Priebeh konania na úrade možno nahrávať zvukovým záznamovým zariadením

Stanovisko Konzultačného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre aplikáciu správneho poriadku zo 16. januára 2003.

16. 01. 2003

Zdroj: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

Účastník konania môže nahrávať priebeh ústneho pojednávania v konaní o priestupku zvukovým záznamovým zariadením.

Účastník konania sa zúčastnil na ústnom pojednávaní na Okresnom úrade v M. vo veci prejednávania priestupku na úseku práva na prístup k informáciám. Na ústnom pojednávaní sa okrem neho zúčastnil zamestnanec správneho orgánu a zapisovateľka.

Priebeh ústneho pojednávania chcel účastník konania nahrávať zvukovým záznamovým zariadením, ale zamestnanec správneho orgánu mu to neumožnil a prikázal mu toto zariadenie vypnúť. Účastník konania uposlúchol a žiadal túto udalosť uviesť v zápisnici z ústneho pojednávania.

Účastník konania sa cíti byť ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a považuje postup správneho orgánu za nezákonný.

Ústne pojednávanie je procesnou inštitúciou, ktorej uplatnenie a pravidlá uskutočňovania upravujú procesnoprávne predpisy. Vo veciach priestupkov je takýmto predpisom zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, a to v tretej časti upravujúcej konanie o priestupkoch (§ 51 až 88).

Podľa § 51 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa na konanie o priestupkoch vzťahuje subsidiárne správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). To znamená, že v konaní o priestupkoch sa použijú procesné pravidlá, ktoré sú upravené zákonom Slovenskej národnej rady o priestupkoch, a ak ich niet, použijú sa všeobecné procesné pravidlá upravené v správnom poriadku.

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v § 74 ustanovuje niektoré procesné pravidlá týkajúce sa ústneho pojednávania na prvom stupni, ale nezaoberá sa problematikou zaznamenávania jeho priebehu.

Preto odpoveď možno hľadať len v rámci správneho poriadku.

Správny poriadok sa ústnym pojednávaním zaoberá v § 21, ale aj v ďalších ustanoveniach (§ 22, 33, 45 a 51). Procesné pravidlá v týchto ustanoveniach však výslovne neriešia problematiku nahrávania priebehu ústneho pojednávania zo strany účastníka konania. Za tohto právneho stavu treba dôjsť k záveru len výkladom ustanovení správneho poriadku týkajúcich sa postavenia účastníka konania a jeho procesných práv, a to v kontexte s čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Účastníkom konania je ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať (§ 14 ods. 1 správneho poriadku). Správny orgán mu musí dať vždy príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať (§ 3 ods. 2 správneho poriadku). Účastník konania má právo uplatňovať na ústnom pojednávaní svoje pripomienky a námety (§ 22 ods. 2 správneho poriadku), má právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy (§ 23 ods. 1 správneho poriadku), má právo dávať podania, návrhy a vyjadrenia (§ 32 ods. 2 správneho poriadku), má právo navrhovať dôkazy a klásť svedkom a znalcom otázky na ústnom pojednávaní (§ 33 ods. 1 správneho poriadku) a má možnosť pred vydaním rozhodnutia vo veci vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku).

Z uvedených procesných oprávnení vyplýva, že účastník konania má právo jednak svojimi úkonmi aktívne spolutvoriť podklad pre rozhodnutie a jednak poznať jeho úplný obsah zachytený v spise. Ak platí, že účastník konania má zákonné právo na úplnú informáciu o podklade pre rozhodnutie ako celku (o obsahu celého spisu), musí mať rovnaké právo aj k jeho jednotlivým častiam (dôkazom). Dôkazom podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku sú aj výpovede a prednesy urobené zúčastnenými osobami na ústnom pojednávaní, a to vrátane vlastných prednesov účastníkov konania.

Účastník konania má právo byť prítomný pri výpovediach a prednesoch všetkých zúčastnených na ústnom pojednávaní a počúvať ich v reálnom čase (§ 21 ods. 2 a § 33 ods. 1 správneho poriadku). Ak platí, že účastník konania má zákonné právo počúvať výpovede a prednesy počas ústneho pojednávania, z nijakého ustanovenia nemožno vyložiť, že ich nemôže počúvať v inom čase a že na ten účel nemôže vyhotoviť ich nahrávky na záznamovom zariadení. Zákon nemá ustanovenie, ktoré by to výslovne, alebo aspoň dostatočne nepriamo vylučovalo. Ani z povinnosti správneho orgánu spísať o priebehu a obsahu ústneho pojednávania zápisnicu nevyplýva, že by sa ústne pojednávanie nemohlo zaznamenať aj iným spôsobom.

Uvedený výklad podporuje aj čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "každý má právo...slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať....informácie". Ak to môže slobodne robiť každý, musí platiť, že to môže aj účastník konania, o ktorého v konaní ide v prvom rade. Informáciou je akákoľvek informácia, teda aj výpoveď alebo prednes urobený na ústnom pojednávaní.

Postup správneho orgánu nebol v súlade so zákonom, pretože bez zákonného dôvodu uprel účastníkovi konania právo na informáciu. Okrem toho zákaz nahrávania na záznamové zariadenie bol urobený bez právneho dôvodu, lebo v konkrétnom prípade nedošlo k situácii podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku opodstatňujúcej obmedzenie práva oboznamovať sa so spisom.

Správny orgán konal mimo svoje kompetencie, pretože s vyššie uvedenou výnimkou mu správny poriadok nepriznáva rozhodovať o obmedzení práv účastníka konania.

Tento výklad podporuje aj čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá".

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.