Rez ovocných drevín. Ako na to?

O reze ovocných drevín bolo už napísané veľa, ale len málokto vie použiť všetky tie múdrosti v praxi. Nedopúšťajte sa ani vy zbytočných chýb.

Prvé, čo zaujíma každého pestovateľa, je kvalita oberaných plodov. Tá je však závislá nielen na vonkajších podmienkach a starostlivosti, ale tiež na zdravotnom stave kríkov a stromov. Priebežná starostlivosť preto nezahŕňa len závlahu a hnojenie, ale tiež dobre a čisto vedený rez, ktorý zaistí prístup slnečných lúčov a vzduchu do koruny. Príliš husté stromy totiž ľahšie podliehajú chorobám a škodcom; ovocie je menej kvalitné a horšie sa skladuje.

Jedným zo základných predpokladov je rez - zimný či letný, ďalej výchovný, udržiavací a zmladzovací.

Úlohou zimného rezu je predovšetkým údržba tvaru koruny a dobrého zdravotného stavu celého stromu, zatiaľ čo letný rez podporí násadu kvetov pre nadchádzajúcu sezónu.

Výchovný rez sa aplikuje výhradne na novo vysadených a mladých ovocných stromčekoch. Jeho úlohou je dať im vhodný tvar a priviesť ich čo možno najrýchlejšie do fázy plodnosti.

Tá je v živote stromu najdôležitejšia, neobíde sa ale bez zodpovedajúcich opatrení (udržiavací rez). Ako náhle stromy začnú javiť po rokoch známky starnutia (príliš husté koruny, dolu zvesené a usychajúce vetvy), je treba pristúpiť k rezu zmladzovaciemu. Jeho poslaním je tvorba nových výhonov s plodonosným obrastom, ktoré ešte ponesú nejaký čas kvalitné ovocie.

Čo sa samotného rezu týka, dôležitý nie je ani tak výsledný vzhľad stromu a koruny, ako skôr dostatok vzduchu a svetla i medzi vetvami. Odstrániť je nutné predovšetkým vetvy poškodené (rozlámané), uschýnajúce či napadnuté hubovými
chorobami. Vadia tiež tie, ktoré sa krížia a prekážajú si v ďalšom vývoji.

Naopak šetriť je potrebné v každom prípade tzv. plodonosný obrast (výhony s kvetnými pukmi), ktorý je zdrojom dobrej úrody. Pri reze je však nutné robiť veľmi často  kompromisy, a to aj na úkor pekného tvaru koruny. Na druhú stranu príliš veľa plodonosného obrastu môže byť i na škodu - strom by sa následne mohol vyčerpávať, čo má za následok nielen veľké množstvo menej akostného ovocia, ale i striedavú plodnosť v prípade niektorých odrôd.

Ako sa vyznať v pukoch?

Neviete, ako odlíšiť puky, ktoré v sebe ukrývajú kvety a teda i budúcu úrodu, od tých, ktoré sú iba zdrojom nových výhonkov?

Vždy platí, že kvetný puk je výrazne väčší a guľatejší; vyrastá spravidla na kratšom, tzv. plodonosnom obraste. To však platí len pre jadroviny, slivky a čerešne, kde býva najväčší počet kvetných pukov na dvojročnom dreve.

Na jednoročných drevinách nebývajú žiadne puky, prípadne ich nájdete len na iných vrcholkoch. V prípade ostatných kôstkovín (hlavne marhuľa) sa potom veľké množstvo kvetov zakladá i na rovných jednoročných prútoch. Tie je preto niekedy potrebné v korune ponechať bez ohľadu na to, či sa nám výsledný tvar stromu páči alebo nie. Môže sa totiž stať, že násada kvetov bude po jarných mrazíkoch nízka, takže je potrebné zachovať i vetvy, ktoré by korunu zahusťovali. Ani tu ale nie je nič stratené - tieto vetvy môžu priniesť ovocie a hneď potom ich možno odstrániť.

Letný rez do polovice júna spočíva u väčšiny ovocných druhov v zkracovaní novo narastených výhonov. Na kôstkovinách (marhuľa a pod.) navyše podporí vyššiu násadu kvetných pukov. Každý rez predstavuje pomerne radikálny zásah do života stromu a jeho kvalita závisí predovšetkým na kvalite použitého náradia. Tu sú najčastejšími pomocníkmi každého pestovateľa ostrá pílka, nožnice a nôž.

S nožnícami je často možné odstrániť i vetvy s priemerom až 5 cm, na väčšie je už potrebné použiť pílku. I tie najostrejšie zuby po sebe však zanechajú ranu, ktorej okraje sú nepekne rozstrapkané či dokonca s potrhanou kôrou. Tieto rany sa hoja pomalšie a ťažšie ako tie, ktoré hneď po skončení rezu začistíte (zrežete) ostrým nožom, najlepšie žabkou. Hojenie každej rany závisí tiež na jej veľkosti a na mieste rezu - v tomto ohľade je bezkonkurenčne najlepší rez na vetvový krúžok bez zbytočných pahýľov a vešiakov. Tie totiž neskôr zasychajú a stávajú sa vstupnou bránou pre celý rad húb, ktoré dokážu v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov strom úplne zničiť.

Čistú ranu (najlepšie ešte začistenú ostrým nožom) je preto nutné ihneď po skončení rezu zatrieť vhodným náterom, najlepšie špeciálnym stromovým balzamom alebo štepárskym voskom. Aby hmota po zahriatí slnečnými lúčmi nestekala dolu, prípadne nevysychala a nepopraskala, môžete ju ešte pretrieť hustým bielym latexom s prídavkom niektorého preparátu proti hubám (Kuprikol, Fundazol apod.). Takto upravené „viečko" sa na mieste udrží zhruba 2 roky, potom je nutná jeho obnova.

O veľké rezné rany je potrebné sa starať až do doby, než sa úplne zatvoria. Tu platí: čím väčšia rana, tým dlhšia je i doba nutná na jej zhojenie. Pri dobrej výžive a vhodných podmienkach dokážu niektoré dreviny vytvoriť v priebehu jedinej sezóny zával široký až 1 cm, čo znamená, že rana sa za rok zmenší o celé 2 cm. Rez s priemerom 10 cm sa teda vo vhodných podmienkach úplne zacelí po 5 rokoch.

Myslieť je však potrebné i na to, že takou rýchlosťou sa budú hojiť iba rany v prípade zdravého a dobre rastúceho stromu. U starých prerastených stromov s príliš hustými korunami sa v rámci zmladzovacieho rezu nevyhnete nadmerným rezom, ktoré sa často nikdy úplne nezacelia. Žiadúci je preto včasný rez, aby rezné rany boli čo možno najmenšie.

Pri prerezávaní ovocných stromov budete potrebovať kvalitné záhradnícke nožnice, ktoré dobre sadnú do ruky, a pílku. Moderné pílky majú pomerne vysoké a ostré zuby, ktoré umožňujú jednoduchý a rýchly rez. Ich list sa navyše zasúva či sklápa do ergonomicky tvarovanej rukoväte. Pílky s menšími zubmi sa hodia na odrezávanie starého suchého dreva. Pri prerezávaní starších vyšších stromov je niekedy potrebné použiť rebrík, dobrým pomocníkom sú tiež nožnice na dlhej násade. Práca s nimi je veľmi jednoduchá. Ich čeľuste sa navyše dajú ľahko pootočiť. Stačí jednoducho uvoľniť poistku a podľa potreby pracovnú časť upraviť.

Čo je to vetvový krúžok?

Vetvový krúžok je výraz pre prstenec či chuchvalec na báze vetvy. Práve toto miesto je ideálne na odstránenie prebytočnej hlavnej či bočnej vetvy.

Pomocné osi A a B sú predĺžením povrchu konárov, ktoré sa rozvetvujú.

Vetvový krúžok objavíte ho presne uprostred medzi osami A a B.

• Podobné vešiaky (čípky) nesmú po jarnom reze v korune stromu zostať. Vetvu vždy strihajte (režte) na vetvový krúžok.
• Správne vedený rez na vetvový krúžok, pri ktorom zostal na vetve výhon, ktorý rozoviera korunu smerom von a plodonosný obrast.

4 užitočné tipy

Vždy dodržiavajte termíny zimného rezu u jednotlivých druhov. Jadroviny možno prerezávať už od januára často až do apríla, v prípade kôstkovín radšej počkajte až prejdú posledné mrazíky. U teplomilných druhov (marhuľa) môžete s rezom počkať až na dobu po odkvitnutí. Rez možno potom prispôsobiť množstvu nasadených plodov - ak ich je veľa, je možné rezať viac a hlbšie, ak je násada slabá, môžete naopak korunu hlboko zrezať bez toho, aby ste sa pripravili o ovocie.

Neskoré letné prerezanie kôstkovín, kedysi často odporúčané, rozhodne nie je vhodné - okraje rezných rán sa totiž nestačia do príchodu zimy pokryť tzv. závalom.

Rany nikdy nenatierajte syntetickými a fermežovými farbami, ktoré drevo impregnujú do hĺbky. Taká rana sa potom zle hojí a väčšinou sa nikdy neuzavrie.

Pri reze stromov sa vždy vyvarujte veľkých rezných rán, ktoré sa hoja dlhú dobu. Stromy preto starostlivo tvarujte a presvetľujte pravidelne každý rok.

Rezanie krok za krokom

Prácu pri prerezávaní si uľahčíte, ak uchopíte odstraňovanú vetvu ľavou rukou a budete ju „tlačiť" smerom od seba. Zároveň vyvíjajte pravačkou tlak na nožnice.

I pri práci s pílkou sa vetvy vždy odrezávajú na vetvový krúžok, nikdy nenechávajte v korune tzv. vešiaky, ktoré sa spravidla nezahoja a po čase začnú zahnívať.

Väčšie rezné rany (hlavne tie po zásahu pílkou) sa vyplatí ostro vyzerať záhradníckym nožom. Hladká rana sa totiž hojí o poznanie rýchlejšie ako rozstrapkaná.

Po skončení rezu a začistení je potrebné všetky rany zatrieť vhodným prípravkom (napr. balzam alebo štepársky vosk). Inak sa stanú vstupnou bránou pre najrôznejšie drevokazné huby.

Režeme silné vetvy

Odstrániť z koruny silnú vetvu vyžaduje viac námahy. Navyše sa stáva, že so sebou strhne i pruh kôry. Najprv ju preto narežte zo spodnej strany do tretiny jej hrúbky.

V ďalšej fáze nasaďte ostrie pílky zhora približne o 5 cm bližšie ku kmeňu či kostrovej vetve. Vetvu potom úplne odrežte a nemusíte ju pritom ani držať.

Teraz odrežte vytvorený „vešiak". Pri dorezávaní ho pridržte, aby sa kôra na vetve nevytrhla. Je to menej namáhavé, než keby ste držali celú vetvu.

Starostlivosť o staré rany

Nezabudnite na staré rany!

Starať sa treba i o staršie rany, ktoré potrebujú na zhojenie i niekoľko rokov. Každý rok ich preto skontrolujte a obnovte na nich viečko z vosku či balzamu.

Zásadne platí: čím väčšia rana, tým dlhší čas potrebuje, než úplne zarastie.

Ak zanedbáte starostlivosť o staré rezné rany, veľmi rýchlo do nich prenikne drevokazná huba, ktorá začne strom ničiť pomaly a nenápadne zvnútra.

Po nejakom čase drevokazná huba dielo skazy dokoná a strom sa začne postupne rozpadať. Pritom by mohol rodiť kvalitné ovocie ešte dlhé roky.

Pomôcky a potreby

Pílka s vysokými ostrými zubami, ktorá je zárukou čistého rezu bez zbytočných rozstrapkaní. Ideálne je tzv. ergo náradie so sklopným či výsuvným pílovým listom, ktoré obmedzuje prípadné zranenie.

Kvalitné záhradnícke nožnice s dvojitým ostrím a ostrými čepeľami.
Záhradnícky nôž slúžiaci na začisťovanie väčších rezných rán. Ideálna je tzv. žabka.
Balzam na rezné rany alebo štepársky tmel na zatretie väčších rezných rán. Kvalitný brúsny kameň na brúsenie nožníc a nožov.

Ostré náradie, polovica úspechu

Kvalitné a ostré záhradnícke náradie nemá vplyv len na čistotu rezných rán a rýchlosť hojenia, ale i na pohodu pri práci. Strihať vetvy tupými nožnicami a pracovať so starou pílkou je len zbytočne vynaložená námaha.

Hlavne o ostrie nožníc sa treba preto dobre starať a minimálne 1x za rok sa ich vyplatí naostriť. Najprv nožnice rozoberte  (uvoľnite stredovú skrutku) a čepele vyčistite organickým rozpúšťadlom.

Potom ich ostrie opatrne obtiahnite na špeciálnom brúsnom kameni (má jednu stranu hrubšiu a druhú jemnú). Pozor, brúsny kameň musí byť vlhký!