Pýtate sa na dlh mesta Prešov. Zdrvujúca splátka je odsunutá na koniec roka 2018

Veľa sa hovorí o dlhu mesta, jeho vývoji a o tom, či je situácia s dlhom zlá alebo dobrá. Pozrime sa na fakty a súvislosti.

O akomkoľvek dlhu sa nedá zjednodušene povedať, že či je zlý alebo dobrý. Dôležité je zhodnotiť, ako sa využili požičané peniaze v porovnaní s tým, ak by sa dlh nezobral.

Ak si na dlh niečo kúpime, máme v tom čase viac majetku alebo radosti z kúpenej veci, než keby sme si nekúpili nič. Len takto krátkozrako sa však na dlh nedá pozerať, hoci je to veľmi lákavý pohľad.

To preto, lebo po prijatí dlhu prichádza na rad jeho splácanie. Celý dlh sa musí postupne vrátiť banke, každoročná splátka potom v rozpočte chýba. O to menej si každý rok môžeme kúpiť. Aj by sme niečo potrebovali, ale nemáme toľko peňazí, lebo najprv sa musí platiť bankám. A nielen požičané peniaze, ale aj úroky navyše.

Úplne rovnako je to aj s mestským dlhom. Ako občania sa môžeme tešiť, že sa v meste "niečo urobilo", čo by sa bez požičaných peňazí z dlhu možno neurobilo.

Zvykneme si, že sa stále požičiava. Je to príjemné a kým banky požičiavajú, svet sa zdá byť ružovejší. Dá sa tak žiť aj niekoľko rokov. No každý rok treba platiť viac a viac.

Ako rástol dlh mesta Prešov?

Súčasný primátor s predchádzajúcim zastupiteľstvom preberali mesto v roku 2006 s dlhom 5,6 mil. eur.

Za prvé dva roky predchádzajúceho volebného obdobia sa dlh približne zdvojnásobil na 9,9 mil. eur. Toľko Prešov dlhoval bankám na konci roka 2008.

Rok 2009 bol pre banky mimoriadne úrodný, mestu požičali ďalších 10 miliónov eur. Koncoročný stav dlhu bol 19 mil. eur.

Bankám sa darilo aj v poslednom volebnom roku 2010, keď podpisom poslednej úverovej zmluvy primátor spečatil výšku dlhu na 22 mil. eur.

Za necelé štyri roky jeho prvého funkčného obdobia narástol dlh mesta o vyše 16,5 mil. eur. Za necelé štyri roky za dlh zoštvornásobil.

Dlhy sa začali brať ešte v slovenských korunách, v prepočte na slovenské koruny je to pol miliardy slovenských korún (presne 502 125 255 slovenských korún).

Na prešovské pomery je to závratná suma. Pol miliardy navyše do rozpočtu za štyri roky sa musí prejaviť rozkvetom mesta. Ako, to je vecou názoru.

Sú ľudia, ktorí pociťujú zásadné zlepšenie a hovoria o neprehliadnuteľnom rozkvete mesta. Hovoria, že ho vidia každý deň na každom kroku.

Iní majú pocit, že mesto vyplatilo stavbárov za vybudovanie Okružnej ulice, obložila sa vodárenská veža, z eurofondov sa opravili školy, natiahol asfalt na niektoré ulice, no ďalšie zásadné zlepšenie si veľmi nevšimli.

Pravda môže byť niekde medzi tým. Vecou názoru je, či to stálo za taký vysoký dlh a nevyhnutné obmedzenie investovania v nasledujúcom desaťročí. Veľa peňazí sa vytratilo pri investovaní do priemyselného parku Záborské, ten z väčšiny zíva prázdnotou.

Opačná strana mince

Za dojem rozkvetu mesta v období rokov 2006 až 2010 však treba zaplatiť.

V konkrétnych číslach to znamená toľko, že napríklad v roku 2012 sa za úvery musela bankám zaplatiť splátka 2 mil. eur. K tomu úroky za 0,5 mil. eur.

Týchto 2,5 mil. eur ročne sú peniaze, za ktoré sa už v meste v danom roku nemôže nič urobiť, lebo hneď ako prídu od daňových poplatníkov, musia okamžite ísť do bánk. A bude to takto každý jeden rok, až kým sa v ďalšom desaťročí dlh nesplatí.

Iný pohľad na vec je, že získať naraz a minúť takmer 17 mil. eur "výmenou" za ročné splátky okolo 2 až 2,5 mil. eur v ďalekej budúcnosti znamená - ako sa s vtipom hovorí: "no nekúp to".

Akurát, že tie splátky budeme platiť z daní každý jeden rok až do roku 2021, čiže ešte približne 12 rokov po tom, ako sa tie peniaze minuli.

Tých 2,5 mil. eur ročne je na prešovské pomery dosť veľa. Za tieto peniaze by sa dalo v meste urobiť každý rok tiež dosť veľa. Veľa vecí však budeme musieť každý rok oželieť a počkať až na splatenie dlhu v roku 2022. Dovtedy sa budeme skladať každý rok na splátky úveru z rokov 2007 až 2010.

Na výplaty sa musela brať pôžička

Prvú polovicu súčasného volebného obdobia sme museli riešiť nezaplatené faktúry od dodávateľov za práce vykonané v posledných mesiacoch volebnej kampane v roku 2010.

Primátor bez krytia v rozpočte, bez súhlasu a vedomia zastupiteľstva, nechal podpísať objednávky v takej sume, že stav krátkodobých záväzkov, ktoré mesto dlhovalo svojim dodávateľom, vyskočil na dovtedy nevídaných 4,1 mil. eur.

Z toho tie nekryté, no primátorom objednané záväzky predstavovali sumu 1,1 mil. eur. S týmito výdavkami sa vôbec nerátalo a hneď po voľbách v rozpočte chýbali. Jednoducho pred voľbami dovolil vykonať zákazky, na ktoré mesto nemalo peniaze, čo dobre vedel.

Situácia bola tak kritická, že sme museli v polovici roku 2011 schváliť preklenovací kontokorentný úver s rámcom vo výške 2 mil. eur, lebo bez neho by nebolo peňazí na výplaty úradníkov, učiteľov a ďalších zamestnancov.

Toto opatrenie umožnilo na chvíľu mestu sa nadýchnuť, no problém s nezaplatenými faktúrami pretrvával v menšej miere ďalej. Mesto fungovalo v krízovom režime, namiesto riešenia každodenných problémov obyvateľov Prešova sme museli vymýšľať, ako zabezpečiť základný chod mesta, ktorému naozaj chýbali peniaze.

Hrozil kolaps, primátor obišiel pravidlá a odsunul splátky

Prešov začali v roku 2012 dobiehať vlastné dlhy. Ich splácanie začalo byť nad sily rozpočtu, keďže od roku 2010 sa zastavil dovtedajší trend, že príjmy mesta každý rok sami rástli a tak požičané bolo dovtedy ľahšie vracať. Zrazu nebolo z čoho.

Kritický mal byť rok 2013, keď bolo nutné splatiť splátku 3,3 mil. eur a k tomu takmer 0,6 mil. úrokov, spolu 3,9 mil. eur.

Primátor prekročil svoju kompetenciu a bez súhlasu a vedomia zastupiteľstva takzvane "reštrukturalizoval" úvery. Inými slovami, podpísal úverové zmluvy s obľúbenou bankou a staré dlhy vyplatil z nových pôžičiek.

Vedľajším efektom bolo, že nové pôžičky sú za vyšší úrok ako tie predchádzajúce a banka dostala opäť sprostredkovateľský poplatok. Čiže pre mesto nevýhodne, no banka si tento obchod určite pochvaľuje.

Primátor podpísal aj odklad splátok, čím sme zdanlivo v jednom roku "ušetrili" pol milióna eur. Nič však nie je zadarmo. Je to za cenu, že ten polmilión eur preplatíme oveľa viac v ďalších rokoch. Ten "ušetrený" polmilión bol v rozpočte hneď "rozpustený" na spotrebu.

Súčasné volebné obdobie sa nieslo v znamení  všelijakých kompromisov, aby mesto vládalo splácať dlhy z obdobia rokov 2007 až 2010.

Rok 2014 mal byť finančne ešte komplikovanejší, no mimoriadne a jednorázovo mesto predalo Národnej diaľničnej spoločnosti pozemky pre výstavbu diaľnice a dostalo nevídaných takmer 9 mil. eur. Neopakovateľná injekcia doslova zachránila mesto pred okamžitým kolapsom.

Túto závratnú sumu zastupiteľstvo už začiatkom roka rozpustilo v rozpočte. Deväť miliónov eur (vyše štvrť miliardy korún) by malo byť vidieť v meste, keďže rozpočet už opäť zíva prázdnotou. Ani euro sa nevyužilo na splácanie dlhu, takže Prešovčania tlačia svoj dlh stále pred sebou. Nevyužili sa ani na  rozvojové investície.

Rezervný fond padol tiež

Mesto si musí so zákona vytvárať rezervný fond. Ten môže slúžiť len na odstraňovanie škôd spôsobených živelnými pohromami.

Primátor spolu s poslancami z klubu SMER-SD a poslancami z Poslaneckého klubu nezávislých poslancov, ktorí podporujú primátora, postupne aj tento fond "rozpustili" na obyčajné výdavky, ktoré nemali vôbec nič spoločné so živelnými pohromami.

Vedome si "pomýlili" následky živelných pohrôm s "havarijnými stavmi", ktorých je v meste po toľkých rokoch veľmi veľa.

Takéto míňanie je v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách, ale aj so zdravým rozumom. Ak sa v meste, nedajbože stane nejaká živelná pohroma, vyčerpaný rezervný fond neumožní platiť za odstraňovanie následkov.

O zlom stave rezervného fondu sa totiž vie a firmy v meste s dostupnou technikou sa budú zdráhať pomáhať z obáv o nezaplatenie. Vtedy sa prejaví, ako je dôležitá dôveryhodnosť vedenia mesta. Na jej úroveň sa budú musieť spoliehať tí obyvatelia, ktorým bude ohrozovať majetok voda, sneh, dážď, bahno, vietor či oheň. Primátor a ani poslanci neprídu pomáhať holými rukami, ale niekto ochotný, komu bude treba zaplatiť, no nemusí byť dosť z čoho.

Na toto som opakovane primátora a aj poslancov verejne na zasadnutiach upozorňoval, aby mali rozum. To, že je momentálne vonku pekne, totiž neznamená, že to tak bude stále. Odpoveďou bolo prehlasovanie tohto menšinového názoru väčšinou bez akejkoľvek diskusie.

Ako povedal jeden z kolegov poslancov a dovolím si ho parafrázovať: "Nebavme sa o zákonoch, nediskutujme, aj tak rozhodne hlasovanie, tak hlasujme".

2018

Extrémna finančná záťaž nás čaká v roku 2018, kedy musí mesto zaplatiť mimoriadnu úverovú splátku, čo spolu so splátkami ďalších úverov predstavuje ročný výdavok takmer 5 mil. eur a k tomu aj úroky.

Je to viac, ako sa ročne vyberie na dani z nehnuteľností, čo je najvýznamnejší vlastný zdroj príjmov mesta.

Ide práve o primátorom "reštrukturalizovaný" úver na 6,3 mil. eur z roku 2011.

Použil ho na splácanie starých dlhov a dohodol ho bez vedomia a súhlasu zastupiteľstva tak, že takmer polovicu z tohto úveru (2,6 mil. eur) občania mesta zaplatia až po skončení funkčného obdobia, ktoré ešte ani nezačalo a začne až po komunálnych voľbách v tomto novembri.

Túto poslednú splátku dlhu dohodol tak, že je jednorázovo splatná v posledný deň roku 2018.

Splatiť tri milióny eur naraz, v jednom mesiaci, je pri súčasnom stave hospodárenia mesta vylúčené. Rozpočet mesta a jeho príjmy ako-tak zvládajú splácať súčasných 200 000 eur mesačne.

Takže ešte ani primátor a poslanci, ktorých si teraz zvolíme, sa povinnosti splácať tento úver, obrazne povedané, politicky nedožijú.

Koľko núl?

Hovoriť o desiatkach miliónoch eur a miliardách korún je ľahké, predstaviť si ich ťažšie.

Aby sme si vedeli aspoň prirovnať, koľko je milión či desať miliónov eur pre rozpočet mesta, tak si ešte na záver dovolím niekoľko iných čísel.

Obyvatelia bytov v meste zaplatia ročne na dani z bytov mestu podstatne menej ako jeden milión eur.

Obyvatelia rodinných domov a majitelia pozemkov zaplatia na dani z nehnuteľností a pozemkov mestu niečo okolo 2 miliónov eur.

Firmy na území mesta zaplatia za svoje stavby a pozemky niečo okolo 2,5 mil. eur.

Z vybraných daní zamestnancov a živnostníkov na území celého Slovenska príde ročne do mestského rozpočtu niečo okolo 22 mil. eur.

Ostatné dane a poplatky sú zanedbateľné, okrem poplatku za odpad, kde obyvatelia, firmy a ďalší zaplatia mestu vyše 3 mil. eur.

A to je všetko, s čím môžeme rátať, ak odhliadneme od tzv. transferov, ktoré rozpočet zvýšia len opticky, lebo prichádzajú od štátu na presne určené účely (školy, sociálne služby, výkon povinností štátu, ktoré štát delegoval na mestský úrad a pod.).

Užili sme si aspoň ten dlh?

To je otázka, ktorú si musí položiť každý Prešovčan a nájsť si na ňu aj odpoveď.

Uplynulých osem rokov bolo z tohto hľadiska veľmi štedrých, napožičiavalo sa a do rozpočtu mesta prišlo jednorázovo a neopakovateľne (myslím tým peniaze od diaľničiarov) veľmi veľa peňazí, ktoré sa už minuli.

S takou sumou peňazí by mesto malo prekypovať investíciami, ktoré budú slúžiť počas nasledujúcich siedmych rokov, keď ich budeme splácať a peniaze použité na splátky budú každý rok v budúcnosti citeľne chýbať.

Zalepiť na nejaký čas oči a vytvoriť ilúziu prosperity s toľkými požičanými peniazmi a mimoriadnymi príjmami sa dá. Na to netreba veľkú fantáziu a stačí minimálna šikovnosť, lebo za peniaze sa dá kúpiť všeličo.

Pri tom sa zdanlivo zabudne aj na to, čo bolo potrebné a rozumné urobiť, ale sa neurobilo.

Príkladom je naše mesto. Následne už len "stačí" zvládnuť a prežiť obdobie "potom". Sme pripravení?

Keď sa v septembri v zastupiteľstve schvaľoval záverečný účet mesta za rok 2013, svietila v ňom výška dlhu 17,5 mil. eur (526 404 914 slovenských korún).

Vrátim sa späť k myšlienke z úvodu. Dlh sám o sebe nie je dobrý ani zlý. Niekedy je užitočný, niekedy zbytočný, inokedy drahý. Ako je to s dlhom v Prešove a aké okolnosti vyvolal, som napísal. Zhodnotiť výsledok môže každý sám. Stačí zhodnotiť vlastný pocit zo života v meste alebo porovnať pocit po návrate domov z iných miest.

Snažil som sa v tomto článku priblížiť jednu oblasť financií mesta - dlh a dlhovú službu, čo najzrozumiteľnejšie, aj za cenu určitých zjednodušení. Pri hlbšom záujme o celú problematiku je rozumné diskusiu viesť najmä na úrovni argumentov a nie dohadov, k čomu by mali poslúžiť priložené oficiálne dokumenty mestského úradu, ktoré majú všetci k dispozícii vďaka zverejňovaniu materiálov na rokovania orgánov mesta.