Právnici: Územné rozhodnutie pre skládku je nezákonné

Bratislava - Územné rozhodnutie pre výstavbu skládky odpadov v Pezinku je podľa stanoviska predstaviteľov dvoch renomovaných právnych kancelárií Jána Ondruša a Ernesta Valka nezákonné. "Zároveň potvrdzuje nepravdivosť a možnú účelovosť stanoviska prokurátora Generálnej prokuratúry v tejto veci," informovala TASR Zuzana Čaputová z občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta.

"V stanovisku sa konštatuje, že dôvod nezákonnosti územného rozhodnutia spočíva v jeho rozpore so záväznou časťou územného plánu mesta Pezinok, ktorý skládku v danej lokalite zakazuje," vysvetlila Čaputová. Podotkla, že získané stanovisko právnikov určite Pezinčania predložia aj konajúcemu orgánu - Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Objasnila, že tvrdenie Generálnej prokuratúry (GP) sa opiera o tri argumenty, pričom všetky sú v stanovisku právnych kancelárii vyvrátené.

Generálna prokuratúra (GP) zverejnila 20. júna stanovisko, z ktorého vyplýva, že územné rozhodnutie vydané Krajským stavebným úradom v Bratislave, ktoré povoľuje umiestnenie skládky odpadov v Pezinku, je zákonné. Občianska iniciatíva Skládka nepatrí do mesta a rovnako mesto Pezinok dlhodobo tvrdia, že územné rozhodnutie je v hrubom rozpore so zákonom. Toto rozhodnutie je pritom kľúčovým podkladom prebiehajúceho konania o povolení skládky.

Prokuratúra spochybňuje platnosť územného plánu mesta Pezinok, a teda aj zákaz skládky z dôvodu, že územný plán VÚC Bratislavský kraj skládku v lokalite predpokladá, a teda mestský územný plán je v rozpore s územným plánom VÚC. Naopak, zo stanoviska právnych kancelárií vyplýva, že záväzná časť územného plánu VÚC Bratislavského kraja neobsahuje žiadnu zmienku o skládke odpadov Pezinku, uvedené dokladajú aj odkazom na stanovisko Ministerstva životného prostredia SR a Krajského stavebného úradu v Bratislave.

Ako ďalej objasnila Čaputová, GP vo svojom stanovisku uvádza, že Ústavný súd nálezom v roku 2006 rozhodol o nesúlade všeobecne záväzného nariadenia (VZN) Mesta Pezinok s niektorými zákonmi, avšak v stanovisku opomenula, že mesto následne svoje VZN, v zákonom predpokladanej lehote, s týmto nálezom zosúladilo. Pripomína, že následne nedošlo ani k podaniu na Ústavný súd, ktoré by spochybňovalo platnosť aktuálneho VZN. Právnické kancelárie tvrdia, že všeobecne záväzné nariadenie Pezinku (o záväzných častiach územného plánu) je všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý je záväzný až do okamihu, kedy by Ústavný súd SR konštatoval jeho nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily.

GP tiež spochybňuje platnosť územného plánu mesta Pezinok aj vzhľadom na Program odpadového hospodárstva Bratislavského kraja z rokov 2000 až 2005, ktorý obsahuje zámer budovania skládky v Pezinku, a to vo svojich smerných častiach. Podľa spomínaných právnikov smerné časti programu nemajú záväzný charakter, a teda nie je možné ani z tohto dôvodu považovať územný plán Pezinka za neplatný. Zároveň bol na roky 2006 až 2010 prijatý Program odpadového hospodárstva SR, ktorý skládku v Pezinku v záväzných častiach nepredpokladá. Program kraja nie je zatiaľ prijatý.

Tvrdenie prokurátora GP ignorovalo všeobecne dostupné dokumenty, účelovo zdôvodnilo svoju argumentáciu o neexistujúcu úpravu skládky v záväzných častiach územného plánu VÚC Bratislavského kraja, domnieva sa Čaputová. Podotkla, že prokuratúra dokonca prekročila svoju pôsobnosť, keď všeobecne záväzné nariadenie mesta Pezinok považuje za neplatné, hoci je to vo výlučnej pôsobnosti Ústavného súdu SR.

"Je to situácia, keď VÚC, Ministerstvo životného prostredia SR, Krajský stavebný úrad, dve právne firmy, naša právnička a napokon aj samotné dokumenty tvrdia, že slnko je guľaté a žlté, iba Generálna prokuratúra tvrdí, že slnko je červená kocka," uviedol Jaroslav Pavlovič z iniciatívy. Myslí si, že je otázne, z akých pohnútok prokurátor vychádzal pri vypracovaní stanoviska.