Puberta

Obdobie medzi 12/13.- 15/16.rokom sa nazýva aj obdobím puberty, ktoré sa začína prejavením pohlavnej zrelosti a končí sa telesným dozretím (najmä pohlavným). Priemerná doba nástupu puberty u naších detí je 11. až 13. rok, u chlapcov o 1-2 roky neskôr. Pri vymedzení tohto obdobia sa opierame predovšetkým o fyziologické medzníky. Z psychologického hľadiska je ťažké jednou alebo viacerými udalosťami vymedziť ,,duševnú pubertu ”. Faktom je, že popri zmenách v telesnom vývine dochádza aj k mnohým zmenám v psychickom vývine.

Pre telesnú pubertu je príznačný prudký rast, rozvoj sekundárnych pohlavných znakov, proporcionálna nerovnomernosť, pohybová dysharmónia, zníženie telesnej výkonnosti, s náznakomi postupného vyrovnávania koncom obdobia. V duševnom vývine je charakteristická citová labilita a podráždenosť.

Pozoruhodný je rozvoj abstraktného myslenia a logickej pamäti. Zvýraznené je úsilie o samostatnosť, zaujímanie kritického postoja a postupné odputávanie sa detí od úzkeho rodinného kruhu. Vzťahy medzi chlapcami a dievčatami nadobúdajú erotický charakter. Aj keď puberta neznamená nevyhnutne obdobie krízy, pedsa je obdobím závažných zmien v organizme aj v psychike mladého človeka.

Nástup puberty

Obdobie nástupu, ako aj priebeh a ukončenie puberty môžu byť rôzne podľa pohlavia, klímy, dedičných dispozícií, spôsobu výchovy, výživy a vôbec zdravotných podmienok. Preto aj presnejšie vymedzenie puberty je ťažké. U dievčat nastupuje pohlavné dozrievanie o 1-2 roky skôr ako u chlapcov. V teplejších krajinách sa objavuje puberta skôr ako v chladnejších krajinách. Potom sú tu vplyvy rasy, rodová dedičnosť. Napr. tam, kde u rodičov nastala puberta skôr (resp. neskôr), je väčšia pravdepodobnosť, že tak bude aj u detí.

Nedokonala výživa, nepriaznivé zdravotné podmienky oneskorujú pubertu. Dobové zrýchlenie rastu sa najvýraznejšie prejavuje v posune priemerného začiatku menarché (prvá menštruácia), ale aj vo väčších váhových a výškových prírastkoch v posledných dvoch storočiach. Tento posun je badateľný vo viaceých krajinách, dokonca niektorí ho pokladajú za celosvetový jav.

Pôsobenie nových životných podmienok treba hľadať aj v duševnom vývine. Vplyv modernej vedy a techniky (prostredctvom školského vyučovania, filmu, televízie a pod.) bude mať pravdepodobne odraz aj vo vývine osobnosti dnešnej mládeže. Týmto otázkam musia však venovať odborníci u nás väčšiu pozornosť.

Telesný vývin

Puberta je obdobím zrýchleného, ale nerovnomerného rastu všet­kých orgánov a tkanív. Niektoré telesné Časti rastú rýchlejšie, iné pomalšie. Ide predovšetkým o zrýchlenie rastu kostrovej a svalovej sústavy. Deti za jeden rok vyrastú až o 8—12 cm. Potom sa rýchlosť rastu spomaľuje, v 16.—18. roku sa rast ustaľuje. Príznačný je po­kles telesnej výkonnosti najmä v prvých rokoch puberty. Prejavom pohlavnej zrelosti je u dievčat prvá menštruácia {me-narche) medzi 12.—13. rokom, u chlapcov spontánny výron semena (polúcia) približne medzi 15.—16. rokom. Pohlavná zrelosť však ne­znamená aj dospelosť telesnú, tým menej duševnú a spoločenskú.

Pod vplyvom hormonálnej činnosti sa rozvíjajú predovšetkým dru­hotné pohlavné znaky. Výsledkom týchto zmien je odlišná stavba mužskej a ženskej kostry, odlišná váha, rozdielny tvar mužskej — ženskej panvy, oblosť ženského tela. Objavuje sa ochlpenie pod pazuchami a v okolí pohlavných orgánov. U mužov sa ochlpujú aj iné časti tela — brucho, prsia, stehná, chrbát. U chlapcov zarastajú ty­pické časti tváre. Charakteristickým prejavom predovšetkým u chlap­cov je mutácia, t. j. postupná zmena vysokého detského hlasu na hlbší hlas dospelého muža.

Vývin motoriky

Spomínaná disharmónia pohybového správania má v podstate dve príčiny. Je prejavom nerovnomernosti vývinu rôznych častí organiz­mu. Vývin regulujúcej funkcie ústrednej nervovej sústavy zaostáva za prudkým rastom skeletnej a svalovej sústavy. Dočasne sa porušuje pohybová koordinácia. Druhá príčina je skôr psychologická. Mládež v puberte venuje zvýšenú pozornosť svojmu zovňajšku a vonkajším prejavom správania. Preto sa môžu narušiť už v predchádzajúcom období upevnené pohybové automatizmy, vzniká pocit neistoty, Čo sa prejavuje v typickej pohybovej nemotornosti a nešikovnosti pubes-centov. Koncom obdobia, ale najmä v adolescencii tento jav mizne. 2

Psychický vývin

Rozumový vývin

Medzi 11.—15. rokom rozumový vývin zaznamenáva intenzívny rozvoj abstrakcie a zovšeobecňovania, čo sa prejavuje v ukončení pojmotvornej činnosti okolo 14.—15. roku. Poznatky zaraďuje do logického systému vzťahov, pojmov, všeobecných princípov, systema­tizuje ich. Úsudkové myslenie medzi 13.—14. rokom sa veľmi rozyíja. Od 14. roku rastie schopnosť utvárať hypotézy. Vyvíja sa schopnosť pohotovo riešiť nové problémy. Pubescent nielen poznáva, ale aj hodnotí, postihuje správnosť – nesprávnosť, oprávnenosť- neoprávnenosť. No jeho hodnotiace stanoviská pre nedostatok skúseností nie sú vždy objektívne. Príznačné pre myslenie ako aj pre konanie v puberte je úsilie o samostatné riešenie problémov, istý radikalizmus v záberoch, neuspokojuje sa s kompromisom.

Vyjadrovacie schopnosti v hovorovej reči sa zdokonaľujú. Slovník pubescentov vzrastá najmä pod vplyvom intenzívneho čítania, vety sú gramaticky a štylisticky správne. V písomných prejavoch sú tiež obratnejší. V individuálnych prípadoch sa stretávame s pokusmi o umelecky písomný prejav. Vysoká uroveň myslenia, ustavičný vplyv školského vyučovania umožňuje deťom opierať sa v učení predovšetkým o logickú pamäť. Zapamätáva si a reprodukuje na základe pochopenia zmyslu učebnej látky.

Obrazotvornosť pubescenta je opäť výraznejšia ako v predchádzajúcom, prevažne realistickom období. Prejavuje sa v tzv. dennom snení, ktoré je zacielené na splnenie rôznych túžob, neraz s erotickou, a najmä dobrodružnou náplňou. Obrazotvornosť sa prejavuje v tzv. vynachádzavosti, ktorá sa prejavuje a uplatňuje napr. v konštruktívnych hrách, ručných prácach a pod.

Potreby, záujmy, vôľa

Prudký rast spôsobuje pokles telesnej energie, ktorá je kolísavá, až ku koncu obdobia sa ustaľuje. Pohlavný pud sa spočiatku prejavuje nepravidelne, ale neskôr až s pravidelne vzrastajúcou silou. U chlapcov sexuálne vzrušenia sú prudšie jako u dievčat. Preto napr. Aj prejavy onánie sú častejšie u chlapcov. Pubescent pozoruje zmeny, ktoré sa u neho odohrávajú. Celkom priradzene vzniká u dospievajúcej mládeže záujem o sexuálne otázky, tzv. sexuálna zvedavosť. Chcú získať podrobnejšie informácie o pohlavnom živote, pohlavných orgánoch a pod.

Vývin záujmov

Pohybové hry postupne vystrieda záujem o kolektívne športy( futbal, hokej apod). Mládež pestuje rôzne športové disciplíny, časté sú športové preteky. Športovú činnosť však treba kontrolovať a usmerňovať, pretože pubescenti majú tendenciu preceňovať svoje sily, nechcú vždy rešpektovať hranice svojej športovej výkonnosti. Kolektívne hry majú u chlapcov často dobrodružný charakter (najmä v pr- vých rokoch puberty). Pubescenti majú radi aj pokojné, tzv. stolové hry (dáma, šach a pod.). Technické záujmy sa uplatňujú v konštruk­tívnych hrách, ktoré sú častejšie u chlapcov. U dievčat záujem niečo vytvoriť sa prejavuje skôr v rozličných druhoch ručných prác.

Z kul­túrnych záujmov, aj podľa prieskumu, ktorý uskutočnil Kurie, je naj­silnejší záujem o čítanie.6 Pubescenti radi a veľa čítajú. Čítanie má už výberový charakter a prejavujú sa v ňom veľké individuálne osobitosti. Čítajú historické romány, životopisy, populárno-vedeckú li­teratúru technického a prírodovedeckého charakteru, ale aj detektív­ky a dobrodružné romány. Poznávacie a „bádateľské" záujmy dospie­vajúcich sa prejavujú aj v tzv. zberateľských záujmoch. Zbierajú známky, nálepky zo zápalkových Škatuliek, odznaky, fotografie her­cov a pod. Veľmi príťažlivé sú filmy, televízne programy, divadelné predstavenia. Objavuje sa aj záujem o hudbu a podľa zistenia u mlá­deže je najobľúbenejšia tanečná a džezová hudba.

Vývin vôle

Aj v oblasti vôľového konania pozorujeme prechodné zmeny. V istej miere sa naruší proces rozhodovania v puberte (často sa nevie rozhod­núť, čo by chcel). Mladý človek sa často nevie ovládať, je podráždený, koná impulzívne, nepremyslene. Boj motívov prežíva veľmi intenzív­ne, niekedy s prevládajúcim pocitom bezmocnosti. Aj schopnosť kon­centrácie je porušená. Prejavuje sa to najmä v nesústredenom učení a v striedaní záujmov v puberte.

Úsilie o nezávislosť

Úsilie o nezávislosť je výsledkom vzrastajúceho sebavedomia a úsi­lia o sebauplatnenie. Typickým prejavom, týchto tendencií je vzdor (je to druhé obdobie vzdoru), pasívna zložka úsilia o nezávislosť. Dieťa nie je už také ochotné plniť príkazy dospelých. Komentuje ich, odvrá­va, niekedy odmieta plniť príkazy dospelých. Formy prejavu vzdoru môžu byť rôzne podľa indivíduí, resp. podľa sociálneho prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Ak je to napríklad prostredie príliš autori­tatívne, vzdor je Častejší. Jedna z foriem prejavu úsilia o nezávislosť je úsilie javiť sa dospelým.

Pubescent zaobchádza niekedy s dospelým ako so seberovným (Často to pokladáme za bezočivosť). Napodobňuje dospelých, žiaľ, často aj v návykoch, ktoré sú neželateľné (ako je fajčenie, pitie alkoholických nápojov, hra v karty, niekedy aj sexuál­ne výpady). Ďalším prejavom tohto úsilia je pokus samostatne sa rozhodovať, najmä v osobných záležitostiach (určovať si mimoškolský program, voliť si kamaráta, vyhľadať si spoločnosť a pod.). Ako vi­dieť, prejavy úsilia o nezávislosť sú dosť paradoxné. Na jednej strane sa chce pubescent čo najviac odlíšiť od dospelých a na druhej strane ich rád napodobňuje.

Vývin sociálnych vzťahov

Pre sociálne vzťahy je príznačné ďalšie odpútavame sa od najbližších. Nejde tu o prerušenie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, aíe ruší sa vzťah podriadenosti rodičom. Negatívne črty nadobúdajú tieto vzťahy vtedy, keď dospelí vystupujú voči deťom príliš autoritatívne, keď nerešpektujú ich osobnosť, keď ich podceňujú a pokladajú vždy za deti. Z podobných príčin sa narúšajú niekedy aj vzťahy medzi žiakom a učiteľom. V období puberty možno pozorovať častejšie konflikty medzi dospievajúcou, mládežou a dospelými. Zaujímavý výskum uskutočnila poľská bádateľka Sobanska, v ktorom sledovala vzťahy medzi rodičmi a deťmi v období predpuberty a puberty.

Zadelila ich do troch kategórií. Do prvej patria vzťahy takmer bezkon-fliktové, s citovým vzťahom. Druhú kategóriu tvoria vzťahy vcelku dobré, ale s občasnými konfliktami. Nakoniec sú to vzťahy, pre ktoré sú príznačné ostré konflikty s dlhotrvajúcim! účinkami a porušením duševného kontaktu medzi rodičmi a deťmi.7 V podstate však vzťah pubescentov k dospelým je kladný, pretože pre mnohé veci si ich mladí ľudia musia vážiť, sú pre nich autoritou.

Priateľské dvojice upevňujú predo­všetkým spoločné záujmy, problémy, názory. Priateľské vzťahy nie sú však ešte hlboké, ich vznik a trvanie sa viažu Často len na dodržiava­nie zásady prísnej dôvernosti („nesmieš to nikomu prezradiť!"). Keď sa táto zásada poruší, kamarátstvo sa rozpadáva. Preto pubescenH často striedajú svojich priateľov. J. Uher r. 1946 uskutočnil výskum na tému Študentské priateľstvá. Zistil, že najčastejšie sa uzatvárajú priateľstvá v puberte (po 12. roku), menej v mladšom školskom veku.

Častejšie sa priatelí chlapec s chlapcom, dievča s dievčaťom, zried­kavejšie sa uzatvárajú priateľstvá medzi chlapcom a dievčaťom. Pod­netom na vznik priateľstva, podľa zistenia autora, sú často vonkajšie okolnosti, ako bývanie vedľa seba, spoločné sedenie v triede, veková príbuznosť a pod. Keď sa napr. partner odsťahuje, priateľstvo sa rozpadne. Pre starších jedincov bolo rozhodujúce vzájomné poro­zumenie, rovnaké záľuby, ochota, aj potreba zveriť sa niekomu a pod.

Vývin citov

V puberte je častý cit únavy, vyčerpanosti, ktoré vyvolávajú cel­kový cit neistoty, stiesnenosti, v niektorých prípadoch môžu vyústiť až do strachu pred smrťou. Sexuálne popudy vzbudzujú u dievčat nepokoj, u chlapcov vzrušenie končiace často v masturbácii. Celková neuropsychická labilita pubertujúcich zapríčiňuje častý neúspech v práci, v učení, aj v mimoškolskom zamestnávaní. Tieto neúspechy vyvolávajú stavy mrzutosti a zlosti, city nedostatočnosti. Strach, úzkosť z nadprirodzených udalostí síce ustupuje, ale vzniká strach z konkrét­nych nepríjemných skúseností, z vedomia toho, čo by sa mohlo stať, keby... Pubescent tlmí detské prejavy lásky k rodičom, najbližším, ani ich nevyžaduje zo strany dospelých, naopak, sú mu už nepríjemné.

Ako hovoria psychológovia, racionalizuje tieto vzťahy, až nakoniec sa ustaľujú v podobe úcty k rodičom a predstaveným. Vzniká obdiv a uznanie. V niektorých prípadoch sa však môže prejaviť ľahostajnosť, cit krivdy až nenávisti voči dospelým. Závisí to od individuálnych osobitostí a od konkrétnych životných podmienok, v ktorých dospie­vajúci žije.

Významné miesto nadobúdajú priateľské city, o ktorých sme sa už zmienili. Chceme už len podotknúť, že tak, ako môžu byť priateľské vzťahy dobrými podmienkami na rozvíjanie intímnych citových zá­žitkov, môžu sa zmeniť aj na pravý opak. Rozhodujúca je tu voľba priateľa a náplň týchto vzťahov. To oprávňuje dospelých venovať taktnú pozornosť utváraniu priateľských zväzkov.

Vzťah k inému pohlaviu v puberte prechádza viacerými etapami. Od prvých nesmelých prejavov záujmu, cez obdobie tzv. „bratia na seba" až k prvým dohovoreným stretnutiam. Celkove tieto vzťahy v období puberty majú charakter erotických vzťahov. Treba však uviesť, že v súčasnosti časť mládeže prekračuje fázu erotických vzťa­hov a usiluje sa predovšetkým o sexuálne styky. Táto mládež vzbu­dzuje celkom oprávnené obavy rodičov a vychovávateľov. Napriek telesnej (pohlavnej) zrelosti pubescenti ešte nie sú psychicky pripra­vení na udržiavanie sexuálnych vzťahov.

Nie sú ešte schopní zodpo­vedne si voliť životného partnera, založiť si rodinu a vychovávať deti. Proti pohlavnému styku pred dosiahnutím spoločenskej zrelosti sa vy­slovujú odborníci najmä preto, že v súčasnosti vzrastá percento malo­letých matiek, ktoré nie sú schopné samostatne vychovávať svoje deti, ako aj preto, že mnohé nepremyslené predčasné manželstvá sa čoskoro rozpadávajú.

Puberta je druhým obdobím výraznejšieho prejavu sebavedomia, teda aj intenzívnejšieho vývinu sebacitu. Mladý človek poznáva seba tým, že sa porovnáva s inými ľuďmi (vrstovníkmi, dospelými, so svojím ideálom), tým, že sa pozoruje v rôznych situáciách. V takom­to procese sebapoznávania a sebahodnotenia môže vznikať cit ne­istoty, ale aj sebaobdivovanie.

Vyrovnávame sa s týmito citovými stavmi je rôzne podľa indivíduí. Niektorí v stave zvýšenej neistoty sa utiahnu do seba, vyhýbajú sa spoločnosti a pod. Iní naopak, tento pocit kompenzujú prejavmi hlučného, nápadného správania, zvýšeným úsilím ,,stať sa dospelým”. Niektorí zasa usilujú o sebazdokonaľovanie prostredníctvom sebavýchovy.

Mravné cítenie vzrastá úmerne s tým, ako si mladý človek utvára a uvedomuje hioerarchiu hodnôt a ako ich uplatňuje vo svojom živote... Aj keď každé z vývinových období je zložité , každý človek tým musel prejsť ale obdobie pubery je pre každého z nás nezabudnuteľné.

Podrobne monitorujeme:

Ako? Kde? Prečo? Kto?

Priamo súvisiace články

Ako sa mení chlapec na muža (časozberné videá) 

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Viceprimátorka Štasselová: Holý počíta s vyvlastňovaním pre nájomné byty

Prostriedky chceme čerpať zo Štátneho fondu rozvoja bývania a spolupracovať s finančnými partnermi...

Gyimesi: Benešove dekréty sú stále živé. Dochádza ku konfiškácii na základe národnosti

Poslanec za hnutie OĽaNO tejto súvislosti priblížil dva čerstvé prípady.

Prvé kilometre - video dokument o stavbe diaľnice D1 z roku 1970

Nad všetky očakávania intenzívny rast dopravy v mestách a na cestách vyžaduje nevyhnutne stavbu...

Premiér Matovič chce od základu zmeniť stavebné konanie

Predstava predsedu vlády je vložiť veľkú právomoc do rúk projektantov. Tí majú mať v rukách...

Otrasy z cesty sa prenášajú na môj dom. Ktorý úrad má povinosť nariadiť nápravu?

Pri našom dome vedie cesta 1. triedy. V poslednej dobe sa stav komunikácie zhoršil natoľko, že pri...

Čo je to jednoduchá stavba podľa stavebného zákona?

Stavebný zákon definuje takzvané "jednoduché stavby". Pozor, pod pojmom "drobné stavby" rozumie...

Čo je to drobná stavba podľa stavebného zákona?

Prečo rozlišovať, čo je a čo nie je drobná stavba? Pretože na drobné stavby nie je potrebné...

Sused chce postaviť dom 1 meter od môjho pozemku. Čo sa dá robiť?

Pokiaľ Váš sused ešte nemá vydané územné rozhodnutie resp. stavebné povolenie, uplatnite aktívne...

O verejnom záujme sa rozhoduje v správnom konaní, upozorňuje ministerstvo dopravy

Poslanci za SaS navrhli zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.

Poslanci z klubu SaS chcú zrušiť zákon, ktorý umožňuje vyvlastňovanie

Poslanci tvrdia, že zákon umožňuje vyvlastňovanie v súkromnom záujme.