Urýchlením výstavby diaľnic by Slovensko získalo významné prínosy, tvrdí šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. Priame efekty odhaduje ústav na 100 miliárd Sk, nepriame na 300 miliárd.
Urýchlením výstavby diaľnic by Slovensko získalo významné prínosy, tvrdí šéf Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. Priame efekty odhaduje ústav na 100 miliárd Sk, nepriame na 300 miliárd.
Urýchlenie výstavby diaľnic na Slovensku s pomocou realizácie projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP) má význam aj napriek riziku, uviedol generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravného Ľubomír Palčák. Štúdia ústavu podľa neho potvrdila výrazný prínos z výstavby diaľnic.
Posledná štúdia, ktorú ústav nedávno uskutočnil, podľa neho ukázala, že pri pôvodne plánovanom ukončení nadradenej cestnej infraštruktúry v roku 2015 by vznikli priame úspory vo výške zhruba 50 miliárd Sk. Následné multiplikačné efekty v peňažnom vyjadrení by pritom dosiahli vyše 300 miliárd Sk.
Ani Slovensko nemá podľa Palčáka prostriedky na to, aby nadradenú cestnú infraštruktúru stavalo len z vlastného rozpočtu alebo s použitím európskych peňazí.
"Keď vieme dobre, že bez projektov PPP by cestná infraštruktúra nebola hotová ani do roku 2020, tak z toho vyplýva, že priame efekty z urýchlenia výstavby, zvýšenia bezpečnosti a zníženia dopravenej nehodovosti, menšej spotreby pohonných hmôt či vplyvu na životné prostredie sa vyšplhajú až na 100 miliárd Sk," uviedol ďalej Palčák.
Uvedené multiplikačné efekty pritom stále zostávajú na úrovni okolo 300 miliárd Sk, dodal. Podľa šéfa ústavu sú to také vysoké čísla, že prínos z urýchlenia výstavby nadradenej cestnej infraštruktúry je výrazný a je potrebné ísť touto cestou.
Palčák zároveň uviedol, že z hľadiska dopravy by pri realizácii projektov PPP na stavbe diaľnic uprednostnil tretí balík na stavbu a prevádzku úsekov D1 pri Žiline Hričovské Podhradie - Dubná Skala. S vyhlásením tendra v tomto prípade však ministerstvo dopravy počíta až s polročným odstupom po rozhodnutí o realizácii prvých dvoch balíkov na iných úsekoch D1 a na rýchlostnej ceste R1 Nitra - Tekovské Nemce.
Bez výstavby úseku v treťom balíku bude dopravná infraštruktúra v okolí Žiliny stále problematická. "Je najkomplikovanejší, ale z pohľadu finančného aj technickej realizovateľnosti máme o ňom najviac informácií na základe kompletného geologického prieskumu. Efekty projektov PPP, ktoré sú všeobecne známe, sa práve na tomto úseku dajú najviac dosiahnuť," povedal Palčák o treťom balíku PPP. Na tomto úseku by sa podľa neho dalo aj najviac posúdiť, či cena, ktorú koncesionári ponúknu, je reálna alebo je určitá obava, že by mohli nadhodnotiť svoje ponuky.
Na základe zahraničných skúseností s realizáciou projektov PPP pri výstavbe dopravnej infraštruktúry Palčák priznal, že na Slovensku nie sú skúsenosti s ich využitím. Dodal však, že v zahraničí je viac pozitívnych dôvodov v prospech týchto projektov. Pripomenul, že týmto spôsobom postavili väčšie úseky v Európe napríklad vo Veľkej Británii, v Portugalsku, vo Francúzsku, čiastočne v Španielsku.
"Spomínajú sa aj negatívne skúsenosti s PPP v Česku a Maďarsku. Tam boli problémy trochu iné. V Maďarsku zle odhadli riziko dopytu, a keďže ho prevzal na seba koncesionár, neúmerne zvyšoval cenu za prejazd diaľnicou M5," vysvetlil Palčák. Intenzita dopravy na uvedenej diaľnici sa postupne znižovala, až ju napokon štát odkúpil od koncesionára späť. Projekt sa dostal do krízy a nebolo ho z čoho splácať.
V tejto súvislosti dodal, že plánovaný výber elektronického mýta od roku 2009 na Slovensku pre vozidlá nad 3,5 tony sa bude uplatňovať centrálne na všetkých spoplatnených úsekoch diaľnic a ciest bez ohľadu na to, či sú postavené zo zdrojov štátu alebo cez PPP.
Český projekt PPP podľa Palčáka skrachoval hneď na začiatku, lebo bol zle ekonomicky postavený. Zmluva s budúcim koncesionárom bola nastavená tak, že výstavba diaľničného úseku pri Ostrave by sa veľmi predražila.
Aj zlé skúsenosti sú skúsenosti, na ktorých sa dá poučiť, tvrdí Palčák, pričom pri snahe sa proces výstavby prostredníctvom PPP projektov podľa neho dá zvládnuť.
Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018
Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017
Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...
Štát začína s výkupom pozemkov pod mega investíciou Bosch i keď stále nie je definitívne potvrdená....
Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...
V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...
Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...
Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...
VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...
Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...
Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...
Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.
Daniel Šmíd je lektor etikety, ktorý vám vysvetlí, ako správne telefonovať.
Chlapcom chýbajú mužské vzory, muži sa boja osamostatniť a najčastejšia príčina rozvodov nikoho neprekvapí.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov pozemkov. Parlament jej veto prelomil bez väčšieho zaváhania.
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Martine Peter Durný potvrdil, že pozemky pod stavbou stále nie sú vysporiadané. Tvrdí, že bezodplatné vyvlastnenie pozemkov nebolo realizovateľné.
Ministerstvo chce začať so sanáciou ešte tento rok.
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu sa zatiaľ nerozhodol, aké stanovisko zaujme v prípade vyvlastnenia Machnáča, kde sa predtým stotožnil so zastavením konania. Toto rozhodnutie označila generálna prokuratúra za...
Aktivisti tvrdia, že vstupom generálnej prokuratúry do procesu opäť svitla nádej na záchranu budovy.
Podľa odborníkov malo k sanácii prísť už dávno.
Liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach chce zachrániť neziskovka.
V zákone, ktorý má podporiť výstavbu, videla prezidentka riziko obmedzenia práv vlastníkov...
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Martine Peter Durný potvrdil, že pozemky pod stavbou stále nie sú...
Ministerstvo chce začať so sanáciou ešte tento rok.