia na poslancov so svojím problém. Obyčajne sa ukáže, že chýba predstava o základnom fungovaní mesta a aj o práci konkrétneho poslanca.

Zanecháva to podobný pocit, ako keď niekto povie, že VŠETCI lekári sú úplatkári, VŠETKY predavačky neochotné, VŠETCI čašníci drzí, VŠETCI robotníci leniví, VŠETCI profesionálni šoféri arogantní a nebezpeční a podobne.

Táto úvodná časť rozhovoru často končí kategorickým záverom, že obyvateľa mesta fungovanie mesta nezaujíma, že si zvolil poslanca, tak nech ten vyrieši jeho problém úplne sám za neho.

Vedeli ste?

Pri ďalšom rozhovore sa často ukáže, že chýba základná vedomosť o úlohe, povinnostiach a kompetenciách mestského poslanca.

V menčích obciach s tým taký problém, ako s tým majú "mešťania", neexistuje. Lebo vedia lepšie, kto je poslanec a čo kedy robí.

Obyvateľom mesta sa však mestskí poslanci neraz zlievajú do kopy s parlamentnými poslancami.

Pre mnohých je preto prekvapením, že mandát mestského poslanca sa vykonáva súčasne s pôvodným civilným zamestnaním poslanca.

Tak, ako obyvateľ mesta potrebuje chodiť do roboty, aby uživil seba a svoju rodinu, presne tak isto pracuje aj občan - poslanec a musí popri poslaneckých povinnostiach chodiť každý deň do svojej práce, kde pracoval aj pred zvolením.

(Samostatnou témou sú poslanci, ktorí sa po zvolení pozamestnávali v mestských firmách a organizáciách, čo ale teraz nie je témou.)

Aj poslanec musí po robote robiť to isté čo ktorýkoľvek iný obyvateľ mesta - postarať sa o chod rodiny, o bežné prevádzkové záležitosti svojej domácnosti.

Až v okamihu, keď pre ostatných nastáva čas odpočinku vo voľnom čase a začínajú oddychovať, je pre poslanca priestor, aby sa vo voľnom čase venoval komunálnym záležitostiam. Býva toho celkom dosť, aj keď pravda záleží od každého poslanca, aký prístup zvolí.

Jedinou výnimkou, kedy toto neplatí, sú oficiálne verejné zasadnutia mestského zastupiteľstva, komisií mestského zastupiteľstva a mestskej rady - kedy má poslanec zo zákona nárok na tzv. "paragraf" a zamestnávateľ ho musí na tieto zasadnutia uvoľniť z práce.

Zasadnutia mestského zastupiteľstva sú počas jedného dňa raz za jeden až tri mesiace, zasadnutia komisií mestského zastupiteľstva obyčajne raz do mesiaca v popoludňajších hodinách.

Stretol som sa raz s mylným názorom, ktorý sa mi vtedy jednej občianke nepodarilo vysvetliť, že vraj poslanec ide ráno na mestský úrad, kde má kanceláriu, tam sedí do pol štvrtej a potom ide domov, prípadne každý celý deň sedí na zasadnutí mestského zastupiteľstva, diskutuje a hlasuje.

Čo poslanec nevie a ani nemusí vedieť?

Veľmi odporúčam každému, kto má naozaj úprimný záujem vyriešiť svoj problém, o ktorom si myslí, že ho je povinný vyriešiť poslanec alebo "mesto", aby sa s porozumením pokúsil prečítať základný zákon mestskej samosprávy - zákon o obecnom zriadení.

Každý z nás, keď ide v komunálnych voľbách voliť a vybraným poslancom udelí dôveru, vkladá do ich rúk a hláv naviac oproti obyčajným občanom ďalšie právomoci. Sú dôležité a jedinečné, no keby som ich mal vyjadriť veľmi stručne, tak by to bolo výrazmi:

• rozmýšľať,
• pýtať sa,
• hlasovať.

V skutočnosti nič viac.

Aké presne kompetencie a úlohy to sú, o tom presne a jasne hovorí spomenutý zákon. Z neho je jasné, čo je úlohou poslanca, čo presne je úlohou primátorky, čo je úlohou prednostu mestského úradu, čo je presne úlohou mestského úradu a ďalších figúr v samospráve.

Poslanec nezodpovedá a ani nemôže hneď vedieť, prečo napríklad nie je pokosený konkrétny pozemok, prečo cestári neurobili svoju robotu poriadne a podobne.

To je úlohou vedenia mestského úradu a jeho zamestnancov, na čele ktorých stojí primátor mesta a prednosta mestského úradu.

Požadovať okamžitú nápravu operatívnych problémov výhradne od poslanca, ktorý je väčšinu pracovného času vo svojej občianskej práci rovnako ako každý, kto má šťastie, že prácu má a musí sa jej tiež podľa možností venovať, niekedy skôr na škodu veci.

Tento článok je pokusom vniesť viac svetla do fungovania samosprávy. Som presvedčený, že jeho pochopenie obyvateľmi mesta umožní lepšie, jednoduchšie a rýchlejšie riešiť nedostatky, z ktorými sa stretávame v každodennom živote.

Preto som sa pokúsil na najbližšie zasadnutie výboru v našej mestskej časti pozvať prednostu mestského úradu, aby sme všetci vrátane obyvateľov mohli diskutovať o tom, prečo veci nefungujú a čo s tým kto môže a má urobiť.

O jeho účasť ho môžem požiadať, nie mu to nakázať. Jeho šéfkou je totiž primátorka a nie poslanec.

Uvidíme, či v prvý septembrový štvrtok medzi nás zavíta. Doteraz mi svoju účasť nepotvrdil.

Zasadnutie výboru v mestskej časti je verejné a otvorené pre každého, kto príde, nie je nutná žiadna špeciálne pozvánka. Ste vítaní.

Termíny zasadnutí výboru sa snažím zverejňovať aj na mojej poslaneckej internetovej stránke.