Primeranú náhradu určuje súd a nie znalec

Aplikácia ustanovenia o primeranej náhrade v praxi súdov nebola jednotná a rozdielny výklad k nemu mali aj senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Aplikácia ustanovenia o primeranej náhrade v praxi súdov nebola jednotná a rozdielny výklad k nemu mali aj senáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Jeden senát tohoto súdu vyslovil v roku 1995 názor, podľa ktorého výšku náhrady pri nehnuteľnosti treba zistiť podľa cenových predpisov platných ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Naproti tomu iný senát tohoto súdu v konaní tiež z roku 1995 vyslovil právny názor, podľa ktorého je neudržateľné určovanie ceny nehnuteľnosti podľa cenového predpisu. Cena podľa cenového predpisu v podstate potiera trhový systém a jej použitím by mohlo dôjsť k nepomernému zvýhodneniu či k znevýhodneniu jedného subjektu na úkor iného.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v roku 1997 zaujal stanovisko, že "primeranú náhradu" je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci.  Za takú nemožno považovať stanovenú náhradu vychádzajúcu zo zistenej ceny podľa cenového predpisu. K tomu, aby náhrada bola primeraná, musí byť závislá nielen na konštrukcii a vybavení, veľkosti a veku stavby, ale i na záujme o ňu, t. j. na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať.

Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca, pretože tu nejde o postup, kde treba odborne posudzovať napr. obstarávacie náklady na zhotovenie stavby, jej kvalitu, vady a iné skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, aj keď odborná znalecká mienka spravidla bude jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny. Ďalším podkladom môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, informácie spoločnosti, ktoré sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti zaoberajú. Tiež sú tu poznatky a informácie samotných účastníkov o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Porovnateľnosť ceny nehnuteľnosti musí vychádzať ďalej z toho, že nehnuteľnosti sa nachádzajú približne v rovnako atraktívnej lokalite a slúžia tomu istému účelu. Všeobecná cena môže byť vyššia, ale aj nižšia ako iná cena (napr. ako vyhlášková, alebo oznámená realitnou kanceláriou).

Takto zistená všeobecná cena rešpektuje zásadu rovnosti v právach, zaručené v čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a deklarovanú ešte aj osobitne pri úprave občianskoprávnych vzťahov.

Podrobne monitorujeme:

Pôvodné články na vyvlastnenie.sk

Čo je to vyvlastnenie

2004/492 Vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku