Rast HDP je prekvapením pre dane z PPP projektov

Na tento rok je odhad rastu ekonomiky miernejší pre dlhovú krízu. Pod negatívne čísla nezamestnanosti z konca minulého roka sa podpísali obchod a stavebníctvo.

Bratislava - Najväčší podiel na tom, že vlani počas posledného štvrťroku rástol naše HDP o 3,4 percenta, mal stále silný export. Ekonomika nestratila dych ani v porovnaní s tretím štvrťrokom, keď si polepšila o 0,9 percenta.

Prepad je otázka času

Pozitívne čísla boli pre ekonómov prekvapením, pretože hlavní obchodní partneri Slovenska skončili v mínuse. Kým Nemci v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom pribrzdili o 0,2 percenta, Česi spomalili až o 0,3 percenta.

Prejavilo sa to na ochabnutí dopytu zo zahraničia. Náš vývoz sa posilnil „len“ o 7,5 percenta, kým v predchádzajúcich rokoch sme boli zvyknutí na rasty okolo 15 percent.

Novým ťahúňom, ktorý sa okrem vývozu podpísal pod rast, boli čisté dane. Platením DPH z PPP projektov natieklo do štátnej kasy podľa Štatistického úradu až 174 miliónov eur.

„Bez tohto efektu by sme videli aj spomalenie ekonomického rastu,“ tvrdí analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Analytici tvrdia, že je len otázkou času, kedy sa spomalenie rastu v eurozóne premietne v našich štatistikách.

„Na začiatku tohto roka vidíme priestor na spomalenie rastu na úroveň jedného percenta,“ tvrdí analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Optimizmus nechýba ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Na tento rok zlepšil odhad rastu HDP z 1,1 na 1,6 percenta. Pripustil, že ak sa odhad naplní, tak by deficit verejných financií mohol klesnúť pod 4,6 percenta.

Ľudí bez práce bude viac

Analytik X–Trade Brokers Kamil Boros to s našou ekonomikou až tak ružovo nevidí. Ohrozuje ju nielen dlhová kríza, ale aj politika Európskej centrálnej banky (ECB).

Tej šéfuje Talian Mario Draghi, ktorý znížil základnú úrokovú sadzbu len na jedno percento. Okrem toho ECB naliala do 800 bánk asi bilión eur. „Inflačnou politikou centrálnych bánk sa zdražujú komodity a tlačia dole aj marže podnikov,“ tvrdí Boros.

Vyššie ceny vstupných materiálov nútia firmy šetriť, neprijímať alebo dokonca prepúšťať ľudí, menej investovať a šetriť napríklad na dodávateľoch. Tým sa tlačia nadol marže v celej ekonomike.

Čiastočne sa to už prejavilo aj na trhu práce. Kým po väčšinu minulého roka nezamestnanosť opatrne klesala, v poslednom štvrťroku nabrala opačný kurz. Na úradoch práce skončilo 4,5-­tisíca ľudí.

Pod negatívne čísla sa podpísalo stavebníctvo, kde zamestnanosť padla o 10 percent a obchod, ktorý koncom roka prišiel o päťtisíc ľudí.

Mzdy ľudí sa reálne znižovali. Hoci priemerný plat na mesiac počas roka vzrástol o 2,2 percenta na 786 eur, vplyvom zdražovania mzda v peňaženke klesla o 1,6 percenta.

Odhliadnuc od konca roka bol však rok 2011 na trhu práce pozitívny a dokázal vytvoriť 21­tisíc pracovných miest.

Prognózy už také pozitívne nie sú. Valachyová tvrdí, že tento rok by sa nezamestnanosť mala pohybovať až okolo 14 percent.