Pre PPP nezákonne kopali do Fatry

Prípadná stredopravá vláda preverí rekordne drahé PPP projekty. Pochybnosť minimálne o jednom z nich má aj Brusel. Práve tam smeruje správa, podľa ktorej sa už pri príprave súkromných úsekov ciest stihol porušiť zákon. Odniesla si to Veľká Fatra.

Bratislava - Bude sa stavať 75 kilometrov úsekov súkromných diaľnic medzi Martinom a Prešovom, ktoré naštartovala vláda Roberta Fica a ak áno, aká bude trasa novej cesty? To sú otázky, na ktoré stále neexistuje odpoveď.

Celý projekt môže totiž úplne zmeniť potenciálna stredopravá vláda, ktorej prekážajú 30­ročné splátky v hodnote vyše 9 miliárd eur. Výhrady má však aj Brusel. Nepozdáva sa mu spojenie obcí Turany – Hubová po povrchu. Tunel by totiž zmiernil dosahy cesty na životné prostredie.

Porušený zákon

• Výrub drevín na území prírodnej rezervácie Rojkovské rašelinisko v rozpore so zákonom a zásah do biotopov európskeho významu spoločnosťou Hard Forest.
• Výkopové práce v ochrannom pásme rezervácie Rojkovské rašelinisko v rozpore so zákonom firmou Betamond.
• Oplotenie pozemku so štvrtým stupňom ochrany v rozpore so zákonom firmou Doprastav.

Zdroj: Slovenská inšpekcia životného prostredia – Zápis o výsledku objasňovania podnetu

Ešte sa však nezačalo ani stavať a už stavbári poškodili Veľkú Fatru – počas prípravných prác. Potvrdila to Slovenská inšpekcia životného prostredia.

Preverila totiž podnet od samostatného vedeckého pracovníka Botanickej záhrady Univerzity Komenského Jána Topercera a Správy Národného parku Veľká Fatra. Informáciu priniesli Hospodárske noviny.

Škody sú vysoké

Škoda v tomto prípade dosahuje 65­tisíc eur. O čo ide? O výkopy a výruby v chránených oblastiach. Na dôvažok sa ešte oplotil pozemok v chránenom území.

V rezultáte inšpekcie sa skloňujú tri spoločnosti: Betamond, Hard Forest a Doprastav. Doprastav, ktorý je súčasťou konzorcia, ktoré zákazku na súkromné cesty získalo, sa zúčastnil aj ako zadávateľ prác.

Na otázku, kto je za čo zodpovedný, neexistuje jednoznačná odpoveď, a to napriek tomu, že stavba v chránenom území prešla zložitým procesom povoľovania.

„Každý sa pozeral na hlavnú trasu diaľnice a len tri metre ochranného pásma od diaľnice, ale toto boli vyvolané investície,“ vysvetľuje vedúca žilinského Inšpektorátu ochrany prírody Daniela Pechancová.

Škody boli totiž spôsobené napríklad prekládkou optického kábla. Otázkou je aj to, či mali úrady staviteľov upozorniť, že im v predkladanom projekte niečo chýba, alebo či to vôbec mohli vedieť. Pechancová naznačuje, že za všetkým môže byť „naháňanie“ celého projektu. „Vyvolané investície sa v tom chvate opomenuli,“ vraví Pechancová.

Obecné úrady životného prostredia na otázky SME nereagovali. Rozhodnutie o umiestnení stavby vydávalo mesto Ružomberok. „Na to, aby sme ho mohli vydať, musí tam byť zahrnuté posudzovanie životného prostredia aj stanovisko obvodného úradu životného prostredia, a to bolo súhlasné,“ povedal hovorca mesta Jozef Karika.

Kto má platiť pokutu

Pokutám sa niektorí stavitelia zrejme nevyhnú. Najbližšie má k tomu Doprastav, ktorý oplotil pozemok v ochrannom pásme prírodnej rezervácie. Inšpekcia pritom upozorňovala, že na oplotenie v takom stupni územnej ochrany potrebuje firma rozhodnutie orgánu ochrany prírody. „Napriek tomu to oplotili, ale rozhodnutie nemajú,“ hovorí Pechancová.

Kto dostane aké pokuty však vyplynie až zo správneho konania, ktoré plánuje inšpekcia začať. Nie je totiž napríklad jedno, či sa medzičasom nemenili zákony, prípadne, kto mal na starosti získať potrebné povolenia a kto práce len vykonával.

Doprastav vyhlásil, že všetky práce boli realizované podľa platných stavebných povolení. „Keďže spoločnosť Doprastav si doposiaľ nie je vedomá porušenia zákonov pri výstavbe, budeme sa v prípadnom konaní brániť dostupnými právnymi prostriedkami,“ píše sa v stanovisku firmy.

V každom prípade, výsledok, ku ktorému zatiaľ dospela inšpekcia, už poputoval do Bruselu. Zaslal ho tam vedecký pracovník Topercer.