PPP diaľnica sa vracia pri Bratislave, štát už hľadá poradcu

Súkromné diaľnice sa v minulosti extrémne predražovali. Štát teraz vyberá toho, kto postráži cenu PPP diaľnic pri Bratislave.

BRATISLAVA. Víťaz súťaže o to, kto bude radiť štátu pri najbližších diaľničných PPP projektoch, získa od štátu kontrakt za približne šesť miliónov eur. Napriek tomu je tento tender v brandži mimoriadne sledovaný.

V konečnom dôsledku totiž ovplyvní objednávky štátu za možno až štyri miliardy eur a a postupnými splátkami diaľnice ovplyvní verejné financie na tridsať rokov.

Poradca pre PPP radí, ako stavebné firmy vyberať, aké podmienky im nastaviť či aké diaľničné skúsenosti by mal vyvolený PPP stavbár mať.

Hrá sa o obchvat Bratislavy a časť južnej R7.

Už v úvode poradcovského tendra má štát problém. Úrad pre verejné obstarávanie dostal námietku od Advokátskej kancelárie Michal Mandzák, ktorá v podmienkach súťaže vidí diskrimináciu niektorých záujemcov.

Prekáža jej napríklad, že štát vyžaduje od súťažiacich referenciu na finančné poradenstvo pri PPP, no berie len skúsenosť z práce pre objednávateľa, nie pre dodávateľa - stavebné firmy.

PPP u nás

• Stavebné náklady na plánované súkromné diaľnice v okolí Bratislavy sa odhadujú na 1,5 miliardy eur.
• Pri PPP sa súkromníkovi spláca nielen stavba diaľnice, ale aj úvery na ňu a údržba cesty či jej obvykle 30-­ročná prevádzka.
• Jediný PPP projekt, ktorý sa u nás dostaval, je R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami vrátane obchvatu Banskej Bystrice. Stavba asi 51 kilometrov cesty stála necelých 900 miliónov eur. Celková cena projektu sa však šplhala k štyrom miliardám eur.
• Prvý balík PPP, ktorý bol neskôr zrušený, poskladala prvá vláda Roberta Fica zo 75 km diaľnice D1. Zadala ich stavať konzorciu, v ktorom boli aj Doprastav s Váhostavom s cenou 9 mld. eur.
• Tretí balík PPP bol tiež neskôr zrušený. Tvorilo ho 30 km diaľnice okolo Žiliny. Zákazku získalo konzorcium okolo firmy Hochtief s cenou 8,5 miliardy eur.

Bližší pohľad na podmienky poradcovania zasa núti spomenúť si na PPP tendre, ktoré sa na Slovensku rozbiehali v minulosti.

Vyhodnotené boli tri, ale napokon sa reálne postavila iba jedna z týchto diaľnic. Zvyšné dve zrušila vláda Ivety Radičovej s vysvetlením, že sú predražené.

Ministerstvo dopravy žiada od budúcich poradcov skúsenosť s troma PPP projektmi, z ktorých aspoň jeden musel dospieť k úspešnej zmluve. Dnes očakáva obálky od záujemcov.

Znamená to, že ak firmy prihlásia referenciu aj z dvoch tendrov, ktoré štát neskôr vyhodnotil ako pre neho nevýhodné, v aktuálnej súťaži sa im to zoberie ako riadna kvalifikácia pre ďalšiu prácu pre štát.

Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček hodnotí podmienky ako prísne a primerané veľkosti projektu.

Napríklad každá skúsenosť, ktorú pýtajú, sa má týkať PPP projektov v hodnote najmenej 500 miliónov eur.

Keďže ich žiada tri, dokopy je to 1,5 miliardy, čo je približne toľko, koľko sa odhaduje cena stavby D4 a R7 dokopy.

Od poradcu štát očakáva, že ho bude vedieť obrániť pred finančnými nárokmi stavbárov. Preto nestačí, aby radca v minulosti radil stavbárom, vysvetľuje Stromček.

A prečo práve tri PPP skúsenosti?

„Nastavovali sme podmienky tak, aby sa prihlásili všetci tí, ktorí majú reálne skúsenosti s PPP projektmi v rámci celého sveta, pričom referencie z troch projektov považujeme za adekvátne,“ povedal Stromček.

Na otázku, či by v súťaži stačili na kvalifikáciu skúsenosti z prvých troch slovenských PPP, ktoré sme na Slovensku mali, alebo by musel prísť niekto so zahraničnými skúsenosťami, odpovedal, že nemôže komentovať priebeh verejného obstarávania.

„Zodpovedne vyhodnotíme všetkých uchádzačov z pohľadu spĺňania kritérií,“ povedal Stromček.

Platí tiež, že skúsenosti, ktoré štát žiada, nesmú byť staršieho dáta ako z roku 2011.

Prešli na druhý breh

Ak by skúsenosti zo Slovenska stačili, kvalifikáciu by mohli uľahčiť spoločnosti Ružička Csekes. Je to nástupca firmy, ktorú označilo ministerstvo dopravy za poradcu pri historických troch PPP projektoch.

Zmluvu mala podpísanú aj s ďalšími firmami poprepájanými s Ružička Csekes.

Jej zástupca Ján Azud hovorí, že tentoraz chcú radami pomôcť niektorému zo stavbárov, nie štátu.

Spomínaný poradca začal štátu pri pôvodných PPP radiť po tom, ako ním štát nahradil dovtedajšieho poradcu Mott MacDonald.

Túto rošádu bez náležitého tendra vyšetroval Brusel. Napokon žalobu stiahol. Mott MacDonald tentoraz do tendra nejdú. Dôvody neprezradili.

Idú do toho

Pri poradcovaní v PPP prvej Ficovej vlády pomáhali aj PwC a Wood & Company.

Wood & Company dokonca v minulosti pre štát analyzovala, či sa oplatí stavať cesty radšej klasicky, alebo cez PPP.

Na verejnosť vtedy prenikla jej analýza, podľa ktorej bolo PPP oveľa nevýhodnejšie, než sa písalo v oficiálnom materiáli, ktorým jednu zo súkromných diaľnic odobrila vláda.

Vec skončila v rukách polície, ktorá podozrievala pracovníka ministerstva dopravy z falšovania analýzy.

„Podmienky účasti sú prísne, ale rozhodne ich nevnímame ako diskriminačné. Pre tento typ služby sa javia skôr ako obvyklé,“ povedal Boris Kostík z Wood & Company.

Naznačil, že do tendra možno pôjdu, ale iba s nejakým partnerom. Štát vyžaduje nielen znalosti financovania, ale aj práva a technológie.

PwC na otázku, či znova pomôžu štátu pri diaľničnej súťaži, neodpovedali.

O rok a pol má byť jasné, kto novú diaľnicu postaví

BRATISLAVA. Tento rok vybavíme všetky územné rozhodnutia a do konca budúceho roka vyberieme stavbára.

Tak vidí ministerstvo dopravy termíny pre bratislavský obchvat a časť rýchlostnej cesty R7, plánuje ich stavať formou PPP.

Takýto model si štát vybral pre okolie Bratislavy preto, že v tomto regióne by nám cestu nepreplatili z eurofondov.

Počkajú a uvidia

Záujemcov o stavbu takejto diaľnice môže byť veľa.

„Keď bude zverejnené ponukové konanie, vedenie spoločnosti prehodnotí zverejnenú výzvu a stanoví, či sa do súťaže zapojíme, alebo nie,“ povedal hovorca Váhostavu Tomáš Halán.

Oslovili sme sa aj ďalšie firmy, ktoré boli v súťažiach o PPP úspešné.

Francúzske Vinci, ktorého konzorcium postavilo a prevádzkuje R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami, nekomentuje potenciálne tendre.

Rovnako to vidia vo francúzskej spoločnosti Bouygues Travaux Publics, ktorej PPP na Slovensku napokon zrušili.

Dcéry a matky z kartelu

„K rozhodnutiu o účasti budeme môcť pristúpiť až potom, ako budú súťaže vypísané, a teda aj známe ich podmienky,“ reagovala hovorkyňa Strabagu Edita Novotná. Strabag má pritom podobný problém ako ďalších päť firiem.

Najvyšší súd ho uznal za vinného z účasti na karteli spred deviatich rokov.

Národná diaľničná spoločnosť už takéto firmy vykázala zo svojich súťaží, čaká sa ešte na verdikt Úradu pre verejné obstarávanie, či budú, alebo nebudú môcť súťažiť.

Zákaz by mal platiť len pre konkrétne právne subjekty, ktoré boli z kartelu usvedčené. O zákazky by sa tak mohli uchádzať ich materské či sesterské firmy.

Napríklad spoločnosť Skanska bola tiež usvedčená z kartelu, ale napríklad PPP referencie, na ktoré sa môže odvolávať, má aj tak skôr jej švédska matka.

Z kartelu bol usvedčený aj Doprastav, ktorý práve odpisuje dlhy svojich veriteľov. K zákazke sa nevyjadril.