Pripomienka k vládnemu návrhu stavebného zákona

V zmysle smerníc vlády SR na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR podávame pripomienku, ktorou odôvodňujeme a navrhujeme úpravu textu navrhovaného zákona, a splnomocňujeme zástupcov verejnosti na zastupovanie verejnosti v prípadnom rozporovom konaní.

03. 01. 2003

Zdroj: vyvlastnenie.sk

Zasielam(e) pripomienku v pripomienkovom konaní k materiálu č. 1660/2002-3 určenému na rokovanie vlády SR - návrh stavebného zákona. Text pripomienky nasleduje nižšie.

S pozdravom

Pre:

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky

mailto:belanova.sylvia@enviro.gov.sk

Vec:

Pripomienka v pripomienkovom konaní k materiálu na rokovanie vlády č. 1660/2002-3 o návrhu zákona o územnom konaní a stavebnom poriadku a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), ktorý predložilo Ministerstvo životného prostredia SR na verejné pripomienkovanie dňa 20. 12. 2002 na internetovej stránke ministerstva.

V zmysle smerníc vlády SR na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR podávame pripomienku, ktorou odôvodňujeme a navrhujeme úpravu textu navrhovaného zákona, a splnomocňujeme zástupcov verejnosti na zastupovanie verejnosti v prípadnom rozporovom konaní.

Predkladaná pripomienka smeruje najmä k úprave VYVLASTNENIA v navrhovanom znení zákona tak, aby:

  • náhrada za vyvlastnený majetok bola primeraná – ako to garantuje čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čo predkladaný návrh zákona nerešpektuje a potláča ústavou zaručené právo vyvlastneného dostať za vyvlastnenú nehnuteľnosť primeranú náhradu,
  • vyvlastňovanie konanie vykonával súd a nie stavebný úrad, ktorým je podľa predkladaného návrhu zákona obec,
  • posilnila sa právna istota užívateľa vyvlastnenej nehnuteľnosti, najmä ak vyvlastnená nehnuteľnosť slúži ako obydlie.

V ďalšej časti pripomienka smeruje k ustanoveniu o VYMEDZENÍ ÚČASTNÍKOV STAVEBNÉHO KONANIA, ktoré je oproti súčasnému zákonu reštriktívne a diskriminujúce.

Prijatie zákona v navrhovanom znení a jeho vykonávanie by prinieslo najmä neprípustné a neústavné obmedzenie vlastníckych práv občanov a právnických osôb.

URČENIE ZÁSTUPCOV VEREJNOSTI (SPLNOMOCNENCOV) V PRIPOMIENKOVOM KONANÍ

Za zástupcov verejnosti v pripomienkovom konaní (splnomocnencov občianskej iniciatívy „Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme“) určujeme:

  • Ing. Richard D r u t a r o v s k ý, hlavný splnomocnenec
  • Mgr. Eva K o v á č e c h o v á, splnomocnenkyňa
  • Renáta M i n o v á, splnomocnenkyňa

Žiadame, aby navrhovateľ v prípade, že nevyhovie pripomienke verejnosti, uskutočnil rozporové konanie a pozval na neho písomne zástupcov verejnosti (uvedených splnomocnencov občianskej iniciatívy).

ZABEZPEČENIE PRIMERANEJ NÁHRADY ZA VYVLASTNENIE ALEBO NÚTENÉ OBMEDZENIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA

Problémom navrhovaného zákona je, že náhradu za vyvlastnenú stavbu a pozemok určuje odkazom na vyhlášku Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb., čím v praxi dochádza ku vyvlastňovaniu za zlomok trhovej ceny nehnuteľnosti, následkom čoho je výrazne znevýhodnená a diskriminovaná vyvlastnená osoba v prospech vyvlastniteľa.

Takýto spôsob určovania náhrady nezohľadňuje princíp spravodlivosti za strpenie trvalého odňatia vlastníckeho práva, pretože náhradu ustanovuje statickým spôsobom, t. j. bez ohľadu na pohyb cien pozemkov na trhu a nákladov na obstaranie stavieb. Výška náhrady, ktorá bola spravodlivá a dôstojná pre určitý pozemok v určitom čase, nemusí byť taká neskôr, keď trhové ceny pozemkov značne stúpnu. Okrem výhrady k statickému určovaniu náhrady je potrebné ešte pripomenúť, že vyhláška č. 465/1991 Zb. stanovuje ceny za nehnuteľnosti podľa situácie platnej v roku 1991. Odvtedy ceny nehnuteľností a náklady na obstaranie stavieb niekoľkonásobne vzrástli.

Úprava vyvlastnenia v navrhovanom stavebnom zákone je bez zmeny prevzatá z platného stavebného zákona. Prax poukazuje na mnohé nedostatky súčasnej úpravy.

Zámerom predkladanej pripomienky je najmä dosiahnutie právnej istoty o ústavnom pojme „primeraná náhrada“ za vyvlastnenie resp. obmedzenie vlastníckeho práva.

Inštitút vyvlastnenia je upravený v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR nasledujúco: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu“.

Podobné ustanovenie obsahuje aj Dodatkový protokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dodatkový protokol k Dohovoru“, oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). V zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru „Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva“.

Proces vyvlastnenia podrobnejšie upravuje piata časť navrhovaného stavebného zákona. Ústavná podmienka verejného záujmu a zákonnosti účelu vyvlastňovania je pretransformovaná do ustanovení § 102 a nasl. navrhovaného stavebného zákona.

Podľa § 105 ods. 1 navrhovaného stavebného zákona sa vyvlastnenie uskutočňuje za náhradu. V zmysle ustanovenia čl. 20 ods. 4 Ústavy SR musí byť táto náhrada primeraná.

Podobne aj aplikácia Dodatkového protokolu k Dohovoru v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva v Strasbourgu vyžaduje, aby náhrada za obmedzenie vlastníckych práv k majetku bola v takej výške, aby bolo možné hovoriť o „spravodlivej rovnováhe medzi rôznymi záujmami“. Táto rovnováha je narušená, ak sa osobe zbavenej jej majetku uloží „neprimerané bremeno“, spočívajúce v nedostatočnej náhrade. Vyvlastnenie bez vyplatenia čiastky rozumne primeranej hodnote vyvlastneného majetku je neprimeraným zásahom, ktorý by nebolo možné pokladať za oprávnený z hľadiska článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru. (Napr. Lithgow a ost. z roku 1986, A-102; Sporrong a Loenroth z roku 1990, A-173.) Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva opatrenie smerujúce k zasahovaniu do vlastníckeho práva musí viesť k „spravodlivej rovnováhe“ medzi požiadavkami všeobecného záujmu a imperatívmi na ochranu základných práv jednotlivca. Musí existovať rozumný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami (v tomto prípade vyvlastnenie) a sledovaným účelom (verejný záujem) – napr. Sporrong a Loennroth z r. 1982, A-52; James a ost. z r. 1986, A-98; Ashingdane z r. 1985, A-93; Mellacher a ost. z r. 1989, A-169). Každý exces v neprospech vyvlastňovaného z tejto spravodlivej rovnováhy by znamenal porušenie ustanovení čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru.

Pri určovaní náhrady za vyvlastnené veci musí vyvlastňujúci orgán predovšetkým postupovať v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, kde je pre prípad obmedzenia vlastníckeho práva jednoznačne stanovená podmienka primeranej náhrady.

Navrhovaný zákon v § 105 ods. 2 uvádza, že peňažná náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť sa určuje vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu, ktorým je vyhláška č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd SR sa však vyjadril, že „Výška náhrady by však mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať. Právna úprava by mala vyjadrovať dynamiku pohybu cien pozemkov na trhu tak, aby náhrady za vyvlastnenie boli v danom mieste a čase spravodlivé.“ (PL ÚS 37/95 z 12. septembra 1996)

Ústavný súd dospel k záveru, že ak má byť náhrada primeraná, musí byť v takej výške, aby mohla „zásadne vyvážiť ujmu, ktorá odňatím veci vznikla“. (PL ÚS 37/95)

V náleze Ústavného súdu SR sa ďalej uvádza, že vyhláška č. 465/1991 Zb. „nezohľadňuje princíp spravodlivosti za strpenie trvalého odňatia vlastníckeho práva na danom mieste a v danom čase, pretože ju (náhradu) ustanovuje statickým spôsobom, t. j. bez ohľadu na pohyb cien pozemkov na trhu. Výška náhrady, ktorá bola spravodlivá a dôstojná pre určitý pozemok v určitom čase, nemusí byť taká neskôr, keď trhové ceny pozemkov značne stúpnu.“ (PL ÚS 37/95)

Vyhláška č. 465/1991 Zb. stanovuje ceny za nehnuteľnosti podľa situácie platnej v roku 1991. Odvtedy cena nehnuteľností a náklady na obstaranie stavieb niekoľkonásobne vzrástli, čo sa však v uvedenej vyhláške neodzrkadlilo.

Určená náhrada by mala v zmysle ústavného článku odzrkadľovať to, o čo vlastník nehnuteľnosti vyvlastnením prišiel, mala by kompenzovať stratu na majetku vyvlastneného. Judikatúra Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, potvrdzuje, že náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva má byť adekvátna jeho skutočnej hodnote, čo v prípade oceňovania statickým cenovým predpisom nemôže byť dodržané.

Vyvlastnenie predstavuje spoločnosťou akceptovaný zásah do jedného zo základných práv a slobôd. Je to výnimočný inštitút, ktorý predpokladá bezpodmienečné splnenie vyššie uvedených podmienok. Vyvlastňovaný vlastník nehnuteľností si nemôže vybrať, či si ponechá vlastníctvo k dotknutej nehnuteľnosti alebo nie, mocenským rozhodnutím štátneho orgánu je jeho základné právo obmedzené absolútnym spôsobom s trvalými následkami. Tento postup štátu je možný len za predpokladu existencie verejného záujmu na vyvlastnení. Ak takýto verejný záujem existuje, vlastník môže byť proti svojej vôli pozbavený vlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti. Bolo by však v rozpore s princípom spravodlivosti, ktorý je jedným z pilierov právneho štátu (v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom), keby mal vlastník vyvlastňovanej nehnuteľnosti trpieť dvakrát - najprv v nútenom obmedzení jedného z atribútov vlastníckeho práva - ius disponendi - ktoré vedie v konečnom dôsledku k trvalému, absolútnemu obmedzeniu vlastníctva, a potom v tom, že za takéto pozbavenie vlastníckeho práva nedostane adekvátnu náhradu celej skutočnej hodnoty vyvlastnených nehnuteľností. Takýto vlastník by nielenže nemohol slobodne rozhodnúť o prevode svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ale nominálna hodnota jeho majetku by sa v dôsledku vyvlastňovacieho konania zmenšila, ocitol by sa teda v horšej finančnej pozícii ako pred vyvlastnením.

Ak by vlastníci vyvlastňovaných nehnuteľností nemali dostať reálnu náhradu za dotknuté nehnuteľnosti, dostali by sa do horšieho postavenia ako ktorýkoľvek iný vlastník nehnuteľnosti pri prevode vlastníckeho práva k nej, čo by bolo v rozpore s princípom rovnosti a nediskriminácie v zmysle čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR. Ústava garantuje rovnakú ochranu vlastníctva bez ohľadu na subjekt a predmet vlastníctva. Primeraná náhrada je potom kompenzáciou za legitímny zásah do ústavou chráneného vlastníckeho práva jednotlivca a jeho prechod na iného vo verejnom záujme.

Podľa platnej judikatúry Ústavného súdu SR je neprimeraná náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť porušením princípu rovnosti aj preto, „lebo časť vlastníkov zbavuje dôstojnosti v zmysle čl. 12 ods. 1 ústavy, pretože dôstojnosť spočíva prinajmenej v tom, aby platné právo upravilo náhrady za vyvlastnenie tak, aby táto náhrada bola primeraná so zreteľom na dôstojnosť každého človeka, a tiež primeraná so zreteľom na dôstojnosť všetkých občanov.“ (PL ÚS 37/95)

Znovu zdôrazňujeme - vlastník vyvlastňovanej nehnuteľnosti sa nemôže slobodne rozhodnúť, či bude s predmetom svojho vlastníckeho práva disponovať alebo nie. Navyše, nemôže sa ani rozhodnúť, aká bude cena, za ktorú by previedol vlastnícke právo na iného, keďže o cene rozhoduje štátny orgán. A v konečnom dôsledku, ak by príslušný vyvlastňujúci štátny orgán rozhodol, že náhradou za vyvlastnenú nehnuteľnosť bude čiastka menšia ako je jej reálna hodnota, hodnota majetku dotknutého vlastníka by sa bez zavinenia vlastníka zmenšila.

Primeranosť náhrady by sa nemala odvíjať od vyhlášky ministerstva, ale primárne od dohody vyvlastneného a vyvlastniteľa s kompetenciou súdu rozhodovať spornú výšku náhrady. Primeranosť náhrady a jej určovanie ako všeobecnej právnej kategórie nemá byť predmetom stavebného zákona, kde napokon nemá ani logické opodstatnenie – ale všeobecnejšieho právneho predpisu, napr. Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného navrhujeme

§ 108 ods. 4) navrhovaného zákona, ktorý znie

„Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody, obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu 34) a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.“

zmeniť na

„Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody, obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh primeranej náhrady a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.“.

 

§ 105 ods. 1) navrhovaného zákona, ktorý znie

„Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.“

zmeniť na

„Vyvlastnenie sa uskutočňuje za primeranú náhradu.“.

 

§ 105 ods. 2) navrhovaného zákona, ktorý znie

„Ak sa náhrada poskytuje v peniazoch, určuje sa vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu.“

vypustiť.

 

§ 105 ods. 3) navrhovaného zákona označiť ako ods. 2).

 

§ 105 ods. 4) navrhovaného zákona označiť ako ods. 3).

 

§ 107 ods. 2) navrhovaného zákona, ktorý znie

„Náhrada podľa § 111 sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.“

zmeniť na

„Náhrada podľa § 105 sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Náhradu možno poskytnúť aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnenú stavbu poskytnutím náhradnej stavby a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.“.

 

Navrhujeme tiež ku § 107 ods. 2) navrhovaného zákona upresniť, kto a akým spôsobom má povinnosť preukázať „možnosť“ resp. „nemožnosť“ majetkového vyrovnania za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku, čo sa považuje za „nemožnosť“. Predložený návrh stavebného zákona to neupravuje. Navrhujeme, aby sa do návrhu zákona prijala zásada povinnosti objektívneho preukázania „možnosti“ resp. „nemožnosti“ majetkového vyrovnania – to znamená, aby na preukázanie „nemožnosti“ nestačilo jednostranné vyhlásenie navrhovateľa vyvlastnenia, že pridelenie náhradného pozemku nie je možné.

PRESUN PROCESU VYVLASTŇOVACIEHO KONANIA NA SÚD

V rozvinutých krajinách o vyvlastnení a náhrade rozhodujú súdy a aj u nás sa to očakáva. Je to zahrnuté do už niekoľko rokov pripravovaného nového Občianskeho zákonníka. Teraz o vyvlastnení rozhodujú stavebné úrady, procesne podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Primeranosť náhrady by sa nemala odvíjať od vyhlášky ministerstva, ale hlavne od dohody vyvlastneného a vyvlastniteľa s kompetenciou súdu rozhodovať spornú výšku náhrady.

Na základe uvedeného navrhujeme:

§ 102 ods. 1) navrhovaného zákona, ktorý znie

„Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť").“

zmeniť na

„Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím súdu (ďalej len "vyvlastniť").“.

 

§ 108 ods. 1) navrhovaného zákona, ktorý znie

„Vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.“

zmeniť na

„Vyvlastňovacie konanie vykonáva súd.“.

 

V § 108 ods. 2) navrhovaného zákona, ktorý znie

„Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.“

zmeniť na

„Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, odvolací orgán ustanoví, ktorý iný orgán v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.“

 

Čl. IV navrhovaného zákona, ktorý znie

„Zákon č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky sa mení takto :

1. V § 2 písm. e) sa vypúšťajú slová “s výnimkou vyvlastňovacieho konania”.

2. V § 4 ods. 3 sa slová “čl. II až XX” nahrádzajú slovami “čl. II až VIII a čl. X až XX”.“

zmeniť na

„V § 4 ods. 3 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky sa slová “čl. II až XX” nahrádzajú slovami “čl. II až VIII a čl. X až XX”.“.

POSILNENIE PRÁVNEJ ISTOTY UŽÍVATEĽA VYVLASTNENEJ NEHNUTEĽNOSTI

Navrhovaná právna úprava vyvlastnenia v navrhovanom stavebnom zákone je bez zmeny prevzatá z platného stavebného zákona. Prax poukazuje na mnohé nedostatky súčasnej úpravy, pri ktorých dôsledne uplatňovanie zákona znamená praktickú nevykonateľnosť vyvlastňovacích rozhodnutí, najmä ak ide o vyvlastnenie nehnuteľností, ktoré zároveň slúžia vyvlastneným osobám resp. užívateľom ako obydlie (rodinné domy, bytové domy a pod.).

Podľa § 103 ods. 2 navrhovaného stavebného zákona vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí ustanovené inak. To sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká. Navrhovaný zákon v § 107 ods. 3 ešte ustanovuje, že za presťahovanie hnuteľného majetku užívateľa vyvlastnenej stavby do miesta nového určenia sa poskytne náhrada vo výške účelne vynaložených nákladov.

Navrhnutá právna úprava sa nedostatočne zaoberá postavením vyvlastneného, ktorý bol pred vydaním rozhodnutia o vyvlastnení stavby jej vlastníkom a využíval ju ako stavbu na bývanie. Rozhodnutím o vyvlastnení je zbavený vlastníckych práv, avšak ostáva mu právo užívať bytové a nebytové priestory. Logicky dochádza (a prax to potvrdzuje) ku konfliktu medzi vyvlastniteľom a vyvlastneným. Vyvlastniteľ, ako nový vlastník, má právo využiť vyvlastnenú stavbu na účel, pre ktorý sa vyvlastnilo – čo je vo väčšine prípadov odstránenie stavby. Vyvlastnený má právo naďalej užívať vyvlastnenú stavbu na bývanie alebo podnikanie. Právne postavenie vyvlastneného a vyvlastneného, ich vzájomné práva a povinnosti nie sú ani v súčasnosti dostatočne upravené, a neupravuje ich ani navrhovaný stavebný zákon. V minulosti bežne využívané nátlakové postupy nie sú systémovým a ani zákonným riešením, aj keď sú žiaľ pravidlom dodnes.

Na základe uvedeného navrhujeme:

§ 108 ods. 3) prvá veta navrhovaného zákona, ktorá znie

„Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný.“

zmeniť na

„Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady, miesto nového určenia [§ 107 ods. 3)] ak sa vyvlastňuje stavba a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný.“.

 

§ 108 ods. 4) prvá veta navrhovaného zákona, ktorá znie

„Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody, obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.“

zmeniť na

„Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody, obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh primeranej náhrady, miesto nového určenia [§ 107 ods. 3)] ak sa vyvlastňuje stavba a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta.“.

 

V § 111 ods. 2) prvá veta navrhovaného zákona, ktorá znie

„Rozhodnutie o vyvlastnení okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom určuje najmä

a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia,

b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady,

c) lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili,

d) podmienky pre podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení.“

zmeniť písmeno c) na písmeno d), zmeniť písmeno d) na písmeno e) a doplniť nové znenie písmena c):

„miesto nového určenia [§ 107 ods. 3)] ak sa vyvlastňuje stavba,“.

PRIPOMIENKA K USTANOVENIU O VYMEDZENÍ ÚČASTNÍKOV STAVEBNÉHO KONANIA

Súčasný stavebný zákon nevylučuje, aby účastníkmi stavebného zákona boli aj nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Navrhovaný stavebný zákon však v § 47 ods. 2) negatívne vymedzuje postavenia nájomcov bytov a nebytových priestorov – teda, že nie sú účastníkmi stavebného konania. V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že nie je opodstatnené, aby boli účastníkmi stavebného konania, nakoľko ich práva a právom chránené záujmy vyplývajú z nájomnej zmluvy s vlastníkom, ktorý je účastníkom konania.

Ústava SR garantuje v čl. 44 ods. 1 každému právo na priaznivé životné prostredie. Právo na priaznivé životné prostredie majú aj nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Nie je zrozumiteľné, akými úvahami bol vedený navrhovateľ pri tvrdení, že práva a právom chránené záujmy nájomcov vyplývajú z nájomnej zmluvy s vlastníkom. Vlastník nie je v stavebnom konaní povinný chrániť práva a právom chránené záujmy nájomcov. Účasť nájomcov je prostriedkom na zabezpečenie a presadzovanie ich ústavného práva na priaznivé životné prostredie.

Prijatie navrhovaného zákona a jeho vykonávanie by prinieslo najmä neprípustné a neústavné obmedzenie uplatňovania práva občanov (v postavení nájomcov) na priaznivé životné prostredie a tiež v uplatňovaní ústavného práva na rovnosť ľudí v právach. Súčasný zákon rieši postavenie nájomcov v stavebnom konaní uspokojujúcim spôsob, nie je dôvod postavenie nájomcov meniť a túto zmenu si nevyžaduje ani prax.

Na základe uvedeného navrhujeme:

§ 47 ods. 2) navrhovaného zákona, ktorý znie

„Účastníkmi stavebného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.“

vypustiť.

ĎALŠIE FORMÁLNE A PROCEDURÁLNE NÁVRHY

V zmysle smerníc na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR:

  • navrhujeme, aby vláda prijala uznesenie, ktorým príslušných ministrov zaviaže pripraviť také návrhy zákonov, ktorými dôjde k zosúladeniu platnej legislatívy z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR a zabezpečí garantovanie primeranej náhrady pri vyvlastnení a obmedzení vlastníckeho práva vo verejnom záujme,
  • žiadame zahrnúť túto a ďalšie prípadné pripomienky do predkladacej správy,
  • žiadame zverejniť na internete prípadnú každú ďalšiu upravenú verziu materiálu v pripomienkovom konaní,
  • žiadame zverejniť a zaslať (aj v elektronickej forme) splnomocneným zástupcom verejnosti materiál „Vyhodnotenie pripomienkového konania“,
  • upozorňujeme predkladateľa na vecné chyby v predloženom znení návrhu zákona, najmä na nesúlad vo vzájomných odkazoch medzi ustanoveniami zákona, ktorý znemožňujú dôkladne posúdenie predloženého návrhu,
  • upozorňujeme predkladateľa, že stanovil nedostatočnú lehotu na zaslanie stanovísk verejnosti od zverejnenia materiálu na internete a žiadame dodržať lehotu v zmysle smerníc vlády.
Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.