PPP diaľnice sa môžu vrátiť. Inde

PPP diaľnice, ktoré rozplánovala prvá Ficova vláda, vychádzali na vyše dvadsať miliárd eur. Teraz sa uvažuje aj o súkromných úsekoch diaľnice do Poľska.

Bratislava - Ako bude u nás stavať diaľnice nová vláda? „Musíme najprv umiestniť, teda zazmluvniť všetky eurofondy,“ avizuje budúci podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny (Smer).

Ani všetky diaľničné eurofondy pre akútnu potrebu Slovenska stačiť nebudú, dodal. Na rad by tak mohli prísť takzvané projekty PPP. Tentoraz by sa ako súkromné diaľnice mohli stavať časti D3 smerom na Poľsko či južnej rýchlostnej cesty R2.

Ako sa k výstavbe diaľnic postaví minister dopravy Ján Počiatek (Smer), zatiaľ nevedno. Vyjadrí sa na budúci týždeň.

Názory sa rôznia

PPP projekty

Ako sa menili

• Prvá vláda Roberta Fica rozplánovala tri PPP projekty na zhruba 150 kilometrov ciest. Mali sa splácať 30 rokov a ich cena zahŕňala aj údržbu a prevádzku.
• Postavila sa z nich rýchlostná cesta R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami. Jej cena bola takmer 4 miliardy eur.
• PPP na 100 kilometrov žilinskej a martinskej D1 za zhruba 17 miliárd zrušila vláda Ivety Radičovej. Začala úseky diaľnice súťažiť tradične.
• Ak nebude dosť eurofondov, nová vláda sa môže k PPP vrátiť na iných trasách.
• Vážny tvrdí, že investície do niektorých úsekov D3 sa môžu zdať Európskej komisii ako málo efektívne, a tak na ne nemusíme dostať dosť europeňazí.

Týkať by sa to potenciálne mohlo úsekov od Čadce Bukova po Skalité.

Euroúradníci sa o výške príspevku rozhodujú napríklad podľa toho, koľko áut by po diaľnici jazdilo. Tiež aj podľa toho, aký je možný prínos cesty pre daný región.

Cesta R2 by na takýto problém v Bruseli naraziť nemala. No Vážny sa obáva, že sa do eurofondov nezmestí.

Problém sa môže týkať niektorých častí medzi Zvolenom a Lučencom či Gombasekom a Včelármi. „Tam sa mi zdá, že už nám dôjde dych s eurofondmi,“ povedal.

Exminister dopravy Ján Figeľ (KDH) vraví, že sa Vážny chystá nechať eurofondy prepadnúť.

„Aj D3 na Kysuciach, aj rýchlostná cesta R2 na juhu sú pripravené na výstavbu cez eurofondy. Tak by sa mala aj stavať,“ povedal Figeľ.

Investícia sa rýchlo vráti?

Keďže Bratislavský kraj už na eurofondy nárok nemá, PPP projektom by mohla byť podľa Vážneho aj výstavba obchvatu Bratislavy – D4.

„Cesty D3 a D4 vidím ako dobré príklady, kde by sa PPP projekt mohol uplatniť,“ súhlasí s Vážnym šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák.

D3 by bola vhodná preto, že zaznamenáva najväčší rast počtu áut, ktoré tým smerom jazdia. To pre štát znamená vysoké príjmy z mýta. Keďže jedna z výhod PPP projektov je rýchlejšia výstavba diaľnic, štátu by sa investícia do PPP vrátila rýchlejšie, vysvetľuje Palčák.

Diaľnica číslo tri je podľa Juraja Mesíka, občianskeho aktivistu a konzultanta Svetovej banky, kapitola sama osebe. Tvrdí, že by nemala byť vôbec.

„Stavať D3 k poľskej hranici je nezmysel. Do Poľska vedú cez Slovensko významnejšie trasy ako kysucká. Najväčším prechodom v Trstenej prechádza mnohonásobne viac áut,“ dodal Mesík.

Na cestu R2 sa PPP projekty hodia menej, zhodujú sa Palčák aj Mesík. Nehrozia na nej totiž extrémne stavebné náklady a má aj predpoklad prilákať veľa áut, hovorí Mesík. Tam, kde bude jazdiť veľa áut, treba podľa neho pýtať peniaze od únie.

„Má slušnú šancu na získanie podpory z fondov Európskej únie, takže je škoda vyplytvať R2 na prípadný PPP projekt,“ povedal Mesík.

Nové vedenie ministerstva dopravy sa bude musieť vysporiadať aj s vypísaným tendrom na takmer osemkilometrový tunel Višňové. Ak sa zistí, že naň nebudú peniaze, do úvahy príde aj PPP.

Pozor na deficit

Odborníci pritom upozorňujú novú vládu najmä na to, aby PPP projekty nezaťažili rozpočet.

Mesík tvrdí, že Európska únia už PPP projekty zaratáva do deficitu.

Keby to urobila skôr, do dlhu by sa nám počítali aj tridsaťročné splátky za PPP na R1 medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami.

„Pokiaľ by sa do dlhu započítal celý dlh z cesty R1, bol by už dnes dnes blízko 50 percent hrubého domáceho produkciu (HDP). Pri dlhu vo výške 60 percent HDP nastupujú sankcie únie,“ hovorí Mesík.

Tento rok sa očakáva dlh takmer 45 percent HDP. Nesmieme prekročiť ani trojpercentný deficit verejných financií.