Pripravovaná vyvlastňovacia novela je účelová, pomýlená a nebezpečná

Bratislava - Občianska iniciatíva (OI) Za spravodlivé vyvlastňovanie považuje pripravovanú novelu vyvlastňovacej legislatívy v prípadoch tzv. významných investícií za účelovú, pomýlenú a nebezpečnú. Jej aplikácia v praxi môže mať dohru na Ústavnom súde a v konečnom dôsledku môže SR spôsobiť medzinárodnú blamáž. Uvádza sa to v informácii, ktorú TASR poskytol Richard D r u t a r o v s k ý z OI Za spravodlivé vyvlastňovanie.

Novela, ktorú má na základe uznesenia vlády do polovice apríla vypracovať rezort výstavby, reaguje na aktuálne problémy s výkupom pôdy pri Žiline pre kórejskú automobilku Hyundai/Kia. Má vychádzať z analýzy ministerstva spravodlivosti, ktorá sa opiera o argumenty rezortu hospodárstva spojené s prílišným predlžovaním vyvlastňovacieho konania.

Rezort spravodlivosti navrhuje odňať vyvlastňovacie kompetencie stavebných úradov miest a obcí a presunúť ich na ministerstvo výstavby alebo na krajské stavebné úrady. Nová legislatíva má okrem toho vziať súdom právomoc odloženia vykonateľnosti vyvlastňovacích rozhodnutí. Analýza predpokladá, že novela by mohla byť schválená už v máji tohto roka, pričom by nemala prejsť procesom pripomienkovania.

Účelovosť zámeru novelizácie kvôli projektu Hyundai/Kia podľa OI spočíva v snahe presadiť spätnú účinnosť na konania, ktoré sa už začali v minulosti. Snaha riešiť tento problém zmenou legislatívy je nesystémová a v skutočnosti ho iba presúva do budúcnosti. "Je tragikomické, že prvotnou príčinou problémov bola ľahkomyseľná snaha využiť príchod zahraničného investora na politické ciele," uvádza OI Za spravodlivé vyvlastňovanie.

Hoci minister spravodlivosti Daniel Lipšic vyhlásil, že novela zachová procesné práva vlastníkov, podľa OI je to v rozpore so skutočnými dôsledkami. "Súčasťou vyvlastňovacieho konania je totiž tzv. ústne pojednávanie, ale aj právo účastníkov nahliadať do spisu a vyjadrovať sa k jeho obsahu. Je nepredstaviteľné, aby si občania z celého Slovenska chodievali uplatňovať svoje práva na ministerstvo, alebo cestovali kvôli tomu do krajského mesta. Prístup k spravodlivosti by sa tak pre občanov stal namáhavejší," konštatuje ďalej OI.

Argumenty podľa OI chýbajú aj pri návrhu zrušiť kompetencie súdu odložiť vykonateľnosť rozhodnutia o vyvlastnení. V konečnom dôsledku by navrhovaná zmena mohla skomplikovať situáciu v prípadoch, ak by sa preukázalo, že vyvlastňovanie bolo nezákonné. "Spôsobenú nezvratnú ujmu by už nebolo možné nijako napraviť, keďže investor by čas súdneho konania využil napríklad na odstránenie vyvlastnených stavieb z pozemku a na jeho zastavanie," uzatvára OI, podľa ktorej sa možno domnievať, že zrušenie možnosti odložiť vykonateľnosť by v prípade základných ľudských práv bolo proti zásadám právneho štátu a vyvolalo by otázky o smerovaní Slovenska v oblasti ľudských práv.