Prvý projekt PPP už uzavreli

Rýchlostná cesta R 1 bude napokon o niečo lacnejšia, než si vláda naposledy myslela. Platiť ju pomôžu aj drahšie poplatky za používanie ciest.

Bratislava - Cena za novú rýchlostnú cestu od Nitry do Tekovských Nemiec je 1,757 miliardy eur. Na tom sa po mesiacoch vyjednávania vo štvrtok dohodla vláda s koncesionárom, ktorý má R 1 postaviť, udržiavať a prevádzkovať. Konzorcium súťaž o R 1 pôvodne vyhralo s ponukou 1,5 miliardy eur. O konečnej dohode informovali minister dopravy Ľubomír Vážny, zástupcovia víťazného konzorcia pod vedením francúzskej firmy Vinci a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Financovanie R1

• Celková čistá súčasná hodnota projektu je 1,757 miliardy eur.
• Investície do výstavby budú    necelých 900 miliónov eur.
• Koncesionár poskytol 149 miliónov eur. Zvyšok Európska banka pre obnovu a rozvoj a 12 komerčných bánk. Medzi nimi Dexia, UniCredit Bank, Erstebank, BNP Paribas či ING.
• Základný úrok je 4,2 percenta a marža bánk 3,25 percenta.

Zdroj: ministerstvo dopravy, Vinci

Pôvodne sa mal prísť zmluvou pochváliť aj premiér Robert Fico, na poslednú chvíľu sa však ospravedlnil. Nestíhal pre problémy s ministerstvom životného prostredia, tlmočil jeho ospravedlnenie Vážny.

„Rokovali sme dlho a aj tvrdo. Výsledkom je však zmluva, ktorú môžeme smelo porovnať s podobnými kontraktmi v Európe," povedal o prvom PPP projekte u nás minister dopravy.

Lacnejšie, ako sa predpokladalo

Konečná cena za R 1 je napokon o niečo nižšia, než vláda predpokladala ešte v júli, keď pre R 1 mimoriadne zasadla. Vtedy sa počítalo s tým, že cesta bude stáť  1,8 miliardy eur. Zlacnenie prišlo vďaka nižším úrokom.  V septembri 2007 však minister Vážny predkladal do vlády materiál, ktorý predpokladal, že R 1 bude stáť  jednu miliardu korún. No ani posledná cena nie je konečná, lebo štát za 30 rokov zaplatí za cestu viac. Pri ročnej splátke 125,3 milióna eur to vychádza zhruba na 3,76 miliardy eur (vyše 113 miliárd korún). Na porovnanie, je to zhruba tretina minuloročných príjmov štátneho rozpočtu.

Odborníci a analytici sa nevedia zhodnúť, či je to priveľa, alebo nie. Ministerstvo financií pred niekoľkými mesiacmi zhodnotilo projekt PPP pre R 1 ako o niečo menej výhodný, než keby si R 1 postavil štát. Keďže má však cesta ďalšie výhody, ktoré sa nedajú oceniť, postavil sa Počiatkov rezort za verejno­súkromné partnerstvo.

Vážny pripomenul, že cena môže byť aj nižšia, lebo si vláda s koncesionárom dohodla takzvané refinancovanie. To znamená, že keď sa úroky na trhu znížia, mala by sa znížiť aj splátka za R 1.

Cesta by sa podľa Vážneho mala začať stavať okamžite. Úsek s dĺžkou 52 kilometrov vrátane severného obchvatu Banskej Bystrice má byť hotový v prvom polroku 2012.

Nové cesty zvýšia poplatky

Splácať R 1 a ďalšie pripravované PPP cesty pomôžu aj príjmy z elektronického výberu mýta. To sa má naštartovať od budúceho roku pre nákladnú dopravu, pre osobnú v roku 2013.

Vážny už avizuje, že ceny „diaľničných známok" stúpnu. „Ale to nás čaká asi za tri roky. Máme rozostavané diaľnice. Kým nebude dobudovaná sieť, tak sa nebudeme snažiť dvíhať ceny," povedal.

Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti Igora Chomu sa majú  ročné príjmy z osobných áut, jazdiacich po spoplatnených cestách od zavedenia mýta pre osobné autá, zvýšiť o 33 miliónov eur (jednu miliardu korún) zo súčasných 19,9 milióna eur (600 miliónov korún). „Tam nebude nárast taký významný," upozornil Choma. Mýto sa totiž podľa neho týka najmä nákladných áut. „Od 1. januára 2010 vzrastú ročné príjmy z mýta zo súčasných dvoch miliárd korún na 5 miliárd," očakáva Choma.

Nebude to však automaticky znamenať, že peniaze z mýta pôjdu na PPP projekty. Treba totiž platiť aj prevádzkovateľovi mýta. „Splátka v prvých štyroch rokoch za mýtny systém ako taký je pomerne vysoká. Takže z tých 5 miliárd pôjdu 3 miliardy na splátku a ostanú 2 miliardy," povedal Choma. Potom už zvýšené príjmy z mýta pôjdu na stavbu diaľnic. Nové mýtne podľa neho niekto pocíti a iný nie. Systém je totiž nastavený tak, že sa platí za každý prejdený kilometer, je preto spravodlivejší.

Európska banka: Našlo sa viac peňazí

Komerčné banky nakoniec požičali na R 1 o niečo viac než sa predpokladalo. Zvyšok doložila Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD), tvrdí jej prvý viceprezident VAREL FREEMAN.

Koľko peňazí požičala EBRD na projekt R 1?

„Dvesto miliónov eur."

To je menej, než bolo plánované.

„Dvesto miliónov je suma, ktorá bola napokon potrebná. EBRD pracuje na princípe, že dopĺňa zdroje, ktoré neposkytnú komerčné banky."

Čo sa stalo, že banky poskytli o niečo viac, než sa čakalo?

„Projekt bol pre komerčné banky atraktívnejší."

Atraktivita projektu závisí aj od ceny peňazí. Aký úrok si účtuje EBRD?

„Toto nebudeme komentovať, to je obchodné tajomstvo."

Poznáte projekt R 1 podrobne a máte skúsenosti. Na čo by si mala slovenská strana dať pozor?

„V každom projekte tohto typu je veľa rizík. Napríklad sa môžu vyskytnúť zmeny v geografii, čo prináša ďalšie náklady, alebo to môže predĺžiť stavbu. Môžu sa vyskytnúť odchýlky medzi odhadovanou a skutočnou premávkou po ceste a podobne. Budúcnosť je neistá pre akýkoľvek dopravný projekt."

Po právnej stránke je náš projekt lepšie či horšie pripravený oproti iným krajinám?

„Zmluva na R 1 je veľmi citlivo nastavená. Jedna strana nemá benefity na úkor druhej. PPP sú dlhodobé kontrakty a aby boli úspešné, musia byť vyvážené. Na to je EBRD veľmi vnímavá."

Trvalo dlho, kým sa dospelo k dohode. Ktoré problémy konečný podpis najviac brzdili?

„Nerád by som hovoril, že to bol tento problém alebo ten problém. Nemyslím si však, že ten čas, čo to trvalo, je nezvyčajný pre takéto projekty."

Boli však určité problémy, ktoré sa dostali na verejnosť, napríklad požiadavka bánk na takzvaný underpinning, ktorý pôsobí podobne ako štátna záruka.

„Je veľa možností, ako riešiť financovanie projektu a rozdeliť riziká.  Keď má druhá strana prevziať viac rizika, ovplyvní to aj cenu peňazí. Underpinning bol len jeden z faktorov ovplyvňujúcich zmluvné vzťahy. Možno mal priveľa pozornosti verejnosti v porovnaní s inými faktormi, ale boli aj iné spôsoby, ako rozdeliť riziká."

Takže informácie zo zákulisia, že EBRD na underpinningu záležalo najviac spomedzi financujúcich bánk, nie je pravdivá?

„Nemyslím, že by sme mohli diskutovať o detailoch, čo ktorá banka chcela. Nakoniec je dôležité, že je to úspešná transakcia a že banky boli ochotné financovať. Prišlo viac peňazí od komerčných bánk, než sa predpokladalo, a to je pre Slovensko veľmi pozitívne."

Zapojíte sa aj do financovania ďalších dvoch PPP balíkov na Slovensku?

„Sme otvorení zvážiť širokú škálu transakcií."

Rokujete už o tom?

„Áno."

Koľko peňazí na PPP projekty poskytujete v Európe?

„Tento rok pre strednú a východnú Európu EBRD zainvestuje jednu miliardu eur, a to bude rekordná výška investícií.