Rozhodnutie krajského súdu je dôležitý precedens

Podľa sudcov nie je pokus o dohodu s vlastníkom nehnuteľnosti len formalitou

Krajský súd v Bratislave prvýkrát vážne rozhodol v prospech vyvlastňovaných osôb v októbri minulého roka. Vyvlastňovanie pozemkov, ktoré sa začalo pre rekonštrukciu železničnej trate na úseku Bratislava – Rača – Šenkvice, nezrušil.

Podľa rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť v tomto roku, však nariadil Krajskému úradu v Bratislave, že ak chce povoliť vyvlastnenie, musí mať v svojich spisoch doklad, v ktorých firmy siahajúce na súkromný majetok žiadajú o výnimku zo zastaranej cenovej vyhlášky ministerstva financií.

Úrad pred súdom

Pred rokom, na prelome februára a marca, vydal Okresný úrad v Pezinku na návrh Železníc SR (ŽSR) rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov ma modernizáciu železničnej trate. Na požadované vyrovnávanie oblúkov v okolí Šenkvíc, aby trať mohla vyhovovať rýchlosti osobných vlakov 160 kilometrov za hodinu, je potrebné vybudovať novú estakádu. A tej za obeť musí padnúť časť záhrad.

S cenou núkanou železnicami nesúhlasili občania, ktorým záhrady patrili. Za pozemky v ochrannom pásme im ŽSR ponúkli od 70 do 110 korún za štvorcový meter. Siedmi ľudia však chceli viac. Ich predstava trhovej ceny sa pohybovala od šesťsto do tisíc korún za štvorcový meter.

Žiadali buď náhradné pozemky, alebo výnimku pre železnice, podľa ktorej by firma zvýšiť cenu. To ŽSR odmietli urobiť.

Tí majitelia pozemkov, ktorí sa odvolávali na krajskom úrade, nepochodili. Prípad tak postúpili súdu. A ten dokázal promptne rozhodnúť.

Podľa verdiktu bratislavských sudcov by ani investori, ani orgány, ktoré vyvlastňujú, nemali brať pokus o dohodu s majiteľmi nehnuteľností len ako nevyhnutnú formalitu.

Nový pohľad súdu

Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom priniesol na vyvlastňovanie nový pohľad. Vyvlastňujúci orgán musí mať pri rozhodovaní preukázané, že medzi účastníkmi konania naozaj nie je možná dohoda. Musí ukázať, že navrhovateľ vyvlastnenia vyčerpal všetky možnosti, ktoré mu na uzavretie dohody dáva zákon.

Nestačí tak tvrdenie navrhovateľa, že ponúkol kúpnu cenu podľa platného cenového predpisu. Musí preukázať, že vyčerpal aj ďalšie možnosti.

A jednou z nich je aj právo požiadať o výnimku z vyhlášky ministerstva financií. Súd pripomína, že výška finančnej náhrady podľa vyhlášky z roku 1991 nevyvažuje ujmu vznikajúcu vyvlastnením.

Vyvlastňujúci orgán by tak mal trvať na preukázaní, či bola splnená možnosť výnimky ako podmienky na začatie vyvlastňovacieho konania. Ak navrhovateľ odmieta požiadať o výnimku, je v právomoci vyvlastňujúceho orgánu uložiť mu takúto povinnosť. V prípade pozemkov pod železničnú trať tak súd vrátil krajskému úradu vec na nové rozhodovanie.

Pyrrhovo víťazstvo

Železnice už začiatkom marca požiadali ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií o vyjadrenie k výnimke o zvýšení ceny za vykupované pozemky. Bolo záporné.

S týmto stanoviskom požiadajú o výnimku ministerstvo financií. „Považujeme za nepravdepodobné, že by ministerstvo povolilo výnimku, a tak nebudeme môcť dať vyššiu cenu,“ tvrdí hovorca ŽSR Ján Keresteš.

Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave investor musí automaticky žiadať o udelenie výnimky z vyhlášky. „Teraz odporúčame firmám, ktoré chcú vyvlastňovať, nech si k svojim dokumentom už prikladajú aj vyjadrenie o požiadanie výnimky z ministerstva financií,“ hovorí vedúca oddelenia stavebného poriadku bratislavského krajského úradu Viera Rajprichová.

Aj keď to môže vyzerať ako ďalší dokument navyše, investori chápu, že by sa mali chrániť pred podobnými súdnymi spormi. „Chránime aj sami seba. Spory zaberajú čas a financie,“ hovorí V. Rajprichová.

Za prehratý spor musí úrad zaplatiť vyše päťdesiattisíc korún. Konanie prerušili na deväťdesiat dní, dokedy by železnice mali predložiť vyjadrenie o výnimke ministerstva financií.

Lenže tento rezort, respektíve jeho nové vedenie, trvá aj v odpovedi krajskému úradu na tom, že ich vyhláška nemá s náhradami na vyvlastňovanie nič spoločné. Zákon o cenách, ku ktorému je sporná vyhláška vykonávacím predpisom, vyslovene hovorí, že sa nevzťahuje na náhrady pri vyvlastňovaní.

Úradníci rezortu financií preto v odpovedi krajskému úradu tvrdia, že takáto náhrada „nie je cenou a ministerstvu financií zo žiadneho všeobecne záväzného predpisu nevyplýva pôsobnosť na určovanie predpisu o náhradu pri vyvlastnení alebo o náhradu škôd“.

Netrhové ceny

V súčasnosti Krajský úrad v Bratislave rozhoduje zhruba o dvadsiatich odvolaniach proti vyvlastneniu. „Ľudia sa nebránia predať alebo odovzdať pozemok na veľké stavby. Sú nespokojní s cenami, ktoré sú im ponúkané,“ hovorí V. Rajprichová.

Krajský úrad pri svojich dovolaniach však nereaguje na ceny za vyvlastnenie, ale sleduje administratívny postup, ktoré pri rozhodnutiach o vyvlastnení použili okresné úrady.

Úradníci z bratislavského krajského úradu sa domnievajú, že pri dohodách bolo možné aj bez rozhodnutia súdu ísť s cenou vyššie, ako určuje sporná vyhláška. Jej nízke ceny podľa nich automaticky nastupujú až pri vyvlastnení.

Podľa V. Rajprichovej sa dá očakávať, že počet súdnych sporov z vyvlastňovania bude na Slovensku stúpať. „Zatiaľ sa ľudia veľmi nesúdia a prípad, ktorý sme mali, je prvý náš veľký súd,“ pripomína.

Foto – Miro Nôta