Pripomienka v pripomienkovom konaní k materiálu na rokovanie vlády

Pripomienka v pripomienkovom konaní k materiálu č. 365/M-2003 určenému na pripomienkové konanie - návrh novely stavebného zákona. Text pripomienky nasleduje.

10. 03. 2003

Zdroj: vyvlastnenie.sk

Zasielam(e) pripomienku v pripomienkovom konaní k materiálu č. 365/M-2003 určenému na pripomienkové konanie - návrh novely stavebného zákona. Text pripomienky nasleduje nižšie

Pre:

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

albertiova@build.gov.sk

Vec:

Pripomienka v pripomienkovom konaní k materiálu na rokovanie vlády č. 365/M-2003 o Návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý predložilo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR na verejné pripomienkovanie dňa 3. 3. 2003. 

V zmysle smerníc vlády SR na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR podávame pripomienku, ktorou odôvodňujeme a navrhujeme úpravu textu navrhovanej novely, a splnomocňujeme zástupcov verejnosti na zastupovanie verejnosti v prípadnom rozporovom konaní.

Predkladaná pripomienka smeruje k úprave VYVLASTNENIA v navrhovanom znení zákona tak, aby:

  • právna úprava bola úplne zosúladená s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná,
  • náhrada za vyvlastnený majetok bola primeraná a primerane kompenzovala aj ujmu, ktorá vznikne vyvlastnenému za strpenie odňatia vlastníckeho práva,
  • právna úprava neuprednostňovala pred vyvlastňovacím konaním, počas neho a ani po ňom ani jednu stranu, teda aby si účastníci vyvlastňovacieho konania boli rovní v dôstojnosti i v právach, ako to zaručuje Ústava SR,
  • právna úprava viedla a motivovala obidve strany k vzájomne uspokojivej dohode, poskytla im na dosiahnutie dohody alebo iného spôsobu prechodu vlastníckeho práva dostatočný čas a priestor,
  • posilnila sa právna istota užívateľa vyvlastnenej nehnuteľnosti, najmä ak vyvlastnená nehnuteľnosť slúži ako obydlie,
  • vyvlastnenie sa stalo iba výnimočným prostriedkom na dosiahnutie prechodu vlastníckeho práva v prípadoch, keď dohoda a ani iný spôsob dosiahnutia cieľa vyvlastnenia nie je objektívne možný, teda aby nedochádzalo ku zneužívaniu vyvlastnenia,
  • vyvlastňovacie konanie vykonával súd a nie stavebný úrad, ktorým bude od 1. 4. 2003 obec,
  • boli odstránené legislatívno-technické nedostatky predloženého návrhu.

Prijatie zákona v navrhovanom znení a jeho vykonávanie by prinieslo najmä pokračovanie neprípustného a neústavného potláčania rovnosti a dôstojnosti občanov pri potrebe obmedziť vlastnícke práva vo verejnom záujme.

Občianska iniciatíva chce aj touto pripomienkou v pripomienkovom konaní prispieť ku vzniku kvalitnej, účinnej a pritom dôstojnej a spravodlivej právnej úprave vyvlastnenia vo verejnom záujme.

Pripomienka je koncipovaná vo forme odôvodnených pozmeňovacích návrhov, úplne znenie pripomienkovaných ustanovení § 108 až 116 stavebného zákona je pripojené v záverečnej časti pripomienky.

Určenie zástupcov verejnosti (splnomocnencov) v pripomienkovom konaní 

Za zástupcov verejnosti v pripomienkovom konaní (splnomocnencov Občianskej iniciatívy „Za spravodlivú zmenu právnej úpravy vyvlastňovania vo verejnom záujme“) určujeme:

  • Ing. Richard D r u t a r o v s k ý, hlavný splnomocnenec
  • Mgr. Eva Kováčechová, splnomocnenkyňa
  • Renáta Minová, splnomocnenkyňa 

Žiadame, aby navrhovateľ v prípade, že nevyhovie pripomienke verejnosti celkom alebo čiastočne, uskutočnil rozporové konanie a pozval na neho písomne zástupcov verejnosti (uvedených splnomocnencov občianskej iniciatívy).

Návrh zmien 

Občianska iniciatíva pozitívne hodnotí snahu navrhovateľa odstrániť jeden z najväčších nedostatkov súčasnej právnej úpravy vyvlastnenia, ktorá umožňuje procesne jednoduchým a veľmi rýchlym spôsobom odňať vlastníkovi nehnuteľnosť za finančnú náhradu vo výške tzv. úradných cien podľa vyhlášky Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb o oceňovaní nehnuteľností.

Avšak navrhovaná novela nijako nemení diskriminujúci spôsob, podľa ktorého vlastník prakticky nemá možnosť dôstojne a zodpovedne sa rozhodnúť v tak závažnej veci, ako je vzdanie sa vlastníckeho práva k svojmu majetku vo verejnom záujme. V praxi tak dochádza často k necitlivému postupu vyvlastňujúcich orgánov, ktoré majú niekedy šikanóznu podobu. Tieto orgány, resp. niektorí ich predstavitelia zneužívajú svoje mocenské postavenie na presadenie partikulárnych záujmov, pretože vyvlastňovať možno aj v prospech právnických a fyzických osôb, čo ide na úkor občanov a zvýhodňuje sa tak jedna strana na úkor druhej.

Základ procesne jednoduchého spôsobu vyvlastnenia bol do stavebného zákona zavedený novelou č. 229/1997 Z. z., keď táto novela zaviedla zásadu, že za vyvlastnenú nehnuteľnosť sa paušálne poskytuje náhrada podľa oceňovacej vyhlášky č. 465/1991 Zb.

Ďalšou novelou č. 237/2002 Z. z. bola od 1. 8. 2000 do stavebného zákona zavedená zásada, že jednou z podmienok na vydanie rozhodnutia o vyvlastnení je, ak navrhovateľ vyvlastnenia predloží spolu s návrhom na vyvlastnenie doručenku o tom, že vlastníkovi zaslal návrh na odkúpenie nehnuteľnosti za vyhláškovú cenu s upozornením, že ak do 15 dní na návrh nepristúpi, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta a jeho majetok bude vyvlastnený.

Navrhovateľ v návrhu novely zachováva diskriminujúcu zásadu (§ 112 ods. 4), že cit. „Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške ceny zistenej podľa osobitného predpisu a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta“.

Tzv. „osobitným predpisom“ v citácii ustanovenia § 112 ods. 4 je v súčasne platnej právnej úprave odkaz pod čiarou na ustanovenia vyhlášky č. 465/1991 Zb. o oceňovaní nehnuteľností z roku 1991. Navrhovateľ v návrhu novely síce odstraňuje odkaz pod čiarou na túto vyhlášku, ale žiadnym iným spôsobom neupravuje, ako sa má určovať minimálna odplata v návrhu písomnej výzvy na uzavretie dohody. Navrhujeme tento nedostatok odstrániť, aby v praxi nedochádzalo k nejednoznačnému výkladu a pokusom využívať uvedenú vyhlášku vo vyvlastňovacom konaní aj naďalej.

Pri našom návrhu sa opierame aj o praktické skúsenosti s uplatňovaním ustanovenia o preukazovaní bezvýslednosti dohody. Uvedené ustanovenie naráža už od svojho zavedenia do legislatívy v auguste 2000 na množstvo praktických ťažkostí, ktoré na jednej strane pre navrhovateľa vyvlastnenia predstavujú možnosť ako sa úplne vyhnúť rokovaniu a dohode s vlastníkom a formálnym postupom získať rozhodnutie o vyvlastnení, na druhej strane krátko po zavedení to vyvolalo súdne spory, ktoré pre navrhovateľa vyvlastnenia znamenajú nemožnosť využívať vyvlastnenú nehnuteľnosť na účel, pre ktorý bola vyvlastnená, čím dochádza k zastaveniu realizácie stavieb vo verejnom záujme.

V návrhu využívame aj výklad súdu o preukazovaní bezvýslednosti dohody vo vyvlastňovacom konaní, v nedávnej minulosti napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod č. 19 S 189/02, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. 1. 2003.

Úmyslom tejto časti návrhu je poskytnúť a garantovať obom stranám možnosť rokovať ako rovný s rovným, dať reálnu a skutočnú príležitosť, aby dospeli k riešeniu dohodou alebo iným vzájomne prijateľným spôsobom, uspokojili navzájom svoje oprávnené potreby a vyhli sa vyvlastňovaciemu konaniu, ktoré v konečnom dôsledku môže viesť k vleklým súdnym sporom a dodatočným zmenám právneho stavu.

Pritom máme na zreteli, aby vyvlastňovacie konanie bolo efektívne a jednoznačné v prípadoch, keď dohoda účastníkov resp. dosiahnutie prechodu vlastníckeho práva iným spôsobom naozaj nie je objektívne možná, pričom však nemôže stačiť iba jednostranné vyhlásenie navrhovateľa vyvlastnenia, že nedošlo k podpísaniu dohody – alebo, že nedisponuje primeranou náhradou, ako sa v súčasnosti platná úprava zo strany úradov nesprávne vykladá.

Na základe uvedeného navrhujeme 11. bod navrhovanej novely (novelizuje iba § 111 ods. 2) rozvinúť takto:

(Odôvodnenie navrhovaných bodov nasleduje nižšie.)

§ 108 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Na účel uvedený v odseku 2 písm. d) možno vyvlastniť iba vtedy, pokiaľ záujem na jeho uskutočnenie prevažuje nad oprávneným záujmom doterajšieho vlastníka, prípadne toho, komu patrí iné právo, ktoré má byť dotknuté vyvlastnením (ďalej v tejto časti len "iný oprávnený").“.

 

V § 111 ods. 1 znie:

„(1) Vyvlastnenie sa uskutočňuje za primeranú náhradu.“.

 

V § 111 ods. 2 znie:

„(2) Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej výška podľa primeranej ceny zistenej podľa ceny, za ktorú sa v tom istom čase a mieste rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť predáva. Pri jej určovaní sa neprizerá na to, ako sa zmení hodnota nehnuteľnosti, keď sa vyvlastnená nehnuteľnosť využije na účel, pre ktorý sa vyvlastňuje.“.

 

V § 111b ods. 2 znie:

„(1) Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo stavbu poskytnutím vecného plnenia vo forme primeraného náhradného pozemku alebo stavby, tento spôsob má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Ak je možné za právo zodpovedajúce vecnému bremenu poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení, tento spôsob má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Ak nie je objektívne možné poskytnúť vecné plnenie alebo vyvlastnený s vecným plnením nesúhlasí, náhrada sa poskytne v peniazoch.“

 

§ 111b sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

„(4) Vyvlastnenému sa poskytne náhrada za strpenie odňatia vlastníckeho práva vo výške objektívne predpokladaných výdavkov, ktoré by inak nemal, ak by ten, na koho má prejsť vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe nepožadoval prechod vlastníckeho práva.“

 

V § 112 ods. 3 znie:

„(3) Návrh na vyvlastnenie obsahuje označenie účastníkov konania, označenie vyvlastňovaného pozemku alebo stavby, navrhovaný rozsah a odôvodnenie požiadavky s uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh náhrady, miesto nového určenia [§ 111b ods. 3)] ak sa vyvlastňuje stavba a dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný a cieľ vyvlastnenia nie je možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podrobnosti o obsahu návrhu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 ods. 1 písm. c)].“

 

V § 112 ods. 4 znie:

„(4) Pokus o získanie práva k pozemku alebo stavbe sa považuje za bezvýsledný, ak vlastník v lehote do 30 dní odo dňa doručenia neodpovie na písomný návrh dohody, obsahujúcej požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh primeranej náhrady (§ 111b), miesto nového určenia [§ 111b ods. 3)] ak sa vyvlastňuje stavba a upozornenie, že ak na výzvu neodpovie, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta, čo môže viesť k vyvlastneniu nehnuteľnosti vo verejnom záujme.“

 

§ 112 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:

„(5) Žiadateľ musí vo vyvlastňovacom konaní preukázať, že sa ešte pred zaslaním písomnej výzvy podľa ods. 4 pokúsil s vlastníkom rokovať o získaní práva k pozemku alebo stavbe, oznámil mu požiadavku a dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, aspoň jeden návrh primeranej náhrady (§ 111b) a upozornenie, že ak vlastník do 60 dní odo dňa doručenia neoznámi svoje stanovisko a aspoň jeden návrh požadovanej náhrady, bude sa predpokladať, že rokovanie o dohode alebo o inom spôsobe odmieta, čo môže viesť k vyvlastneniu nehnuteľnosti vo verejnom záujme.

(6) Dôkazom o pokuse rokovať podľa ods. 5 je tiež zápis z rokovania o získanie práva k pozemku alebo stavbe, v ktorom sú uvedené stanoviská oboch strán, z ktorého je zrejmé, že medzi nimi nedošlo k dohode za primeranú náhradu, a obsahuje vyhlásenie oboch strán, že sú si vedomé, že ak nedôjde k dohode, môže to viesť k vyvlastneniu nehnuteľnosti vo verejnom záujme.“.

 

V § 114 ods. 1 sa na začiatok odseku vkladá veta, ktorá znie:

„Stavebný úrad musí mať pri rozhodovaní o vyvlastnení preukázané, že medzi účastníkmi nie je dohoda možná a že žiadateľ vyčerpal všetky možnosti na to, aby cieľ vyvlastnenia dosiahol dohodou alebo iným spôsobom.“.

 

V § 114 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

„e) miesto nového určenia [§ 111b ods. 3)] ak sa vyvlastňuje stavba.“

 

V § 116 sa v odseku 1, v prvej vete za slová „Na žiadosť účastníka“ vkladajú slová, ktoré znejú:

„ktorému boli pozemok alebo stavba vyvlastnené,“.

Odôvodnenie navrhovaných zmien 

K bodu 1.

Obmedzuje sa možnosť zneužívania vyvlastnenia na vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe tam, kde nie je prítomný verejný záujem na prechode alebo obmedzení vlastníckeho práva, čím sa odstraňuje rozpor s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.

Odstraňuje sa nedostatok v § 110 ods. 3, ktorý používa pojem „iný oprávnený“ bez náležitej definície a je dôsledkom nedostatočného zosúladenia jednotlivých ustanovení stavebného zákona pri jednej z predchádzajúcich noviel.

K bodu 2.

Zdôrazňuje sa, že vyvlastnenie sa uskutočňuje za primeranú náhradu, čo je jednou z ústavných podmienok vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 4 Ústavy SR.

K bodu 3.

Vzhľadom na rozpor doterajšieho ustanovenia s čl. 20 ods. 4 Ústavy SR navrhuje sa primeraná náhrada podľa skutočných cenových podmienok v mieste a čase, kde sa vyvlastňovanie vykonáva. Vo veci vyvlastnenia už existujú aj príslušné rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktoré deklarujú, že primeranosťou sa musí rozumieť skutočná primeranosť, nie paušalizované ocenenie na základe vykonávacieho predpisu.

Pri určovaní náhrady sa nesmie prizerať na to, ako sa zmení hodnota vyvlastnenej nehnuteľnosti a porovnateľných nehnuteľností v tom istom čase a mieste ak dôjde ku naplneniu účelu, pre ktorý sa vyvlastňuje.

K bodu 4.

Zdôrazňuje sa, že vecné plnenie formou primeraného náhradného pozemku alebo primeranej náhradnej stavby má prednosť pred všetkými inými formami plnenia náhrady. Iba v prípadoch ak vyvlastnený s vecným plnením nesúhlasí alebo sa vo vyvlastňovacom konaní preukáže, že vecné plnenie nie je objektívne možné, náhrada sa poskytne v peniazoch. Dôraz sa kladie na objektívne preukázanie nemožnosti plnenia, nestačí jednostranné vyhlásenie navrhovateľa, že nedisponuje vecou, poskytnutím ktorej by plnil, ak je možné takúto vec zaobstarať.

K bodu 5.

Vyvlastnenému sa poskytuje náhrada za strpenie odňatia vlastníckeho práva. Táto zložka náhrady má kompenzovať výdavky a náklady, o ktorých sa predpokladá, že ich vyvlastnený bude mať navyše v porovnaní so situáciou, kedy by ku potrebe prechodu alebo obmedzeniu jeho vlastníckeho práva vo verejnom záujme vôbec nedošlo.

Náhrada predstavuje kompenzáciu napr. za hnuteľný majetok, ktorý je použiteľný iba vo vyvlastnenej stavbe a po presťahovaní na miesto nového určenia je nepoužiteľný alebo sa nedá využiť na účel, pre ktorý slúžil vo vyvlastnenej stavbe, pričom jeho užívateľ ho potrebuje ďalej využívať. Tiež napr. ušlú mzdu, administratívne a iné poplatky, náklady spojené so zmenou trvalého bydliska, so zmenou vlastníckych vzťahov a pod.

K bodom 6, 7 a 10.

Upresňuje sa postavenie vyvlastneného, ktorý bol pred vydaním rozhodnutia o vyvlastnení stavby jej vlastníkom a využíval ju ako stavbu na bývanie. Rozhodnutím o vyvlastnení je zbavený vlastníckych práv, avšak ostáva mu právo užívať bytové a nebytové priestory. Logicky dochádza (a prax to potvrdzuje) ku konfliktu medzi navrhovateľom a vyvlastneným. navrhovateľ, ako nový vlastník, má právo využiť vyvlastnenú stavbu na účel, pre ktorý sa vyvlastnilo – čo je vo väčšine prípadov odstránenie stavby. Právne postavenie navrhovateľa a vyvlastneného, ich vzájomné práva a povinnosti nie sú podrobnejšie upravené. V praxi sa tak predíde bežne využívaným nátlakovým postupom zo strany navrhovateľa alebo vyvlastňujúceho orgánu, ktoré nie sú systémovým a ani zákonným riešením.

Zároveň sa predlžuje lehota na pokus o získanie práva k pozemku alebo stavbe. Súčasná 15-dňová lehota sa v praxi ukázala ako nedostatočná na prijatie zodpovedného rozhodnutia o vlastnom majetku, najmä ak ide o hrozbu vyvlastnenia stavby používanej na bývanie. 15-dňová lehota je v súčasnom každodennom živote bežná doba dlhodobej neprítomnosti z pracovných, osobných, cestovných alebo zdravotných dôvodov.

K povinným náležitostiam návrhu na vyvlastnenie sa dopĺňa aj predloženie dôkazu o tom, že cieľ vyvlastnenia nie je možné dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

K bodu 8.

Zavádza sa zákonný rámec a priestor na rokovanie navrhovateľa a vlastníka ešte pred začatím vyvlastňovacieho konania. Navrhovateľovi sa ukladá povinnosť preukázať vo vyvlastňovacom konaní, že dostatočne zrozumiteľne a včas oznámil vlastníkovi potrebu získať vlastnícke právo k majetku vlastníka, vyzval ho na rokovanie a upozornil ho na možné dôsledky, ak nedôjde k dohode alebo inému spôsobu prechodu či obmedzenia vlastníckeho práva. Navrhovateľ je povinný navrhnúť aspoň jeden návrh primeranej náhrady, alternatívnych návrhov môže navrhnúť aj viac.

Vlastníkovi sa dáva možnosť oznámiť navrhovateľovi svoj návrh požadovanej náhrady za prechod alebo obmedzenie vlastníckeho práva, alternatívnych návrhov môže navrhnúť aj viac.

Dôkazom o pokuse rokovať je tiež zápis z rokovania o získanie práva k pozemku alebo stavbe, z ktorého sú zrejmé stanoviská obidvoch strán. Zo zápisu musí byť zrejmé, že si obidve strany uvedomujú, že zápis z rokovania môže byť využitý ako jeden z podkladov vo vyvlastňovacom konaní na spoľahlivé zistenie dôvodov, prečo nedošlo k dohode.

K bodu 9.

Stavebnému úradu sa prikazuje, že vo vyvlastňovacom konaní musí skúmať a zaoberať sa tým, či boli vyčerpané naozaj všetky možnosti na dosiahnutie cieľa vyvlastnenia dohodou alebo iným spôsobom.

K bodu 11.

Obmedzuje sa možnosť žiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení po uplynutí lehoty na využitie vyvlastnenej nehnuteľnosti zo strany navrhovateľa, ak sa s využitím na stanovený účel nezačalo. Žiadať o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení môže iba účastník, ktorému boli pozemok alebo stavba vyvlastnené. Účelom úpravy je predísť situácii, kedy by v prípade zrušenia vyvlastňovacieho rozhodnutia na žiadosť navrhovateľa vznikla vyvlastnenému povinnosť vrátiť náhradu za vyvlastnenie, avšak hodnota vyvlastneného majetku sa mohla za tento čas znížiť natoľko, že pôvodný vlastník nebude schopný vrátiť náhradu za vyvlastnenú nehnuteľnosť.

Presun procesu vyvlastňovacieho konania na súd

V rozvinutých krajinách o vyvlastnení a náhrade rozhodujú súdy a aj u nás sa to očakáva. Od 1. 4. 2003 majú o vyvlastnení rozhodovať stavebné úrady, ktorých právomoc budú vykonávať mestá o obce, procesne podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Vyvlastňovacie konanie je jedno z najťažších, ktoré vo sfére verejnej správy existuje. Všetky okolnosti, ktoré sprevádzajú vyvlastňovacie konanie musia byť odborne a presné zistené. Musia byť splnené všetky predpoklady na to, aby sa vyvlastňovacie konanie uskutočňovalo spôsobom, pri ktorom nebude dochádzať k možnému nezákonnému zasahovaniu do práv vlastníkov, ale súčasne aby nedochádzalo ani k prekážkam pri realizácii verejného záujmu.

Vzhľadom na závažnosť zásahu do vlastníckeho práva pri vyvlastnení jedine súd je takým orgánom,  ktorý garantuje zabezpečenie elementárnych predpokladov na rozhodnutie o takomto zásahu. Sudca, ktorý  posudzuje zásah do vlastníckych práv, musí mať právnické vzdelanie, musí mať príslušnú prax, podrobiť sa príslušným skúškam a až potom je oprávnený na to, aby rozhodoval o vlastníckych právach a o zásahu do nich.

Od 1. apríla 2003 sa právomoc rozhodovať o tomto výraznom zásahu do vlastníckych práv presúva na obce. Okrem množstva iných obáv sa obávame, že nebude odborná záruka, že ten, kto bude zodpovedný za vydanie rozhodnutia o vyvlastnení, bude disponovať právnickým vzdelaním a bude poznať potrebný súbor právnych predpisov.

Na základe týchto úvah navrhujeme, aby sa kompetencia rozhodovať o vyvlastnení presunula tam, kde systémovo patrí, teda do kompetencie nezávislého súdu. Vlastnícke právo je totiž jedno zo základných ľudských práv, je chránené Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nie je typické, aby o základných ľudských právach rozhodovali samosprávne orgány. Pre predchádzanie nedorozumeniam upozorňujeme, že sa neprikláňame ani k názoru, že vyvlastňovanie je mocenským nástrojom štátu, čo sa často zneužíva na tvrdenie, že práve preto kompetencia rozhodovať o vyvlastnení patrí výkonnej moci. Takáto interpretácia bola prekonaná v roku 1989.

Ďalšie formálne a procedurálne návrhy 

V zmysle smerníc na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR:

  • upozorňujeme navrhovateľa, že stanovil nedostatočnú lehotu na zaslanie stanovísk verejnosti od zverejnenia materiálu na internete a žiadame dodržať lehotu v zmysle smerníc vlády.

Úplné znenie návrhu ku ktorému smeruje pripomienka 

                            Š T V R T Á   Č A S Ť

                                 VYVLASTNENIE

                                    § 108

(1)  Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení  vo  verejnom  záujme,  uvedených  v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke  práva  k  pozemkom  a  stavbám  možno  obmedziť  /10a/ rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len "vyvlastniť").

(2) Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre

a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,

b) vytvorenie   hygienických,  bezpečnostných  a  iných  ochranných  pásem  a    chránených území a pre zabezpečenie podmienok ich ochrany,

c) vykonanie  asanácie  sídelného  útvaru  alebo  jeho asanačných úprav podľa    schválenej územnoplánovacej dokumentácie,

d) vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe,

e) vytvorenie  podmienok  pre  umiestnenie  alebo riadnu prevádzku zariadenia  štátnej pozorovacej siete, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia,

f) výstavbu   a   správu  diaľnic,  ciest  a  miestnych  komunikácií  vrátane    zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov, /10e/

g) výstavbu  energetického  diela  na  výrobu  alebo  rozvod  elektriny podľa    osobitných predpisov, /10c/

h) výstavbu plynárenských zariadení podľa osobitných predpisov, /10d/

i) výstavbu  vojenských  objektov  a vojenských priestorov osobitného určenia    podľa osobitných predpisov, /10b/

j) účely dobývania ložísk nerastov podľa osobitných predpisov, /10f/

k) výstavbu  alebo  prevádzkovanie  vodohospodárskych  diel  podľa osobitných    predpisov, /10g/

l) stavby  dráh,  ako aj na výkon činností v odbore dráhy a v ochrannom pásme    dráhy podľa osobitných predpisov, /10h/

m) zachovanie   a   riadne   užívanie  kultúrnej  pamiatky  podľa  osobitných    predpisov, /10i/

n) výstavbu  potrubí  pre  pohonné  látky  a ropu podľa osobitných predpisov, /10j/

o) uskutočnenie  stavieb,  ktoré  sú  významnou  investíciou podľa osobitných    predpisov. /10ja/

(3)  Verejný  záujem  na  vyvlastnení  na  účely  uvedené v odseku 2 sa musí preukázať  vo  vyvlastňovacom  konaní.  Za  stavby  podľa odseku 2 písm. a) sa považujú  stavby  určené  na  verejnoprospešné  služby a pre verejné technické vybavenie  územia  podporujúce  jeho  rozvoj  a  ochranu životného prostredia, ktoré   vymedzí   schvaľujúci   orgán   v   záväznej   časti  územnoplánovacej dokumentácie.

(4)  Na  účel uvedený v odseku 2 písm. d) možno vyvlastniť iba vtedy, pokiaľ   záujem   na   jeho  uskutočnenie  prevažuje  nad  oprávneným  záujmom doterajšieho  vlastníka,  prípadne  toho,  komu  patrí iné právo, ktoré má byť dotknuté vyvlastnením (ďalej v tejto časti len "iný oprávnený").

 

                                    § 109

                              Cieľ vyvlastnenia

(1)   Cieľom   vyvlastnenia  je  dosiahnuť  prechod,  prípadne  obmedzenie vlastníckeho  práva  k  pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného bremena k pozemkom a stavbám.

(2)  Vlastnícke  právo  k  pozemkom  a  stavbám  prechádza vyvlastnením na navrhovateľa.  Vyvlastnením  zanikajú  všetky  ostatné  práva  k  vyvlastneným pozemkom  a  stavbám,  pokiaľ  nie  je  v  rozhodnutí  ustanovené  inak; to sa nevzťahuje  na  právo  užívať  byty  a  nebytové priestory, ktoré vyvlastnením nezaniká.

(3) zrušený zákonom č. 262/1992 Zb.

 

                                    § 110

                            Podmienky vyvlastnenia

(1)  Vyvlastniť  možno  len  vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

(2)  Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a  ten  sa  dokazuje  spravidla územným rozhodnutím.  Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje,  nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom konaní.

(3)  Vyvlastnenie  sa  môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel  vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.  Ak  sa  vyvlastnením  prevádza  vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo  sa  obmedzuje  iné  právo  k  pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený  by  nemohol využívať zostavajúcu časť pozemku alebo obmedzené právo k  pozemku  alebo  stavbe,  prípadne  by  ich mohol užívať len s neprimeranými ťažkosťami,  rozšíri  sa  vyvlastnenie  aj  na  zostávajúcu  časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada.

 

                           Náhrada za vyvlastnenie 

                                    § 111

                         Náhrada za pozemky a stavby

(1) Vyvlastnenie sa uskutočňuje za primeranú náhradu.

(2)  Ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej výška podľa primeranej ceny zistenej podľa ceny, za ktorú sa v tom istom čase a mieste rovnaká alebo porovnateľná nehnuteľnosť predáva. Pri jej určovaní sa neprizerá na to, ako sa zmení hodnota nehnuteľnosti, keď sa vyvlastnená nehnuteľnosť využije na účel, pre ktorý sa vyvlastňuje.

(3)  Ak  v  priebehu  vyvlastňovacieho  konania  nedôjde  medzi doterajším vlastníkom  a tými, ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce  vyvlastnením,  k  dohode  o  rozdelení  náhrady, zloží navrhovateľ náhradu  na  súde,  v ktorého obvode pozemok alebo stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení  týchto  nárokov,  najmä  s  prihliadnutím na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov.

(4)  Náhrada,  ktorú  nemožno  vyplatiť  preto, lebo do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho  rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne  konanie  alebo  nebola  určená  oprávnená osoba, sa odovzdá Slovenskému pozemkovému  fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá. /10ka/

 

                                    § 111a

               Náhrada za zrušenie, obmedzenie alebo zriadenie
                     práv zodpovedajúcich vecným bremenám

(1)   Ak   je  s  vyvlastňovanou  stavbou  alebo  pozemkom  spojené  právozodpovedajúce  vecnému  bremenu  /10l/, od ktorého závisí riadne užívanie inej stavby  alebo  pozemku, poskytne sa pri jeho zrušení alebo obmedzení primeraná náhrada  zodpovedajúca  nákladom,  ktoré  bude treba vynaložiť na zabezpečenie riadneho  užívania  stavby  alebo  pozemku.  Obdobne  sa postupuje pri zrušení alebo  obmedzení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez toho, že by súčasne dochádzalo   k   vyvlastneniu   pozemku  alebo  stavby,  s  ktorými  je  právo zodpovedajúce vecnému bremenu spojené.

(2)  Pri  zriadení  práva  zodpovedajúceho  vecnému bremenu sa poskytne za obmedzenie  vlastníctva  pozemku  alebo stavby primeraná náhrada zodpovedajúca rozsahu tohto obmedzenia.

 

                                    § 111b

                             Poskytovanie náhrad

(1) Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok alebo stavbu poskytnutím vecného plnenia vo forme primeraného náhradného pozemku alebo stavby, tento spôsob má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Ak je možné za právo zodpovedajúce vecnému bremenu poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení, tento spôsob má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Ak nie je objektívne možné poskytnúť vecné plnenie alebo vyvlastnený s vecným plnením nesúhlasí, náhrada sa poskytne v peniazoch.

(2)  Náhradu  poskytne  ten,  na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo   k  stavbe  alebo  v  prospech  koho  sa  vyvlastnením  zriadilo  právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

(3)  Za  presťahovanie hnuteľného majetku užívateľa vyvlastnenej stavby do miesta  nového  určenia  sa  poskytne  náhrada  vo  výške  účelne vynaložených nákladov.

(4)  Vyvlastnenému sa poskytne náhrada za strpenie odňatia vlastníckeho práva vo výške objektívne predpokladaných výdavkov, ktoré by inak nemal, ak by ten, na koho má prejsť vlastnícke právo k pozemku alebo k  stavbe nepožadoval prechod vlastníckeho práva.

 

                            Vyvlastňovacie konanie

                                    § 112

(1) Vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.

(2) Vyvlastňovacie  konanie  sa  začína  na  návrh orgánu štátnej správy, právnickej  alebo  fyzickej  osoby,  ktorá  má  predmet vyvlastnenia využiť na účel,  na  ktorý  sa  vyvlastňuje.  Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie  konanie,  ustanoví  odvolací  orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení.

(3) Návrh   na   vyvlastnenie  obsahuje  označenie  účastníkov  konania, označenie   vyvlastňovaného   pozemku   alebo   stavby,  navrhovaný  rozsah  a odôvodnenie  požiadavky  s  uvedením účelu, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje, návrh  náhrady, miesto nového určenia [§ 111b ods. 3)] ak sa vyvlastňuje stavba a  dôkaz  o tom,  že pokus o získanie práva k pozemku alebo k stavbe dohodou bol bezvýsledný a cieľ vyvlastnenia nie je možné dosiahnuť dohodou ani iným spôsobom.  Podrobnosti  o  obsahu  návrhu  ustanoví všeobecne záväzný právny predpis [§ 143 ods. 1 písm. c)].

(4)  Pokus o získanie práva k pozemku alebo stavbe sa považuje za bezvýsledný, ak vlastník v lehote do 30 dní odo dňa doručenia neodpovie na písomný návrh dohody, obsahujúcej požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh primeranej náhrady (§ 111b), miesto nového určenia [§ 111b ods. 3)] ak sa vyvlastňuje stavba a upozornenie, že ak na výzvu neodpovie, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta, čo môže viesť k vyvlastneniu nehnuteľnosti vo verejnom záujme.

(5)  Žiadateľ musí vo vyvlastňovacom konaní preukázať, že sa ešte pred zaslaním písomnej výzvy podľa ods. 4 pokúsil s vlastníkom rokovať o získaní práva k pozemku alebo stavbe, oznámil mu požiadavku a dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, aspoň jeden návrh primeranej náhrady (§ 111b) a upozornenie, že ak vlastník do 60 dní odo dňa doručenia neoznámi svoje stanovisko a aspoň jeden návrh požadovanej náhrady, bude sa predpokladať, že rokovanie o dohode alebo o inom spôsobe odmieta, čo môže viesť k vyvlastneniu nehnuteľnosti vo verejnom záujme.

(6)  Dôkazom o pokuse rokovať podľa ods. 5 je tiež zápis z rokovania o získanie práva k pozemku alebo stavbe, v ktorom sú uvedené stanoviská oboch strán, z ktorého je zrejmé, že medzi nimi nedošlo k dohode za primeranú náhradu, a obsahuje vyhlásenie oboch strán, že sú si vedomé, že ak nedôjde k dohode, môže to viesť k vyvlastneniu nehnuteľnosti vo verejnom záujme.

 

                                    § 113

(1)  Na  prerokovanie  návrhu  na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne konanie.

(2)  Stavebný  úrad  oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho konania písomne najmenej 15 dní vopred.

(3)   Námietky   proti   vyvlastneniu  musia  účastníci  konania  uplatniť najneskoršie   pri  ústnom  konaní.  Na  námietky  uplatnené  neskoršie  a  na námietky,  ktoré  boli  v územnom konaní zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť  v  územnom  konaní  podľa  tohto  zákona,  sa  neprihliada.  Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.

(4) Zrušený zákonom č. 262/1992 Zb.

 

                                    § 113a

(1)  Ak  vyvlastňovaná  stavba alebo vyvlastňovaný pozemok nemá v katastri nehnuteľností  zapísaného  vlastníka  alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania

a) je Slovenský pozemkový fond, ak ide o pozemok, s ktorým nakladá,

b) sú  účastníci  konania  o  dedičstvo  a Slovenský pozemkový fond, ak ide o    stavbu   alebo   pozemok,  ktorého  vlastníctvo  je  predmetom  dedičského    konania, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve,

c) sú  účastníci  súdneho konania a Slovenský pozemkový fond, ak ide o stavbu    alebo  pozemok,  ktorého vlastníctvo je predmetom súdneho konania, a to až    do právoplatnosti súdneho rozhodnutia.

(2)  Ak  vyvlastňovaná  stavba  alebo  vyvlastňovaný  pozemok nebol vydaný podľa  osobitných  predpisov /10m/ z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o oprávnenej osobe,  je  účastníkom  vyvlastňovacieho  konania  povinná  osoba  a Slovenský pozemkový  fond,  a  to  až  do  právoplatnosti  rozhodnutia, ktorým sa určila oprávnená osoba.

 

                                    § 114

(1)  Stavebný úrad musí mať pri rozhodovaní o vyvlastnení preukázané, že medzi účastníkmi nie je dohoda možná a že žiadateľ vyčerpal všetky možnosti na to, aby cieľ vyvlastnenia dosiahol dohodou alebo iným spôsobom. Na  základe  výsledkov vyvlastňovacieho  konania  vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení.

(2)  Rozhodnutie  o  vyvlastnení  okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom /1c/ určuje najmä

a) predmet, rozsah a účel vyvlastnenia,

b) náhradu za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady,

c) lehotu,  do  ktorej  sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na korý sa vyvlastnili,

d) podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení,

e) miesto nového určenia [§ 111b ods. 3)] ak sa vyvlastňuje stavba.

(3)  Odkladný  účinok  odvolania  proti  rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť.

 

                   Užívanie vyvlastneného pozemku a stavby

                                    § 115

(1)  Vyvlastnený pozemok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené.

(2)  S  užívaním  pozemku  a stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí  začať  najneskoršie  v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky.

(3) zrušený zákonom č. 262/1992 Zb.

 

                                    § 116

(1)  Na žiadosť účastníka ktorému boli pozemok alebo stavba vyvlastnené, alebo jeho právneho nástupcu zruší stavebný úrad úplne  alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k pozemkom a stavbám, ak sa  v určenej lehote nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili. Žiadosť  o  zrušenie  rozhodnutia  o vyvlastnení možno podať do dvoch rokov po uplynutí  lehoty  podľa  § 115 ods. 2. Pred uplynutím tejto lehoty možno podať žiadosť  len vtedy,  ak  územné  rozhodnutie  určujúce využitie pozemku alebo stavby  na  daný  účel  stratilo platnosť alebo bolo zrušené. O týchto právach musí stavebný úrad poučiť účastníka konania v rozhodnutí o vyvlastnení.

(2)  Ak  rozhodnutie o vyvlastnení bolo celkom alebo čiastočne zrušené, má ten, kto poskytol náhradu za vyvlastnenie, nárok na jej vrátenie a ten, komu sa  vyvlastnilo, nárok  na  náhradu  spôsobenej  ujmy. Náhradu poskytne podľa všeobecných  predpisov o náhrade škody ten, v prospech ktorého sa vyvlastnilo. Ak  nedôjde  k  dohode o týchto nárokoch a ich výške, rozhodujú súdy príslušné podľa všeobecných predpisov.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...

Zmenou cestného zákona sa umožní vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami

Nanovo by sa malo vymedziť cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale...

Kauza Machnáč: Pamiatka chátra, súkromníkovi ju chcú vyvlastniť

Inštitút vyvlastnenia sa má prvýkrát využiť na odobratie historickej nehnuteľnosti nezodpovednému...

Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...

Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...