Prečo nefungujú opravy prešovských ciest, prečo sú niektoré v dlhodobo v zlom stave a kde je problém?

Niektoré komunikácie na prešovských uliciach sú dlhodobo v zlom stave. Príčina nie je v nedostatku peňazí, ako sa neraz obyvateľom a návštevníkom mesta podsúva.

V normálne fungujúcom meste by mal byť niekto zodpovedný za to, aby si všímal, v akom stave sú komunikácie v meste a prichádzal pravidelne s plánom, ako ich postupne opravovať.

To všetko tak, aby sa stav žiadnej komunikácie v meste nezhoršil pod stanovenú úroveň, pod ktorou je jazda nepohodlná alebo dokonca nebezpečná.

Tým som nepovedal nič nové, povinnosť nášho mesta definuje cestný zákon v § 3d takto:

• Vlastníci a správcovia pozemných komunikácií sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené.
• Správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu.

Volá sa to "správa miestnych komunikácií" a nie je to priveľmi organizačne zložitá činnosť. Stačí mať plán, dokumentáciu, informačný systém, mobilného človeka v teréne a vedieť ako na to.

V Prešove to tak nefunguje

Ak si myslíte, že to tak funguje aj v Prešove, tak ste na omyle.

Hovoril som o tom už v roku 2013, keď bolo jasné, že na mestskom úrade nevedia povedať, v akom stave je cestná sieť v meste a ako ju za vyčlenené peniaze dať do poriadku. Reaguje sa v podstate len na podnety, chaoticky, bez jasného systému a pravidiel.

Hoci zákonnú povinnosť starať sa  mestské cesty má naše mesto, počúval som stále odpovede, že mesto svojou zákonnou povinnosťou poverilo "správcu miestnych komunikácií".

Už dávnejšie som sa pozrel na to, ako je to naozaj.

Mesto má uzatvorenú mandátnu zmluvu s polosúkromnou firmou Správa a zimná údržba prešovských ciest, s. r. o. (skratka SaZÚPC). Majiteľmi sú: Mesto Prešov (podiel 70 %) a spoločnosť J.V.S., s. r. o. (podiel 30 %).

Podľa tejto zmluvy by mala firma vykonávať správu mestských komunikácií vrátane ich monitoringu, na mesačnej báze opísať ich stav a navrhnúť ekonomicky optimálny plán údržby.

To sa nedialo a nedeje. Keď som v roku 2013 zisťoval prečo, dozvedel som sa, že podľa mandátnej zmluvy je na výkon monitoringu vyčlenená mizivá niekoľkotisícová čiastka, ktorá je na výkon monitoringu absolútne nepostačujúca.

Stalo sa to tak, že v minulosti bolo zvykom, že údržbu mestských ciest vykonávala spoločnosť J.V.S. za celkom dosť veľa peňazí z mestského rozpočtu. Čiastka za monitoring podľa mandátnej zmluvy tvorila mizivú čiastku zo sumu, ktoré mesto platilo sa údržbu a opravy ciest.

Keďže spoločnosť J.V.S. je personálne prepojená so svojou dcérskou firmou (spoluvlastnenou Mestom Prešov), v mandátnej zmluve bol výkon monitoringu riešený viac menej formálne za pomerne symbolickú sumu, keďže gro príjmu celej tejto firemnej štruktúry tvorili platby z mesta za opravy ciest a zimnú údržbu.

Škrt cez takúto symbiózu urobil plán predchádzajúceho primátora zveriť výkon prác spoločnosti Doprastav. Znamenalo to presmerovanie mestských peňazí na údržbu ciest do Doprastavu. Neprekážala ani vtedy prebiehajúca reštrukturalizácia Doprastavu a hroziaci konkurz, čo napokon podľa médií skončilo odpísaním 70-tich percent dlhu subdodávateľom.

To je však už iná pesnička, vráťme sa však k tomu, k čomu viedlo zazmluvnenie opráv mestských ciest v prospech Doprastavu.

Pre polomestskú firmu SaZÚPC to znamenalo, že jej súkromná matka (t. j. spoločnosť J.V.S.) prišla o peniaze na údržbu a zo zmluvne dohodnutej symbolickej sumy za monitoring sa monitoring vykonávať jednoducho nedal.

To však pri predchádzajúcom vedení nebolo mesta žiadúce, pretože zámerom mohlo byť vyťaženie Doprastavu jednoduchými ale dobre platenými prácami a posielať mu čo najviac peňazí z mestského rozpočtu. Ťakmer bez ohľadu na to, kde bola potreba opravy prešovských ciest naozaj akútna.

Presmerovanie peňazí sa udialo zorganizovaním verejnej súťaže. Znalci o nej hovoria, že bola zostavená tak, aby sa jej nemohla zúčastniť spoločnosť J.V.S., ktorá práce dovtedy roky pre mesto vykonávala. Súťaž vyhral Doprastav, predchádzajúci primátor s ňou podpísal dlhoročnú zmluvu.

Paradoxom celej situácie je, že ľudia videli v uliciach mesta naďalej aj stroje a zamestnancov firmy J.V.S. Firmu logicky z mestských peňazí zrejme vyplácal Doprastav, pokiaľ sa aj v tomto prípade neuplatnili odpis dlhov pri reštrukturalizácii Doprastavu.

Zamestnancov a stroje Doprastavu boli vidieť skôr len pri rozsiahlejších prácach.

Konkrétne napríklad na ulici Armádneho Generála Svobodu, kde si aj médiá všimli, že oprava 1,5 kilometrového úseku stála jeden milión eur. Prešovský samosprávny kraj, ktorý spravuje druhú časť rovnakej ulice, dokázal približne rovnaký úsek opraviť za 360 tisíc eur.

Problém peňazí sa vyriešil...

Poznajúc tieto súvislosti, som 25. 6. 2013 na zasadnutí zastupiteľstva navrhol uznesenie, ktoré poslanci pod číslom 409/2013 po mojom vysvetlení schválili.

Znie: „Mestské zastupiteľstvo v Prešove žiada primátora mesta Prešov uzatvoriť dodatok k Mandátne zmluve o správcovstve miestnych komunikácií medzi mestom Prešov a spoločnosťou Správa a zimná údržba prešovských ciest, s.r.o., ktorou sa zaktualizuje výška odmeny mandatára za vypracovávanie inventarizácie cestného fondu, monitorovania stavebného a dopravno-technického stavu miestnych komunikácií a za vypracovanie krátkodobých a dlhodobých plánov opráv a údržby miestnych komunikácií s termínom plnenia do 15. augusta 2013.“

Tak sa a stalo a výška platby za monitoring bola v roku 2014 zvýšená takmer päťnásobne.

Mesto začalo platiť zvýšenú sumu...

... ale monitoring sa aj naďalej nerobil

Spoločnosť SaZÚPC, s. r. o., si začala faktúrovať konečne sumu, za ktorý sa monitoring robiť dá, ale v skutočnosti monitoring nebol vykonávaný.

Na úrade to nikomu neprekážalo, platilo sa, ale vykonanie zaplatených prác nikto nekontroloval.

Upozornil na to hlavný kontrolór mesta v správe, ktorú mohol predložiť do zastupiteľstva až teraz v apríli.

Okrem iného skonštatoval, že povinnosť vykonávať inventarizáciu podľa mandátnej zmluvy nie je preukázaná a neexistujú k nej doklady.

Neexistujú ani krátkodobé a ani dlhodobé plány údržby miestnych komunikácií, hoci mesto za ne zaplatilo.

Mesačný monitoring cestného fondu sa nepredkladal mesačne, iba na konci roka a aj to vlastne len formálne a bez výpovednej hodnoty pre mesto.

Hlavný kontrolór uzavrel kontrolné zistenie konštatovaním: "Fakturovaná odplata je 32 000 eur. Konštatujeme, že zmluvne dohodnuté ustanovenia v Mandátnej zmluve sa nedodržiavajú."

Ako sa to prejavuje?

Chýbajúci monitoring sa prejavuje tak, že nikto nemá komplexný prehľad o stave komunikácií. Peniaze na údržbu sa míňajú intuitívne, nemožno preukázať a skontrolovať, že aj efektívne a hospodárne.

Nie je nič neobyčajné, že obyvatelia mesta vidia, ako sa opravujú komunikácie relatívne v dobrom stave, tie horšie ostávajú nedotknuté bez perspektívy, že to v blízkej budúcnosti bude inak.

Skoršia oprava drobných poškodení by stála menej, no keďže sa neurobí, o sezónu neskôr po zime sú poškodenia väčšie a je potrebné vynaložiť na opravu tej istej komunikácie oveľa viac peňazí.

Nikto nekontroluje a nereklamuje opravy po rozkopávkach pre ukladanie a opravy inžinierskych sietí. Keďže táto skutočnosť je v Prešove všeobecne známa, práce sú často odfláknuté a po roku či dvoch sú mnohé bývalé rozkopávky prepadnuté a cesty hrboľaté.

Hoci by sa dali reklamovať, nikto to nerobí. Keď je situácia zúfalá, namiesto vinníka sa takéto chyby nechajú opraviť za mestské peniaze.

Nenechal som to tak

Aby celá vec nezapadla prachom a život sa len tak ľahko nevrátil do doterajších koľají, upozornil som na tieto súvislosti na aprílovom verejnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.

Prednosta mestského úradu po vystúpeniach nasledujúcich rečníkov reagoval na môj prejav, keďže som spomenul aj konkrétne problémy týchto dní, ktoré zlostia obyvateľov mesta. Jeho vyjadrenie je na zázname o niekoľko minút po mojom vystúpení.

Malkovská, Ku Kyslejvode - prašné cesty v krajskom meste

Na štedro platený, ale nevykonávaný monitoring cestnej siete, doplácajú extrémným spôsobom obyvatelia prašných ulíc v Prešove.

Áno, v krajskom meste máme pomenované, obývané a zastavané ulice - ale stále bez cestného telesa a chodníkov.

Prašné cesty na týchto uliciach sa v daždi premieňajú na blato a prejazdom vozidiel sa zničia natoľko, že sú zjazdné len s komplikáciami, a s rizikom poškodenia vozidiel.

Považujem tento problém za natoľko vypuklý a radnicou neuchopený, že som v tejto veci večer na konci zasadnutia interpeloval primátorku mesta, aby uskutočnila manažérske rozhodnutie a určila zodpovedného zamestnanca, ktorý bude mať za úlohy sledovať stav prašných ciest v meste a promptne zabezpečovať odstraňovanie chýb v zjazdnosti, ktoré niekedy vznikajú doslova z týždňa na týždeň.

Interpeláciu som predniesol v závere aprílového zasadnutia zastupiteľstva.

Za všetko môžu poslanci?

Dobre zaplatený ale nefunkčný monitoring sa niekde musel prejaviť. Radnica sa v minulom období vynašla.

Úlohu definovať, ktoré cesty sa majú opravovať, jednoducho bývalé vedenie mesta prehodila na poslancov.

Niektorí sa v tejto úlohe síce našli, akurát neraz nedovideli ďalej, ako na ulice z ktorých pozerajú z okien svojich domov a áut pri ceste do práce.

Úrad túto hru s poslancami doviedol do "dokonalosti" (či skôr absurdnosti), keď v minulom období dokonca vozil poslancov po meste, aby poslanci objavili, čo je v meste potrebné opravovať a potom za to zahlasovali v zastupiteľstve.

Mnohí pri tom zažili taký pocit dôležitosti, že si ho nechcú dať zobrať a argumentujú, ako ťažko pracujú pre mesto, keď v skutočnosti robia robotu, za ktorú je platený niekto iný.

No a pre vedenie mesta bola naporúdzi výhovorka, že ak niečo nebolo v poriadku, tak za to môžu poslanci, lebo neschválili peniaze...

Na tomto mieste len dodám, že "New York", čo je narážka na jedno z mojich predchádzajúcich vystúpení na zasadnutí zastupiteľstva, ktoré vzbudilo u mnohých poslancov vášne. Viac o tom je v jednom z odkazov na konci tohto článku.