Rodí sa zámer, ktorý na desaťročia ovplyvní výšku poplatkov za odpad. Prešovčania ho môžu pripomienkovať

Na Cemjate sa chystá výstavba zariadenia na zhodnocovanie odpadov. Kapacitou podstatne prevyšuje potreby Prešova. Oznam visí na úradnej tabuli od minulej stredy, verejnosť môže zámer pripomienkovať do konca februára.

Zariadenie chce stavať spoločnosť Ekofin Slovakia už na jeseň. Zámer predložil verejnosti jej oprávnený zástupca Ing. Miroslav Remeta.

Je pravdepodobné, že sa prevádzka zhodnocovacieho dvora napojí na prešovský mestský rozpočet a na desiatky rokov dopredu podmieni výšku poplatkov za odpad v Prešove a okolí. Investor je personálne prepojený so spoločnosťou, ktorá už dnes v nemalej miere profituje z poplatkov Prešovčanov za odpad.

Mesto Prešov chystá už deväť rokov podobný zámer recyklačného dvora spolu s Veľkým Šarišom v tamojšej lokalite Lapanč.

Súkromnému investorovi sa podarilo za niekoľko mesiacov dosiahnuť to, čo sa prešovskej samospráve nepodarilo dosiahnuť za desaťročie. Paradoxné je, že firma Ekofin Slovakia svoju prevádzku plánuje umiestniť na pozemkoch, ktoré má mesto Prešov prenajaté do roku 2046 od Slovenského pozemkového fondu.

Prešovská radnica si totiž pri vzniku „mestského“ projektu recyklačného dvora v roku 2005 nevybrala lokalitu na Cemjate, ale spolu s veľkošarišskou samosprávou kúpila pozemok v ťažko dostupnej lokalite Lapanč.

Pozemok je doslova v strede poľa medzi Prešovom a Veľkým Šarišom. Bez prístupových komunikácií a inžinierskych sietí. Kúpa pozemku stála už vtedy prešovskú samosprávu nemalé prostriedky. Ďalšie financie pohltili náklady na projekty a potrebné povoľovacie procesy. Dodnes nie sú úspešne dokončené a bez ďalších financií ani nebudú.

Ak spoločnosť Ekofin Slovakia zrealizuje svoj investičný zámer na Cemjate, doterajšie vynaložené prostriedky mesta Prešov do recyklačného dvora v lokalite Lapanč budú vlastne „vyhodenými peniazmi“. Prešovu ostane podiel v nevyužitom pozemku v katastri Veľkého Šariša.

Hrozí monopol?

Podľa projektu Ekofinu sa má odpad po privezení do Cemjaty podrviť a vysušiť. V procese sa ráta s oddelením zložiek, ktoré sa dajú spáliť. Približne desiatka pracovníkov vyberie z odpadu ďalšie zložky, ktoré sa dajú predať alebo inak využiť. Nevyužiteľný zvyšok odvezú nákladné autá po cestách Prešova na skládku.

Plánované zariadenie spločnosti Ekofin Slovakia má mať kapacitu na spracovanie 60 000 ton odpadu ročne. Celý Prešov v súčasnosti nevyprodukuje ani polovicu tohto množstva. Záujmom investora bude vyťažiť kapacity naplno a na dlhú dobu. Dá sa predpokladať snaha uzavrieť dlhodobé zmluvy nielen s mestom Prešov, ale aj so susednými obcami a mestami.

Investor prvého takéhoto zariadenia v regióne bude ťažiť z výhody, že spočiatku žiadne iné podobné zariadenia v okolí nebudú. Mestá a obce do zhodnocovania odpadov tlačí odpadová legislatíva. Na výber tak veľmi mať nebudú, zmluvy zrejme uzatvoria s jediným prevádzkovateľom. Budovanie ďalších zhodnocovacích dvorov inými investormi sa znemožní, ak mesto Prešov, ako najväčší producent komunálneho odpadu, uzatvorí dlhodobú zmluvu na jeho odoberanie.

Neexistujúca konkurencia a dlhodobý kontrakt vytvorí začarovaný kruh. V regióne bude jediné vysokokapacitné zariadenie, jeho umiestnenie priamo v Prešove poskytne jeho majiteľovi nevídanú konkurenčnú výhodu. Istotu príjmu zabezpečí legislatíva, lebo mesto musí vyrubovať a vyberať poplatky za odpad zo zákona.

Bol Lapanč od začiatku odsúdený na neúspech?

Príbeh Lapanča je poučný v tom, ako sa veci robiť nemajú. Dobre to vystihol jeden z predchádzajúcich členov predstavenstva združenia Lapanč, keď zasväcoval súčasné predstavenstvo do histórie celého nápadu.

Keď sa pred desaťročím začal črtať vstup Slovenska do Európskej únie, bolo mnohým jasné, že nakladanie s odpadom sa bude musieť približovať k európskym štandardom.

Vtedajší prednosta prešovského mestského úradu bol súčasne poslancom v susednom meste Veľký Šariš. Voľba lokality pre budúci recyklačný dvor tak padla práve na Lapanč, vtedy ešte súkromný pozemok v katastri Veľkého Šariša, tesne za hranicami Prešova.

Nadšení poslanci schválili financie z mestského rozpočtu na vyplatenie vlastníka, vykonanie prieskumov a nakreslenie projektov. K schváleniu dopomohla vízia veľkej investície hradenej z eurofondov.

Predstavitelia Veľkého Šariša si však podporu projektu časom rozmysleli. Odpad by sa totiž vozil cez mesto, s čím tamojšia samospráva nesúhlasila. Lokalita uprostred polí ostala bez jediného zmysluplného dopravného napojenia.

Projekt stojí a čaká na deň, keď štát okolo Prešova vybuduje rýchlostnú cestu R4. Od obslužnej komunikácie k portálu budúceho tunela Bikoš majú chýbať do budúceho areálu „iba“ tri stovky metrov novej cesty, čo predstavuje ďalšie náklady a záťaž na rozpočet mesta.

Rýchlostná cesta R4 je však v nedohľadne, vykúpené pod ňu nie sú pozemky a chýba aj stavebné povolenie. Aj optimisti predpokladajú, že do začiatku výstavby ešte prejde niekoľko rokov.

Ministerstvo životného prostredia v povoľovacom procese uložilo podmienku, že projektový zámer Lapanč musí byť pred posúdením vplyvov na životné prostredie doplnený o ďalší variant umiestnenia recyklačného dvora v inej lokalite mesta. Zasa ďalší džob pre projektantov. Jedinými víťazmi celého projektu Lapanč sú zatiaľ len projektanti a bývalý majiteľ pozemku, ktorý ho dobre predal.

Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté

Združenie Lapanč, dieťa miest Prešov a Veľký Šariš, si tieto dve samosprávy pohadzujú ako horúci zemiak.

V januári prešovské mestské zastupiteľstvo rokovalo o ďalšom osude spiaceho združenia. Vlastní neaktuálnu projektovú dokumentáciu a na liste vlastníctve trojhektárový pozemok vo Veľkom Šariši.

Ako vždy v minulosti, aj tentoraz poslanci konečné riešenie celého zámeru len odsunuli. Vybudovanie komunikácie k portálu tunela Bikoš je v nedohľadne. Bez toho nie je projekt rentabilný, náklady na vybudovanie niekoľkokilometrovej náhradnej komunikácie smerom na Dúbravu by celý projekt ekonomicky „zabilo“.

Ani o žiadnej výzve na podporu z eurofondov zatiaľ nechyrovať. Aj keby sa nejaká výzva objavila, projekt nie je kompletný ani na papieri. Stavba totiž nemá ani územné rozhodnutie. Bráni tomu podmienka ministerstva, že najprv musí posúdiť ešte ďalšiu alternatívnu lokalitu. Tá však neexistuje.

Veľmi vhodný alternatívny pozemok je práve na Cemjate, dokonca ho mesto Prešov má v dlhodobom prenájme. Práve na ňom však svoj zámer plánuje spoločnosť Ekofin Slovakia.

Ide o bývalú, dnes už uzatvorenú skládku odpadu. Pozemok slúži ako prekladisko vyzbieraného komunálneho odpadu z Prešova.

Technické služby mesta Prešov, a. s., tam vozia vyzbieraný komunálny odpad z mesta. Na prekladisku ho prevezme spoločnosť Duteko, a. s., naloží do veľkokapacitných kontajnerov a odvezie na skládku v Petrovciach.

Skládku prevádzkuje spoločnosť OZÓN Hanušovce, a. s., ktorá je personálne prepojená so spoločnosťou Ekofin Slovakia, a. s.

Ekofin Slovakia, a. s. mal v porovnaní zo Združením Lapanč viac šťastia. Nutnosť vybudovať chýbajúcu komunikáciu vytvára z Lapanča nerentabilný projekt. K pozemku na Cemjate vedie existujúca cesta, žiadna investícia navyše na rozdiel od pozemku v lokalite Lapanč, nie je potrebná.

Lapanč prehráva aj pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ministerstvo uložilo Lapanču v minulosti podmienku predloženia alternatívnej lokality. Kompetencie ministerstva dnes vykonáva obvodný úrad životného prostredia. Prešovský obvodný úrad vydal Ekofinu Slovakia stanovisko z 25. januára 2013, že pre svoj zámer s dvojnásobnou kapacitou spracovávaného odpadu žiadnu alternatívu predložiť nemusí. Kópia stanoviska je na posledných stranách zverejneného zámeru.

Zaujímavé je aj hrubé porovnanie odhadovaných nákladov obidvoch projektov. Pre Lapanč existuje niekoľko rokov starý odhad. Vychádza z dávnych cien a prevyšuje dnešnú odhadovanú cenu projektu Ekofinu Slovakia, hoci ten má dvakrát väčšiu kapacitu.

Čo nás čaká a neminie

Už dnes sa dá povedať, že ak sa úspešne dokončí projekt Ekofinu na zhodnocovanie odpadov na Cemjate, bude meno jeho hlavného zákazníka takmer isté. Bude ním mesto Prešov, presnejšie všetci jeho daňoví poplatníci. Práve preto by ich dianie okolo odpadu malo zaujímať.

Svoju zodpovednosť nesú poslanci Prešova, ale aj poslanci prešovského kraja. Obidva lokálne parlamenty totiž čaká schvaľovanie takzvaných plánov odpadového hospodárstva mesta a kraja. V nich budú musieť rozhodnúť o tom, ako a kde sa bude odpad zhodnocovať.

Dôležité slovo bude mať primátor, ktorý v budúcnosti dá svoj podpis na zmluvu so spracovateľom odpadu. Súčasná totiž skončí približne vtedy, keď má byť projekt Ekofinu dokončený. Podľa toho, aká bude, budú potom poslanci každoročne vymeriavať poplatky za odpad – čo je pre mnohých Prešovčanov a prešovské firmy najväčšia položka, ktorú platia do rozpočtu mesta.