Rok 2010 sa už dávno skončil a z Bratislavy do Košíc nevedie diaľničné spojenie

Formálny krach neznamená, že majitelia najväčších stavebných firiem na obchodoch so štátom prerobia. Straty za nich zaplatia ich menej vplyvní dodávatelia.

Diaľnice sú na Slovensku dlhodobo najdrahšia a najsledovanejšia verejná investícia.

Preto to, ako sa v tejto oblasti štát správa, významne vplýva na to, či našu krajinu vnímame viac ako banánovú republiku, ktorú kompletne riadia záujmy oligarchov, alebo len ako štandardný milý stredoeurópsky zhluk v zásade fungujúcich nedokonalostí.

Šesť z posledných ôsmich rokov je predsedom vlády tejto krajiny Robert Fico, ktorý sa ako budovateľ angažuje významne. Pozrime sa na výsledky.

Roky sa menia

Najprv dodržiavanie sľubov o termínoch. Rok 2010 (to bol ten, keď sme vyhrali v Afrike na MS nad Talianmi) sa už dávno skončil a z Bratislavy do Košíc nevedie priame diaľničné spojenie.

Fico je medzitým znova vo vláde a jeho aktuálny minister dopravy sľubuje, že sa to podarí - ale až budúcej vláde (v roku 2019).

V odpovedi na otázku, či sa diaľnice na Slovensku stavajú draho, alebo lacno, existujú v tejto krajine dva významné prúdy.

Tí, ktorí všade vidia predraženie, by mohli argumentovať príbehom o prvom PPP. Jeho výhodnosť Ficova vláda posudzovala podľa sfalšovanej analýzy, čím sa ponuka stavbárov zdala pre štát o pol miliardy eur výhodnejšia, ako v skutočnosti bola.

Vládneho analytika, ktorý tento podvod podrobne zdokumentoval, za druhej Ficovej vlády vyhodili z roboty. Poradcovia, ktorí pri tom prvej Ficovej vláde radili, vyhrali súťaž na poradenstvo pri PPP aj za druhej Ficovej vlády.

Medzi firmami, ktoré mali na tomto podvode zarobiť, boli aj Doprastav a Váhostav. Tie sa potom za Figeľa pobili o rovnaké úseky D1 ešte raz, ale v priamej súťaži ponúkali ceny o tretinu až o polovicu nižšie.

Vážny vážne

No bez irónie, nezmyselné nie je ani tvrdenie bývalého ministra dopravy Vážneho, že ceny za diaľnice zo súťaží v posledných troch rokoch sú podstrelené, a preto sa nám to raz tvrdo vráti.

Rozum napovedá, že ak mnoho renomovaných firiem ponúka oveľa nižšie ceny ako v minulosti, tak ceny naozaj prudko padli. Pretože aj v stavebníctve je cieľom podnikania zisk a nie krach. No čo ak krach neznamená pre majiteľov firmy stratu?

V prípade Doprastavu a Váhostavu to skôr vyzerá tak, že sa obe vyhnú bankrotu takzvanou reštrukturalizáciou.

Väčšine obchodných partnerov vrátane stoviek partií prostých stavbárov - živnostníkov jednoducho nezaplatia (a bude to podľa konkurzného zákona legálne).

Bankám zaplatia (lebo tie si to majú ako postrážiť). A majitelia firiem si vybavia od štátu stovky miliónov eur nových zákaziek.

Neveríte, že toto je možné? Tak to Juraja Širokého a Miroslava Výboha podceňujete.