Prešovčanom už omrvinky nestačia, za vonkajší obchvat chcú bojovať

Doprava v meste je preťažená a tempo slimačie.

PREŠOV. S výstavbou juhozápadného obchvatu Prešova sa malo začať v novembri.

Nový minister dopravy Árpád Érsek sa však rozhodol najprv projekt analyzovať. Reálne tak hrozí, že sa začiatok výstavby posunie. V lepšom prípade len o rok.

Nikto nespochybňuje postup nového ministra. Má na to legitímne právo, najmä po informáciách, že stavba bude vraj až stokrát predražená. To bol dôvod na to, že minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) chce spolu s ministerstvom financií prehodnotiť projekt cez analýzu Hodnota za peniaze.

Pri rozhodovaní sa môže stať veľmi silným argumentom neplatný EIA proces (posúdenie vplyvov na životné prostredie). Trasovanie diaľnice sa totiž posunulo o 50 metrov, ale o tom aj rezortné ministerstvo aj Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vedeli.

Podľa neoficiálnych zdrojov je dôvodom to, že v trase diaľnice bolo medzičasom postavených niekoľko nehnuteľností a o tom zase musela vedieť samospráva. Roky plynuli a nikto z kompetentných tento fakt neriešil včas.

„Pre mňa je na celej veci nepochopiteľné to, že tieto fakty kompetentní vedeli a my sme na to upozorňovali už v apríli. Ministerstvo napriek tomu v máji vyhlásilo verejnú súťaž, vygenerovali víťaza a s konzorciom firiem mala byť podpísaná zmluva o dielo. Dnes je stav najhorší, aký môže byť, lebo o výstavbe nerozhodli a neexistujú variantné riešenia,“ myslí si šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.

Netajil, že podobne ako väčšina Prešovčanov aj on má obavu z najhoršieho možného scenára. „ Podľa mňa sa tu teraz hrá o to, že aby sa peniaze z eurofondov využili, presunú sa na iný úsek a Prešovu zase ostanú len oči pre plač,“ vyslovil obavy Matej.

Podľa analytika Inštitútu INEKO Jána Kovalčíka, podobné obavy nie sú opodstatnené.

„Ak sa urobí poriadna analýza, zároveň sa začne pripravovať nový tender a zadá sa vypracovanie EIA, termín začiatku výstavby sa možno posunie o pol roka alebo o rok a dokončí sa v roku 2021. Ani obavy z toho, že by sa už nedali čerpať eurofondy, nie sú na mieste. Keď sa stavať začne, fondy sa môžu dočerpávať do roku 2022,“ argumentoval Kovalčík.

Prešovčania sú rozhorčení

Zápchy, zdržiavanie a slimačie tempo na prešovských cestách sú takmer každodennou realitou, a keď prišli správy o tom, že juhozápadný úsek diaľnice D1 sa bude znova prehodnocovať, ľudia znervózneli ešte viac.

Aktivisti sa začali mobilizovať a šíriť správy o tom, že začnú blokovať najrizikovejšie úseky ciest aj za cenu toho, že to bude znamenať pre vodičov ďalšie zdržiavanie. Niektorí sú odhodlaní ísť protestovať aj do Bratislavy.

Jednoducho, chcú upozorniť na to, že mesto už nemá ďaleko od úplného kolapsu.

Primátorka Andrea Turčanová (KDH) sa netají tým, že je odhodlaná postaviť sa na čelo protestujúcich. Absolvovala tiež rokovanie s ministrom dopravy Árpádom Érsekom, ale Prešovčanom zatiaľ nemohla doniesť jednoznačné rozhodnutie.

Upozornila však na to, že nechce nič iné, len aby sa naplnilo programové vyhlásenie vlády, v ktorom dobudovanie diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R4 patrí medzi priority.

„Pozývam pána ministra dopravy do Prešova, nech sa na vlastné oči presvedčí, v akých zápchach stoja vodiči na vjazdoch do Prešova,“ povedala Andrea Turčanová.

Prehodnocovať sa bude efektivita a cena stavby

Osemkilometrový úsek diaľnice D1 Prešov – západ, Prešov – juh vysúťažilo združenie firiem okolo Eurovie za sumu 356,5 milióna eur, čo bolo ešte o 13 miliónov eur menej, ako bol hrubý odhad nákladov.

Dopravní analytici však spochybnili hodnotu projektu a tvrdia, že je vyše stokrát vyššia. Ján Kovalčík z INEKO argumentuje faktom, že kilometer diaľnice na juhozápadnom obchvate bude stáť 45 miliónov eur.

Zdôraznil tiež, že juhozápadný a severný obchvat Prešova s tromi tunelmi bude stáť 900 miliónov eur.

Pre porovnanie uviedol, že obchvat Bratislavy, čo je dovedna 60 km štvorprúdovky, bude stáť toľko ako 22-kilometrový úsek oboch prešovských obchvatov, ale s nižšou intenzitou dopravy.

„Obdivujem odvahu odhadovať nejakú cenu. Juhozápadný obchvat je vysúťažený, a teda vieme, koľko asi bude stáť, ale odkiaľ niekto vie, koľko bude stáť severný, keď ešte žiadna súťaž nebola? Na to máme predsa metódu verejného obstarávania. Nikto nevidel kalkulačný vzorec, podľa ktorého sa to má posudzovať,“ povedal na okraj pochybností o cene Ondrej Matej.

Ján Kovalčík si však za zverejnenou sumou 900 miliónov eur stojí a ako podčiarkol, je to oficiálny odhad NDS a rezortného ministerstva.

„Také sú odhadované náklady vychádzajúce z projektov a ani dobrou súťažou sa nedosiahne polovičná cena. S tým treba počítať,“ oponoval Kovalčík.

Zložitý terén

Exšéf NDS Róbert Auxt (Sieť) vo svojom blogu vysvetlil, že cenu za kilometer juhozápadného obchvatu si vyžiadali zložité geologické podmienky, dvojrúrový tunel a 18 mostov.

„Len na priblíženie, údolie Malkovského potoka križuje diaľnica D1 mostným objektom vo výške 35 metrov.

Východný portál tunela Prešov je situovaný na pravom brehu rieky Torysa na svahu vrchu Malkovská hôrka vo výške 25 metrov nad údolím v zosuvnom území. Zároveň tu máme aj most cez rieku Torysa. Toto všetko má vplyv na výslednú cenu,“ argumentuje Róbert Auxt.

Upozornil tiež na fakt, že sa na prešovskom obchvate nachádzajú dve veľké mimoúrovňové križovatky.

Križovatka Prešov – západ, ktorá má spolu 9 kilometrov vetiev a križovatka Prešov – juh, ktorá má ďalších 2,2 kilometra vetiev.

Spolu ide o ďalších 11,2 kilometrov ciest, čo je samozrejme viac, ako má samotný diaľničný úsek s dĺžkou 7,8 kilometra.

Mimochodom, križovatka Prešov – západ bude patriť k najväčším, ale aj najzložitejším na Slovensku, keďže tvorí uzol medzi budúcou diaľnicou D1 a rýchlostnou cestou R4 (severný obchvat Prešova) a zároveň bude umožňovať spojenie všetkých smerov, ale aj prepojenia na cesty I/18 a II/546 vrátane vstupu a výstupu do mesta Prešov.

Dopravný prieskum nezverejnili

Pri posudzovaní zohrá určite dôležitú úlohu aj otázka reálnej potreby obchvatov pre Prešov. Domáci vedia, že je nevyhnutné postaviť ich.

Dôsledky zhusťujúcej sa premávky prežívajú denne na vlastnej koži. Konkrétnych číselných údajov o tom, koľko vozidiel prejde cez uzlové komunikácie Prešova, nie je veľa, ale odhaduje sa, že je to 38-tisíc vozidiel denne.

Presnejší prieskum však existuje, ale NDS ho doteraz nezverejnila.

„Podľa mojich informácií, keď som si výsledky dopravného prieskumu z jari 2015 vyžiadal z NDS, na juhozápadný úsek nepôjde žiadna mohutná tranzitná doprava. Potvrdilo sa, že prevažuje cieľová a zdrojová doprava. Z čísel vyplýva, že možno nie je nevyhnutný štvorpruh, ale na nasledujúcich 20 rokov by možno stačil aj dvojpruhový profil, čo by bolo finančne menej náročné,“ poznamenal Kovalčík.

Je diaľnica len o tranzite?

Prešovčanov trápi najmä tranzit cez mesto, ale keby boli obchvaty postavené, stiahli by na seba aj časť osobnej dopravy.

„Ak sa D1 dostaneme po Prešov, stane sa atraktívnou aj pre tých, čo dnes jazdia po R2 cez Košice na Rožňavu a dokonca sa stane lákavejšou trasou aj pre Košičanov, ktorí dnes používajú diaľnicu cez Maďarsko. Namiesto toho, aby sme takto uvažovali, ideme čosi posudzovať len cez peniaze. Obidva obchvaty sú opodstatnené a mali sme ich mať už minimálne pred 10 rokmi. Hľadať teraz argumenty pre to, či tieto varianty urobiť, alebo nie je holý nezmysel,“ konštatoval Ondrej Matej.

Dva rôzne pohľady na východný obchvat

Na Slovensku je Prešov posledné mesto, ktoré nemá žiadny vonkajší obchvat.

Analytik INEKO Ján Kovalčík si myslí, že pre Prešov by bol východný obchvat z Kapušian popri Teriakovciach na D1 južne od Prešova oveľa výhodnejší ako severný, lebo trasovanie je po rovine a bez tunelov.

V územnom pláne ho máme, ale odborníci tento variant neodporučili a aj preto sa nezačal projektovo pripravovať.

„Minimálne by bol východný obchvat o 250 miliónov eur lacnejší a stačil by dvojpruhový profil,“ myslí si analytik Kovalčík. Ondrej Matej také riešenie považuje za nezmysel a odvoláva sa na to, že tento model dopravy odborníci na NDS už dávno zavrhli.

„Najväčší tranzit prúdi v smere západ – východ a naopak. Keby sme nepostavili juhovýchodný a severný obchvat, nebolo by možné prepojiť najsilnejší prúd. Východný obchvat by nevyriešil vôbec nič. Práve ten je už len luxusom. Neriešil by tranzitné prúdy, len by dopravu delil a zase by ju posielal do mesta,“ oponoval Ondrej Matej.

Ján Kovalčík trvá na tom, že treba hľadať vo všetkom predovšetkým efektivitu.

Na odľahčenie dopravy do dostavby obchvatov vidí riešenie pre Prešovčanov v rekonštrukcii križovatky Obrancov mieru – Levočská. Tá má význam aj preto, aby dokončenie preložky cesty I/68 Prešov – ZVL – Škultétyho prinieslo želaný efekt.

Vozidlá totiž prídu z Nábrežnej komunikácie na Obrancov mieru a pri prejazde na Levočskú sa dostanú do lievika na železničnom priecestí. Zo štvorprúdovky prídu na trojprúdovku, čo v jednom smere znamená z dvoch pruhov do jedného.

Proces príprav sa zastavil na vysporiadaní jedného pozemku s vodohospodármi.

„Na výrazné zvýšenie kapacity križovatky na Levočskej a mosta cez Torysu stačí 8 miliónov eur. Paradoxne, na toto efektívne riešenie s rýchlym prínosom vraj nie sú peniaze. Pomerne rýchlo by sa so železnicami dalo vyriešiť aj ďalšie zdržiavanie pre vodičov a to sú závory na železničnom priecestí, ktoré blokujú premávku aj na 4 minúty. Stačilo by doriešiť presun snímača a obmedziť rýchlosť nákladných vlakov pred železničnými priecestiami v meste na 60 km za hodinu. Ďalším riešením je posilnenie vlakových spojov na trase Lipany – Košice,“ povedal o východiskách Ján Kovalčík.

Prešovčania síce s kolabujúcou dopravou zápasia každý deň, ale niekedy ich zaskočia aj poznámky návštevníkov či turistov.

Tí nevedia pochopiť, ako je možné, že dopravný tranzit prechádza cez križovatku, ktorá tvorí kolmicu na historické jadro mesta a prechádzajú tesne okolo takej kultúrnej pamiatky akou je Bosákova banka.

Kamióny z troch dopravných prúdov fičia denne aj cez najviac obývané sídlisko Sekčov.

„Tranzit sa tam bude neustále zvyšovať, pokiaľ nebude postavená diaľnica a rýchlostná komunikácia. My nemáme Einsteinovu ulicu, ako má Bratislava. Tranzit im neprúdi cez Petržalku. Nikto nejde s kamiónom z prístavného mosta na Rusovce, lebo majú alternatívu,“ dodal Ondrej Matej.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...