Rýchlostná cesta cez rodisko Fica bude, cez Figeľov región nepôjde

Najdlhšia sprevádzkovaná rýchlostná cesta na Slovensku, R1, vychádza z Trnavy a končí v Banskej Bystrici. Plánujú sa aj ďalšie, R2 alebo R8. Bude aj R9?

Rýchlostná cesta R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka

S výstavbou ďalších úsekov rýchlostnej cesty R1 smerom z Banskej Bystrice do Ružomberka ministerstvo dopravy najbližšie štyri roky nepočíta. Projektová príprava na ceste nie je podľa rezortu v takom štádiu, aby sa R1 stihla dokončiť do roku 2015 a mohli byť na ňu použité eurofondy určené na roky 2007 až 2013.

"Vzhľadom na nízky stupeň investičnej prípravy úsekov, projektovej a hlavne majetkovoprávnej, sa tento termín nedá reálne stihnúť," konštatoval hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Rezort si tak chce dopriať čas na prípravu a výstavba cesty by sa potom mohla zafinancovať z eurofondov, ktoré bude mať Slovensko k dispozícii v ďalšom programovom období od roku 2014 po rok 2020.

"O forme financovania tohto projektu sa zatiaľ nerozhodlo, v každom prípade však platí, že ministerstvo preferuje financovanie diaľnic cez eurofondy," doplnil Kóňa. Podľa jeho slov sú najvýhodnejšou formou financovania diaľnic.

Pri tomto úseku sa však hovorilo aj o možnosti pokračovania formou verejno-súkromného partnerstva (PPP projektu), keďže časť R1 sa takto stavala. Išlo o úseky medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami a obchvat Banskej Bystrice. Úseky pri Nitre boli dokončené na jeseň minulého roka a odvtedy sú v predčasnom užívaní, rovnako aj obchvat Banskej Bystrice, ktorý bol dokončený v júli tohto roka. Rýchlostná cesta R1 je tak jedinou cestou na Slovensku, ktorá má úseky stavané cez súkromné PPP projekty.

Rýchlostná cesta R2, obchvat Žiaru nad Hronom

Začiatok výstavby obchvatu Žiaru nad Hronom na rýchlostnej ceste R2 v dĺžke 4,4 kilometra a v polovičnom profile sa oneskorí. Práce sú plánované na dva roky a pôvodne mali začať v júli tohto roka.

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v tendri na vypracovanie projektu a uskutočnenie prác na rýchlostnej komunikácii zatiaľ vyhodnocuje ponuky deviatich uchádzačov. Investíciu plánuje financovať z peňazí Európskej únie a štátneho rozpočtu ešte v terajšom programovom období čerpania eurofondov.

Bývalé vedenie rezortu dopravy plánovalo začať s výstavbou obchvatu Žiaru nad Hronom v roku 2013. Počíta s tým aj Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 až 2014, ktorý vláda Ivety Radičovej schválila vlani v júli. Podľa tohto plánu mala byť stavba žiarskeho obchvatu financovaná z eurofondov a zo štátneho rozpočtu až v ďalšom programovacom období 2014 až 2020.

Stavba obchvatu Žiaru nad Hronom je podľa diaľničného programu v súčasnosti najlepšie pripraveným úsekom na R2. Napojí sa na R1 a presmeruje tranzit dopravy v smere na Prievidzu mimo mesta. Pre nízku intenzitu dopravy ministerstvo dopravy pôvodne nezaradilo projekt obchvatu medzi najpotrebnejšie a plánovalo ho len ako rezervný pre prípad neschopnosti vyčerpať eurofondy na potrebnejšie úseky.

Rýchlostná cesta R8 ale R9?

Rýchlostná cesta R8 z Nitry cez Topoľčany po Bánovce nad Bebravou je v procese prípravy a má za sebou posudzovanie vplyvu na životné prostredie. Kedy by sa však cesta, ktorá vedie rodiskom premiéra Roberta Fica (Smer-SD), mala začať stavať, zatiaľ rozhodnuté nie je.

Rýchlostná cesta R9, ktorá zase vedie regiónom exministra dopravy Jána Figeľa (KDH), sa stavať vôbec neplánuje.

"Predpokladaný termín realizácie rýchlostnej cesty R8 bude stanovený po zohľadnení aktuálneho stavu prípravy a na základe finančných možností štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie pre ďalšie programové obdobie na roky 2014 až 2020," uviedol hovorca ministerstva dopravy Martin Kóňa. Cesta bude mať podľa jeho slov pozitívny vplyv na existujúcu cestnú sieť. Predpokladané stavebné náklady na jej vybudovanie sú vo výške 942,8 milióna eur.

Rýchlostná cesta R9 z Lipníkov cez Humenné po Sninu bola podľa Kóňu len ideový návrh a nie je uvedená v žiadnom strategickom materiáli ministerstva dopravy. "S jej prípravou sa v súčasnosti neuvažuje," dodal Kóňa.

Podľa odborníkov sú tieto cesty príkladom pamätníkov, ktoré chcú politici po sebe zanechať vo svojich regiónoch. "Sú to pamätníky, ktoré si občas politici chcú postaviť," zhodnotil analytik Inštitútu dopravnej politiky (IDP) Juraj Čermák.

Podľa analytika Inštitútu dopravy a hospodárstva (IDH) Ondreja Mateja je z pohľadu potrieb Slovenska a hustoty dopravy výstavba rýchlostnej cesty R8 na poslednom mieste. "Rýchlostnú cestu R9 nemá zmysel vôbec stavať," podotkol Matej. Prakticky takmer úplne kopíruje diaľnicu D1 naplánovanú v tejto oblasti z Košíc po hranicu Slovenska s Ukrajinou.