PPP: ako tunelovať aj bez tunelov

Projekt výstavby diaľnic cez PPP projekty cesty predraží a štát zbytočne pripraví o miliardy.

Myšlienka stavať u nás diaľnice prostredníctvom PPP, vznikla za Dzurindovej vlády v rámci snahy o prijatie eura. Podmienkou pre euro bolo znížiť rozpočtový deficit pod tri percentá, teda znížiť výdavky štátu o miliardy korún ročne. Odpoveď ako uspokojiť protichodné túžby - aj mať euro, aj tunelovať miliardy - sa našla práve v stavbe diaľnic cez PPP.

Celú schému podrobne opísala štúdia, ktorú pre ministerstvo dopravy pripravila začiatkom roka 2005 konzultačná firma Mott MacDonald. Štúdia jasne hovorila, že: „Primárnym cieľom vlády je, aby financovanie ôsmich úsekov diaľnic nebolo zahrnuté do štátneho dlhu. Podľa rozhodnutia EÚ/Eurosta­tu č. 18 z februára 2004 projekty PPP nebudú zahrnuté do štátneho dlhu, ak súkromný sektor prevezme riziko výstavby a zároveň riziko premávky.“

Správa tiež vysvetľovala, že výstavba diaľnice bude prostredníctvom PPP o desiatky miliárd drahšia, ako keby ju staval štát. Čísla o nákladoch na výstavbu sa líšili od scenára k scenáru od 83 miliárd korún cez 95 miliárd pri termíne dokončenia v roku 2013 až po 112 miliárd, ak by sa mala dokončiť v roku 2010 (čo v roku 2004 ešte nebolo nemožné). Opäť citát: „Empirické dôkazy potvrdzujú, že počiatočné investičné náklady sa pri harmonograme 2010 môžu zvýšiť až o 40 percent v dôsledku možnej tajnej dohody medzi uchádzačmi.“ Štúdia tiež odhadla, že súkromní koncesio­nári by za diaľnicu Považím požadovali ročné platby v rozsahu od 11,5 po 15,9 miliardy korún. Odkiaľ sa tie peniaze vezmú? Opäť Mott MacDonald : „Značný ročný deficit... sa bude musieť financovať z iných zdrojov ako z príjmov Diaľničnej spoločnosti, napr. z budúcich štátnych rozpočtov.“ Čiže riziko vrátil domov, do štátneho rozpočtu - teda občanom.

Uplynuli štyri roky, vymenila sa vláda, ale chuť na stomiliardové kšefty neochabla. Ficova vláda najprv zámer stavať diaľnice cez PPP odmietla, ale po niekoľkých mesiacoch sa k nemu vrátila. Ako zámienka poslúžila Ficova populistická fantázia o postavení diaľnice zo Žiliny do Košíc do roku 2010. Kto si uvedomuje bytostne skorumpovanú povahu moci na Slovensku, vie, že pravý dôvod môže byť úplne iný: šanca stavať diaľnice ešte drahšie a dať niekomu zarobiť viac.

Čísla

Fikcia? Tu sú čísla: Pred pár dňami boli zverejnené ponuky na PPP výstavbu a prevádzku rýchlostnej cesty od Nitry po Hron. MDPT avizovalo, že by malo ísť o cenu okolo 30 miliárd korún, najlacnejšia ponuka dosiahla podstatne viac - 41,66 miliardy. Tá najdrahšia viac ako 54 miliárd korún. Prišla od konzorcia, v ktorom sú dve veľké slovenské firmy Doprastav a Váhostav bývalého pracovníka komunistickej ŠtB a údajného mecenáša Smeru Juraja Širokého. Mimochodom, Váhostav nedávno dostal zákazku na rekonštrukciu Bratislavského hra­du za jednu miliardu korún. O jej zvýšení na 3,8 miliardy sa už začína hovoriť...

Svetlo do hry vnášajú až čísla o investičných nákladoch na výstavbu R1 v úseku od Nitry po Hron, ktoré MDPT poskytlo vo februári 2003. Podľa tejto informácie mal 17,35 km dlhý úsek Nitra - Malanta (obchvat Nitry s viacerými prípojkami) stáť 6,145 miliardy korún a 35,9 km dlhý úsek Malanta - Čaradice 4,746 miliardy korún, 53 km štvorpruhovej cesty, teda necelých 11 miliárd. Východiskom pre tieto ceny boli štúdie z rokov 2000 a 2002, takže dnešné ceny majú nárok byť vyššie o infláciu v stavebníctve za osem rokov.

Vláda môže robiť okolo týchto čísiel hmlu poukazovaním na to, že koncesionár bude cestu 30 rokov prevádzkovať a udržiavať. Náklady na tieto činnosti sú však oproti samotnej výstavbe nepatrné a na strojnásobení ceny sa podieľajú minimálne. Bude tiež pripomínať, že do tohto PPP balíka je „pribalený“ aj severný obchvat Banskej Bystrice, ktorý vo vyššie uvedených 11 miliardách nebol zahrnutý. Náklady naň sa však na celkovej sume podieľajú len tromi miliardami. Po zarátaní inflácie aj obchvatu Banskej Bystrice sú stavebné náklady na PPP balík niekde medzi 16 a 17 miliardami korún. Skutočným dôvodom enormného nárastu ceny asi zo 16 až 17 miliárd na 42 miliárd je Ficovo politické rozhodnutie stavať enormne draho.

Stále pritom hovoríme len o najlacnejšom PPP balíku z troch - o výstavbe lacnej cesty pri Nitre, v jednoduchom teréne, bez tunelov a mostov. Oba ďalšie PPP balíky - 29 km medzi Žilinou a Martinom a 75 km od Martina ďalej na východ - majú investičné náklady až trojnásobne vyššie ako pri Nitre. A pre na drahú prevádzku tunelov a náročnejšie klimatické podmienky tiež mnohonásobne vyššie prevádzkové náklady.

Skúsenosť za trúfalosťou

Práve chuť na omnoho bohatšiu korisť môže byť príčinou, prečo si konzorcium, v ktorom figuruje Širokého Váhostav trúflo prísť pri Nitre s cenou o viac ako 12 miliárd vyššou ako konkurencia. Možno len prenechalo lacnú 40­miliardovú „kosť“ iným. Alebo sa za touto trúfalou ponukou skrýva skúsenosť, že so správnym politickým zázemím môže na Slovensku vyhrať aj najdrahšia, o miliardy korún a desiatky percent predražená ponuka, ako sa stalo pri výbere dodávateľa mýtneho systému? To nám ukážu ďalšie dejstvá diaľničnej rabovačky v tejto skorumpovanej krajinke.

Autor pracuje pre Svetovú banku