Ruskí vodiči vrazili Putinovi nôž do chrbta

Ak prezident systém Platón nezruší, potom vodiči dodržia pôvodný sľub: ich nákladné autá úplne zablokujú vonkajší okruh okolo Moskvy.

Nikto nevie, kto prišiel s týmto nápadom ako prvý, ale medzi vodičmi nákladných áut sa v posledných dňoch šíri ako lavína. Keď sa nepodarí nič vybojovať, nikoho presvedčiť, nič dosiahnuť, potom postavia svoje nákladné autá na dohľad od Kremľa a zapáli ich.

Odpor k novej dani

Stalo sa niečo nevídané. Z tejto strany prezident Ruska Vladimir Putin úder nečakal. Pripravujú sa na útok NATO alebo islamských teroristov, prípadne ukrajinských fašistov. Ale že mu nôž do chrbta, ako s obľubou hovorí, vrazí vlastný ľud, to je preňho šok.

Podstata kolektívneho naštvania ruských vodičov diaľkovej nákladnej dopravy je prostá. Nový zákon im od 15. novembra ukladá platiť cestnú daň za každý kilometer federálnych trás. Zväčša rozbitých a zle udržiavaných ciest. Väčšina z nich sú súkromníci, majitelia niekoľkých nákladiakov. Teraz hrozí, že ich biznis skončí.

Platón

Platón je systém hradenia užívania ruských ciest, ktorý bol zavedený 15. novembra 2015.

Týka sa nákladných automobilov nad 12 ton.

Podľa výpočtu vládnych úradníkov každý z nich 
spôsobí škody na cestách
 vo výške 3 ruble 73 kopejok 
na každom kilometri.

Zatiaľ bude každé auto platiť za najazdený kilometer
 1 rubeľ 52 kopejky, od marca 2016 už 3 ruble.

V budúcom roku by sa tak vďaka Platónovi malo vybrať 40 miliárd rubľov.
V nedeľu sa vydali aj so svojimi strojmi na Moskvu. Po troch týždňoch protestov s nimi vedenie krajiny však stále komunikuje len prostredníctvom policajných zásahov. Niektorých vodcov ako petrohradského vodiča Alexandra Rastorgujeva dokonca policajti zatkli, aby sa do Mosk vy nedostal. Do hlavného mesta sa však aj tak schádzajú stovky nákladných vozidiel a v ďalších oblastiach Ruska vodiči protestujú, trúbia, blokujú cesty.

Účastníci protestných akcií – najväčších za posledných pätnásť rokov, teda odkedy prezident Vladimir Putin zasadol na ruský trón – sa nezaujímajú o geopolitické úspechy Moskvy, návrat prezidenta Putina na svetovú scénu, získanie Krymu či Južného Osetska, a dokonca ani ruská účasť v sýrskom konflikte ich nedvíha zo sedadiel.

Aj keď aj tieto témy z ich úst už občas začuť. V inom ako oslavnom kontexte. „Peniaze, ktoré vyberú od nás, pôjdu na rakety,“ zatiaľ si oznamujú ticho. Nahlas radšej kričia len: „Koniec novej dani!“ Akákoľvek politizácia sociálneho protestu totiž zaváňa povstaním. A to sa v Rusku trestá tvrdo.

Ako hovorí Nikolaj Mironov, šéf Centra ekonomických reforiem, dobré rozhodnutie v tejto chvíli neexistuje. Keď mu vydesená televízna moderátorka nezávislej televízie Dožď položila sugestívnu otázku: Ak vláda vyjde v ústrety tejto sociálnej skupine, čo sa stane? Aj ostatné pôjdu na Moskvu?, usmial sa a s bohorovným pokojom odpovedal: „Áno. Pre ruskú vládu teraz niet dobrej rady. Keď ustúpi vodičom, aj ostatní sa vydajú v hladových pochodoch na Moskvu. Keď neustúpi, môže dôjsť k celoruskej vodičské vzbure, podobnej tej, aká ochromila Rusko začiatkom 90. rokov minulého storočia, keď povstali baníci. A oni vtedy dosiahli svoje. Zmenili Rusko.“

Príbeh Bolotovovcov

Jekaterina Bolotovová sa rozhodla bojovať za svojho muža a za dvanásť nákladiakov, ktoré tvoria jadro rodinnej firmy sídliacej na samote pri lese neďaleko osady Malachovka v Moskovskej oblasti. Chodila do Štátnej dumy na miesta pre divákov a kričala na poslancov, ktorí prijímali zákon o platbe za používanie ciest.

Príbeh Bolotovovcov je ako vystrihnutý zo seriálu o ruskom podnikaní od začiatku 90. rokov minulého storočia až do dnešných dní. Závod na opravu poľnohospodárskych strojov, kde pracovali, po rozpade sovietskeho mocnárstva zbankrotoval. Jekaterina a jej muž Andrej začali nakupovať a predávať, čo sa dalo. Zarábali.

Po útoku mafie však prišli takmer o všetko. Zostal im staručký kamaz. Andrej sadol za volant. Nebýval doma, drel a nespal. Šetrili. Túžili po vlastnom dome. Svojpomocne si ho nedávno postavili. Čiastočne vďaka požičaným peniazom. Andrej stále jazdí. Jekaterina chová včely, predáva med, vyrába marmelády, stará sa o ovocný sad, manželovi robí dispečera. Syn Albert autá opravuje, dcéra je účtovníčkou. Rodinný podnik ako vyšitý.

Štát im nikdy s ničím nepomohol. Oligarchovia v parlamente rozhodovali o tom, ako budú vyzerať zákony, ktoré podporia ich veľkopodnikanie. Stredný podnikateľ sa neustále potácal medzi jednotlivými splátkami, prosil rodinu, nech ešte pár rokov vydrží bez dovolenky, a šetril si na vlastné obydlia. Ako Bolotovovci. Daľnobojščiki, ako sa im v Rusku hovorí, nie sú chudáci, ale nie sú to ani veľkopodnikatelia. Teraz do ich života zasiahol Platón.

Víťazí Putinov priateľ

Peniaze vybrané z nového poplatku by mali putovať do pokladnice Fondu federálnej cestnej agentúry, ktorá ich vraj investuje do opravy ciest. Lenže agentúra novú daň sama nevyberá. Tým vláda poverila súkromnú firmu RT-Invest Dopravné systémy, ktorú nevlastní nikto iný ako Igor Rotenberg, syn Arkadija Rotenberga, blízkeho priateľa prezidenta Putina.

Rodina Rotenbergovcov neťaží prvýkrát z blízkosti k najmocnejšiemu Rusovi. Tentoraz však ide o o zlatú baňu. Za prvé dva týždne fungovania zákona zarobila firma cez 550 miliónov rubľov (takmer 8 miliónov eur). Dopravca, ktorý teraz preváža tovar na väčšie vzdialenosti, čo v Rusku nie je nič výnimočné – napríklad z Moskvy za Ural alebo naopak, zaplatí viac na cestnej dani než dostane za dopravený náklad.

Aj Bolotovovci sa napokon zapojili do protestov, aké Rusko nezažilo od 90. rokov. Likvidačný zákon ich posunul na hranicu existencie. Hrozí im, že prídu o dom, o pocit uspokojenia z dvadsiatich rokov driny, o pokojnú starobu. Poslali svojich dvanásť nákladiakov na demonštráciu.

Podľa Bolotovovcov zavedenie plánovaných poplatkov im nedáva nijakú šancu na prežitie. Napríklad: jeden nákladiak prejde mesačne približne 12-tisíc kilometrov. Spotrebuje šesť ton paliva, ktorého cena je už dávno zvýšená o cestnú daň. K tomu treba zaplatiť akcízy, najrôznejšie povinné poplatky, platy vodičom, často nájom za pozemok, kde parkujú autá. Malý a stredný autodopravca zarába na slušné živobytie, po rokoch práce sa mnohí vyškriabali až do poschodia patriaceho strednej triede. Ale nič viac. Akýkoľvek ďalší výdavok môže byť likvidačný.

Ruská vzbura

Vodiči chcú tento týždeň začať blokádu Moskvy s pomocou nákladiakov. Doteraz sa im darilo. Keď na jeden z prvých automítingov vláda poslala špeciálne odťahovacie vozidlá, ich vodiči im vysielačkami oznámili: „Nebojte sa, sme s vami.“ A odmietli kohokoľvek odťahovať.

To už politické vedenie vystrašilo. Kým Rusko bojuje za práva svojich občanov v Sýrii a Donbase (čo stojí miliardy rubľov), tí nevďační občania budú kričať pre nejakú tú kopejku? Kde je ono povestné ruské vlastenectvo, schopnosť obetovať sa pre vec veľkého Ruska, obrodu veľmoci a slávu cára? Zrejme aj ruská oddanosť má svoje hranice.

„Ruveme sa za našu krajinu,“ vyhlasovali vodiči po stretnutí s poslancami. Boj za Rusko sa nenavádza len na sýrske a ukrajinskej frontoch.

Ak systém Platón do 3. decembra prezident nezruší – a Putin, ako je známe, zavádza aj ruší všetko sám –, potom vodiči dodržia pôvodný sľub: autá sedemnástich ruských firiem úplne zablokujú vonkajší okruh okolo Moskvy. „Dali sme možnosť prezidentovi zastaviť tento bordel, upokojiť krajinu a ukončiť sociálne nepokoje,“ zdôvodnil odborársky predák Alexander Kotov odloženie blokády.

Odťahovacie vozidlá a ich solidarita s nákladnými kolegami sa stala predzvesťou toho, čoho sa v Kremli boja viac než teroristov z Islamského štátu. Ruskej vzbury.