Práva vlastníkov pozemkov možno obmedziť len vo verejnom záujme, ale....

Ak človek vlastní niekde pozemok a nesúhlasí s územným plánom obce (mesta), v ktorom sa určujú pozemky, ktoré majú byť zastavané, má v podstate smolu. Zákon totiž nepozná situáciu, že sa vlastníci pozemkov a obec nedohodnú. Aj keď Stavebný zákon umožňuje pri návrhu územného plánu obmedziť vlastnícke práva, občan má predsa len akú-takú šancu dovolať sa spravodlivosti.

Mestá a obce s viac ako 2000 obyvateľmi sú povinné mať podľa Stavebného zákona územný plán, pričom platí, že časť obce rieši územný plán zóny, ktorý vychádza z územného plánu obce a podrobne ho rozpracováva na rozlišovaciu úroveň podľa jednotlivých parciel vlastníkov.

V zmysle našej legislatívy o územný plán zóny ide vždy, ak vlastníci dokážu na uvedenom pláne identifikovať svoje parcely podľa uvedených parcelných čísel. Obec je povinná takýto návrh územného plánu prerokovať s vlastníkmi pozemkov, na ktoré sa navrhujú zastavovacie podmienky a tieto pripomienky je povinná vyhodnotiť v spolupráci so spracovateľom plánu.

Stavebný zákon však nerieši stav, ak sa vlastníci pozemkov, ktoré majú byť podľa územného plánu zastavané, s obcou nedohodnú a návrh územného plánu zóny odmietnu, lebo je v rozpore s ich záujmami.

Čo je verejný záujem?

Čo je verejný záujem pri príprave návrhu územného plánu zóny, to žiadny právny predpis neupravuje! Čo je verejným záujmom pre obec, určia poslanci obecného zastupiteľstva dvojtretinovým hlasovaním.

Obec je povinná požiadať príslušný krajský stavebný úrad o preskúmanie, či návrh územného plánu zóny je aj v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Návrh územného plánu, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, nie je možné schváliť a ak príde ku schváleniu územného plánu bez súhlasu krajského stavebného úradu, je v celom rozsahu neplatný.

Ešte pripomeňme, že Stavebný zákon vo viacerých ustanoveniach priznáva obci povinnosť jednať alebo vyrozumieť vlastníkov pozemkov, ktoré majú byť podľa návrhu územného plánu zóny zastavané.

Stáva sa - až príliš často...

Napriek uvedeným zákonným ustanoveniam môže obec schváliť návrh územného plánu postupom, ktorý bol v rozpore so stavebným zákonom, alebo nerešpektoval požiadavky vlastníkov dotknutých pozemkov alebo ignoroval stanovisko krajského stavebného úradu.

Územný plán obce, jeho záväzná časťje vyhlasovaná prvotným normatívnym právnym aktom formou všeobecne záväzného nariadenia, ktoré je po nadobudnutí jeho účinnosti považované za ostatný právny predpis, z ktorého musí vychádzať stavebný úrad, ako aj všetky ostatné subjekty.

Nespokojný vlastník nehnuteľnosti, ktorá má byť zastavaná v súlade s územným plánom zóny, si môže uplatniť náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade, ak vyčerpal všetky možnosti na dosiahnutie nápravy. Treba k tomu dodať, že iná právna konštrukcia by viedla k obchádzaniu základného procesného inštitútu, ktorým riadne opravné prostriedky nepochybne sú.

Dotknutý vlastník nehnuteľnosti má možnosť obrátiť sa na príslušnú okresnú prokuratúru s požiadavkou na podanie protestu voči právoplatnému všeobecne záväznému nariadeniu. S tým, že schválením územného plánu zóny došlo k porušeniu ustanovení stavebného zákona alebo porušením osobných slobôd vlastníka, ktoré sú garantované v Ústave SR v čl. 20.

Obec však nemusí protestu prokurátora vyhovieť a napadnuté všeobecné nariadenie zrušiť aj z takého dôvodu, že schválenie územného plánu zóny je proces finančne a časovo náročný. No obec si pritom neuvedomuje ďalšie možné následky.

Podľa § 250zf ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), ak obecné zastupiteľstvo nezruší na základe protestu prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať návrh na súd na zrušenie tohto uznesenia.

Správne konanie a ústavná sťažnosť

Konanie o nezákonnosti uznesení zastupiteľstiev orgánov územnej samosprávy patrí do správneho súdnictva. Účastníkmi konania sú obec a ten, kto podal návrh na začatie konania, teda. prokurátor. Procesne oprávneným na podanie návrhu je výlučne prokurátor, ktorého protestu sa nevyhovelo zrušením napadnutého uznesenia zastupiteľstva.

Ak ale prokurátor nepodá návrh na zrušenie všeobecne záväzného nariadenia na správny súd, nespokojnému vlastníkovi pozemku ostáva možnosť podať návrh na konanie pred Ústavným súdom SR.

Ústavná sťažnosť však nie je prípustná ak sťažovateľ nevyčerpal všetky opravné prostriedky ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje. Výnimkou je prípad, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Na vymedzenie obsahu pojmov opatrenie a iný zásah neexistujú v právnej teórii jednoznačné názory.

Možno priznať finančné odškodnenie

Ústavný súd SR rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb proti právoplatnému rozhodnutiu orgánu obce, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd zaručených ústavou.

Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné odškodnenie. Podľa čl. 20 ods. 4 nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to iba na základe zákona.

Nespokojný vlastník nehnuteľnosti si môže uplatniť náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, že ústavný súd zruší všeobecne záväzné nariadenie obce, ktoré ho obmedzovalo na jeho ústavných právach.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, je potrebné vopred prerokovať s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku v občianskoprávnom konaní na príslušnom okresnom súde.

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

Zavinenie nie je potrebné preukázať

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, to znamená, že oprávnený subjekt (čiže poškodený) nie je povinný preukazovať zavinenie, či už vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale na vznik nároku na náhrady škody postačuje, ak preukáže skutočnosť, že príslušný orgán mu spôsobil škodu..

Miroslav Buriánek je pracovníkom Najvyššieho kontrolného úradu SR

Podrobne monitorujeme:

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie

Nehnuteľnosti

Vyvlastnenie potichu

1976/050 Stavebný zákon

2003/514 Zákon o zodpovednosti za škodu

2001/153 Zákon o prokuratúre