Primátorka predlžila dobu výstavby tzv. školy bezpečnej jazdy, hoci obyvatelia školu šmykov viackrát odmietli

V posledných chvíľach mandátu predchádzajúceho primátora bola dodatočne povolená stavba "Školy bezpečnej jazdy" na pozemkoch pri mestskej hale napriek ostrému nesúhlasu obyvateľov. Teraz v auguste primátorka mesta zmenila stavebné povolenie tak, že termín na ukončenie stavby bude štedro predĺžený na 24 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Dôvody na takýto krok však v rozhodnutí chýbajú.

Kontroverzne prijímaná a obyvateľmi susediacich ulíc viacnásobne odmietaná stavba sa opätovne stretla s ústretovosťou vedenia radnice.

To napriek tomu, že na júnovom zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 29. 6. 2015 dostalo vedenie mesta a aj poslanci informáciu o petícii 177 obyvateľov Prešova zo dňa 7. 8. 2014, ktorou vyjadrili nesúhlas s dodatočným rozhodnutím o povolení stavby Školy bezpečnej jazdy pri mestskej hale, ktorú jej stavebník začal ešte predtým stavať bez povolenia na mestskom pozemku.

Nie, nejde o preklep v dátumoch, správa hlavného kontrolóra dorazila do mestského zastupiteľstva s takmer polročným oneskorením, keďže mu bývalý primátor znemožňoval vykonávať prácu.

Úrad petíciu "vybavil" tak, že ju vraj už nemôže vybaviť, lebo uplynula lehota na jej vybavenie. A navyše, ako sa píše v správe, stavebné povolenie aj tak nadobudlo právoplatnosť 15. 1. 2015.

To, že bývalý primátor podpísal stavebné povolenie 1. 12. 2014, keď už bolo jasné, že vo funkcii končí a zrejme nezohľadnil petíciu, ktorú mal na stole už takmer štyri mesiace - je vizitka, ktorú po sebe obyvateľom zanechal, keď sa lúčil s funkciou a z toho vyplývajúcou mocou.

Primátorka, päť týždňov od správy o petícii, podpísala rozhodnutie o kontroverznej stavbe

Príbeh, iba na prvý pohľad zamotaný, pre mňa nepochopiteľne zavŕšilo predĺženie doby výstavby školy šmykov, rozhodnutím primátorky zo dňa 6. 8. 2015, ktoré bolo v piatok zverejnené na úradnej tabuli mesta.

Obyvateľ mesta už trpko prehltol, že bývalý primátor robil svojvoľne mnohé rozhodnutia a potrestal ho, aspoň dodatočne, vykázaním z ctihodnej funkcie primátora do roly obyčajného občana.

Čo viedlo primátorku k podpísaniu ďalšieho stavebného povolenia, ktorým sa zrejme v prospech stavebníka školy bezpečnej jazdy zlepšili pre neho podmienky - sa však čitateľ zo stavebného povolenia a ani z jeho odôvodnenia nedozvie.

Zákon pritom ukladá každé rozhodnutie riadne odôvodniť (§ 47 správneho poriadku). V tomto prípade to tak nie je, v texte chýbajú základné faktografické informácie.

Nesedí viac vecí

Odbiť petíciu občanov dôvodmi a prekážkami, ktoré si vytvoril sám úrad, sa nepatrí. Hoci na počiatku série zlyhaní je predchádzajúci primátor, nevidím dôvod v sérii jeho zlyhaní teraz pokračovať.

Povoľovacie konanie, ktoré vyustilo v decembri minulého roka do vydania dodatočneho stavebného povolenia z 1. 12. 2014 sa začalo pred rokom. Ústne pojednávanie bolo nariadené na 7. 8. 2014.

V ten istý deň 177 obyvateľov doručilo do podateľne úradu petíciu proti škole šmykov (viď informácia o tejto petícii č. 18/2014 v správe hlavného kontrolóra z júna tohto roku).

Do 1. 12. 2014, keď úrad vydal dodatočné stavebné povolenie, uplynulo niekoľko mesiacov, preto nie je celkom férové vybaviť petíciu s tým, že už vypršal zákonný termín na jej vybavenie, medzičasom bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení (1. 12. 2014), rozhodnutie sa stalo právoplatné (15. 1. 2015) - a s touto vedomosťou (prerokované zastupiteľstvom 29. 6. 2015) podpísať ďalšie rozhodnutie o zmene už právoplatného stavebného povolenia (6. 8. 2015).

Časť zodpovednosti nesie predchádzajúce vedenie mesta, za priebeh udalostí od 15. 12. 2014 už nové vedenie mesta.

Obyvatelia rozhodli o nesúhlase už v roku 2012

Ak by aj niekto chcel špekulovať, že o petícii obyvateľov z augusta minulého roku sa "akože" na úrade veľmi nevedelo a "pozabudlo" sa na ňu v decembri minulého roka (1. 12. 2014) a aj teraz v auguste (6. 8. 2015), tak mi nedá nepripomenúť oficiálne verejné zhromaždenie obyvateľov mesta, ktoré sa ukutočnilo 21. 2. 2012. Všetci dnes najvyšší zainteresovaní sa ho vtedy osobne zúčastnili.

Prítomní obyvatelia na verejnom zhromaždení oficiálne odmietli výstavbu školy šmykov v tejto lokalite.

Svedčí o tom oficiálna zápisnica, ktorá bola doručená všetkým vtedajším poslancom, medzi ktorými bola vtedy ako poslankyňa aj súčasná primátorka mesta.

Verejné zhromaždenie obyvateľov mesta je jeden z troch ústavných spôsobov, akým sa samospráva vykonáva obyvateľmi  mesta.

Konanie verejného zhromaždenia obyvateľov mesta odsúhlasilo mestské zastupiteľstvo uznesením na základe môjho návrhu, predneseného na zasadnutí v januári 2012.

Najzásadnejším problémom, ktorý pociťujú obyvatelia domov v okolí mestskej haly, je veľmi nepríjemný a intenzívny hluk počas niektorých motoristických podujatí na parkovisku pred mestskou halou. Hluk je naozaj nepríjemný a inak ho vnímajú ľudia, ktorých automobilový šport baví a inak ľudia, ktorí z miesta nemôžu odísť tak, ako návštevníci podujatí.

Precitlivenosť na hlučné aktivity na parkovisku pred mestskou halou je spôsobená aj pocitom, že sa obyvatelia z okolia už roky nedokážu stretnúť s empatiou vedenia mesta, ktorého rozhodnutie by v prípade, ak by sa dodržiavali pravidlá, teoreticky postačovalo na vyriešenie všetkých problémov, keďže vlastníkom pozemku a aj parkoviska je mesto Prešov.

No obyvatelia sa nemôžu zbaviť pocitu, že vedenie mesta nadbieha skôr želaniam nájomcu mestskej haly, ignorujúc obyvateľov.

Aby som čitateľa nezaťažoval detailmi, podrobnosti o tomto verejnom zhromaždení obyvateľov mesta sú v jednom z mojich poslaneckých blogov (viď zoznam článkov nižšie).

Povoľovanie školy šmykov sprevádzali aj ďalšie škandály

Predchádzajúci primátor pochopiteľne tiež vedel o odmietavom stanovisku obyvateľov mesta proti stavbe, ktorú v iných končinách sveta vídavame skôr v odľahlých lokalitách.

Škola šmykov tak začala vznikať na mestských pozemkoch ako tzv. čierna stavba. Bez riadneho povoľovacieho konania a bez stavebného povolenia.

To však čoskoro "prasklo" a tak pod tlakom okolnosti bývalý primátor čiernu stavbu zlegalizoval rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby z 5. 3. 2014

"Papier" so štátnym znakom síce podpísal, no nemal na to oprávnenie. To síce nikoho priveľmi neprekvapilo, no v tomto prípade je nad primátorom, ako hlavou stavebného úradu, nadriadený orgán.

Príslušný vyšší stavebný úrad to samozrejme nenechal tak, a toto nezákonné rozhodnutie o dodatočnom povolení "čiernej stavby" zrušil.

Tým vyšším stavebným úradom bol odbor výstavby a bytovej politiky na Okresnom úrade v Prešove. Zrušovacie rozhodnutie vydal 5. 6. 2014.

Preto sa v júli minulého roku začalo konanie o dodatočnom povolení stavby ešte raz a viedlo ku už spomínanému dodatočnému povoleniu z 1. 12. 2014.

Aj tu si dovolím čitateľa odkázať pre podrobnosti na jeden z mojich poslaneckých blogov (viď zoznam článkov nižšie).

Smrdí aj samotný prenájom pozemku

Stavba školy bezpečnej jazdy je povolená na mestskom pozemku pri mestskej hale.

Tento pozemok je už viac ako päť rokov prenajatý firme Tatran Prešov, s. r. o.

Prenájom je známy tým, že ho kontroloval aj Najvyšší kontrolný úrad, zaoberalo sa tým už aj mestské zastupiteľstvo.

Dnešný problém nemusel vôbec vzniknúť, ak by bývalý primátor neprekročil svoju právomoc a so spoločnosťou Tatran Prešov, s. r. o., nepodpísal dňa 30. 9. 2010 inú nájomnú zmluvu, než podpisom akej ho poverilo mestské zastupiteľstvo na svojom zasadnutí 28. 7. 2010.

Rozdiel v podpísanej zmluve a tým, čo schválilo zastupiteľstvo, sa týkal aj nakladania s pozemkom, na ktorom má byť škola bezpečnej jazdy.

Rozdiel sa dá vyložiť tak, že bez rozhodnutia mestského zastupiteľstva by Tatran nemohol dať pozemok s parkoviskom do podnájmu prevádzkovateľovi školy šmykov. "Šikovné" pozmenenie textu zmluvy a jej podpísanie primátorom toto právo presunulo na Tatran.

Keď sa o tom verejne rokovalo, bývalý primátor to pod tlakom dôkazov aj priznal, ale pre Tatran platí to, čo naozaj podpísal a nie to, na čo mal oprávnenie podpísať.

Ani tu nechcem čitateľa zahlcovať množstvom detailov. Kópie listín vrátane porovnania rozdielov si čitateľ môže pozrieť v jednom z mojich poslaneckých blogov (viď zoznam článkov nižšie).

Záver?

Toľko podozrivých kotrmelcov za sebou, pri presadzovaní obyvateľmi odmietanej školy šmykov, to nemôže súdny človek považovať za náhodu.

Obyvatelia, ktorých vôľa bola viackrát pošliapaná, sa žiaľ ani z najnovšieho napísaného a zverejneného rozhodnutia primátorky mesta nedozvedia, za akých okolností a prečo rozhodla v prospech stavebníka, proti názoru účastníkov petície a proti rozhodnutiu obyvateľov, ktoré vzniklo na verejnom zhromaždení obyvateľov mesta.

Právo na predlženie termínu na ukončenie stavby nemá automaticky žiadny stavebník.

Zákonodarca obmedzením doby výstavby reguluje to, aby stavby neboli rozostavané príliš dlho. Každé rozhodnutie o predlžení doby výstavby musí rešpektovať zákonné požiadavky a aj metodické usmernenie ministerstva.

V tomto prípade to tak nevyzerá, o dôvodoch rozhodnutia, pod ktorým je podpis primátorky, sa z neho potrebné informácie dozvedieť nedajú.

Možno to nebol zlý úmysel nikoho z radnice, ale "len" nedostatok informácií u ľudí na kľúčových pozíciách. Ani to však nikoho neospravedlňuje, lebo dôsledok rozhodnutia platí bez ohľadu na to, aký úmysel kto mal.

Vidiac mnoho podobných pochybení úradu, ktoré pretrvávajú z minulých období až dodnes, sa už nejaký čas snažím presvedčiť vedenie mesta o zásadnej zmene v nakladaní s informáciami na úrade.

Tie sú dnes "porozhadzované" po spisoch, poukladané všelijako v hlavách zamestnancov mestského úradu, mnohé zabudnuté - no hlavne nebývajú vždy práve tam a práve vtedy, keď sa o niečom rozhoduje.

Rozhodnutia sa tak prijímajú občas v stave sladkej nevedomosti, v skutočnosti ide o zanedbanie kľúčových informácií pre naozaj zodpovedné a správne rozhodnutie.

Nášmu mestu by veľmi pomohol geografický informačný systém a jeho dôsledné používanie pri príprave a tvorbe rozhodnutí orgánov mesta.

Nielen primátorka, ale aj všetci ostatní by pred spečatením rozhodnutia svojim podpisom alebo stlačením gombíka videli v geografickom informačnom systéme, že s vecou o ktorej rozhodujú je spojený nejaký miestny problém z minulosti, či známy z inej súvislosti, a podľa toho sa zariadili.

Dnes to tak nie je a každý sa môže vyhovoriť, že nevedel... Akurát, že všetci očakávame, že každý berie plat aj za to, že vie, čo má vedieť a použije to vtedy, keď to použiť má.

No a v obyčajnom človekovi ostáva trpký pocit, že panstvo si robí čo chce a na neho zvysoka ... kašle.

To všetko v dobe, keď pocit nedôvery obyvateľov voči vedeniu svojich miest a krajiny zadupáva nielen Prešov, ale aj Slovensko hlbšie do prachu, lebo v atmosfére nedôvery nie je možné urobiť potrebné a správne rozhodnutia.