Sanácia skládky vo Vrakuni sa konečne pohne vpred. Ako sú zatiaľ ohrozené vody Žitného ostrova?

Podľa odborníkov malo k sanácii prísť už dávno.

Pred pár dňami podniklo ministerstvo životného prostredia prvé kroky na oživenie projektu sanácie vrakunskej skládky. Projekt enkapsulácie, na ktorého príprave sa pracovalo od roku 2016, sa tak konečne bude môcť pohnúť vpred.

Podľa odborníkov sa za roky nečinnosti znečistenie rozšírilo a znehodnotilo pitnú vodu najmenej do vzdialenosti 5,5 km od skládky na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov.

Obnovenie projektu

Vládny kabinet uložil 28. júna 2023 povinnosť ministerstvu životného prostredia pokračovať v opatreniach na dokončenie sanácie skládky chemického odpadu vo Vrakuni. Rezort na poslednú chvíľu podpísal dodatok k zmluve, ktorá by inak na konci júna vypršala, čím by už existujúce stavebné povolenie a súvisiaca dokumentácia stratili právoplatnosť.

Cena projektu stúpla o viac ako päť miliónov eur.

„Pôvodný projekt sanácie pracoval s cenami z roku 2017 a nezodpovedal realite na trhu v roku 2023,“ tvrdí hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák. Cenu sanácie vtedy vyčíslili na 27,7 milióna eur, novú cenu určili na 33,3 milióna. Sumu ovplynila inflácia aj energetická kríza.

Rezort chce zaistiť financovanie prostredníctvom Programu Slovensko 2021 – 2027, pretože už nie je možné využiť pripravené prostriedky z končiaceho operačného programu Kvalita životného prostredia.

Ministerstvo tvrdí, že pri optimálnom scenári bude možné s prácami začať po zaistení financovania a doriešení právneho vzťahu k niektorým dotknutým pozemkom. Samotné sanačné práce by mali trvať približne tri roky.

Sanáciu skládky podrobne sleduje aj Asociácia Envisan, ktorá združuje všetky relevantné spoločnosti špecializujúce sa na sanáciu environmentálnych záťaží.

Predseda Asociácie Envisan Igor Polčan považuje nekonanie, respektíve neposkytovanie súčinnosti zhotoviteľom zo strany minulého vedenia ministerstva vo veci sanácie za zarážajúce až trestuhodné.

„Napriek pripravenosti sanačných zásahov tak zbytočne umožnilo kontaminovať podzemné vody ďalšie roky. To znamenalo pretrvávanie až nárast zdravotných rizík pre obyvateľov dotknutých oblastí a ďalšie znehodnotenie zásob pitnej vody na Žitnom ostrove,“ tvrdí Polčan.

Riziko pre Žitný ostrov

O nebezpečenstve zo skládky vo Vrakuni, ktorú tvoril odpad z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova, sa hovorí už niekoľko desaťročí.

„Chemická skládka s označením CHZJD-SK/ EZ/B2/136 sa nachádza na rozhraní bratislavských mestských častí Ružinov a Vrakuňa na ploche asi 4,65 ha. V rokoch 1966 – 1980 tu bolo uložených viac ako 90 000 m3 odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov,“ píše sa na stránke mestskej časti Vrakuňa.

Problém nastal, keď po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať. V roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad. Kovové sudy začali hrdzavieť, toxický odpad z nich začal unikať a prúdy podzemnej vody ho začali odplavovať smerom k Žitnému ostrovu.

V roku 2002 Mestská časť Bratislava–Vrakuňa vydala zákaz používania podzemných vôd čerpaných z vlastných studní na polievanie zeleniny a ovocných stromov určených na konzum.

Podrobný geologický prieskum v roku 2015 preukázal, že do podzemných vôd sa dostávajú herbicídy, insekticídy a pesticídy.

Skládka stále nie je utesnená a znečistenie preniká do podzemných vôd, ktoré z územia Bratislavy prúdia cez skládku do Žitného ostrova. „Dnes už oblak tých znečisťujúcich látok, ktoré sa dobre transportujú v podzemnej vode, znehodnotil pitnú vodu najmenej do vzdialenosti 5,5 km od skládky v smere na Vrakuňu a Most pri Bratislave,“ hovorí predseda Envisanu.

„Tam, kde už znečistenie preniklo, podzemná voda nebude pitná dlhé roky aj po utesnení skládky. To znamená obrovskú ekologickú katastrofu a s ohľadom na vzácnosť pitnej vody aj nevídanú ekonomickú škodu,“ vysvetľuje Polčan.

Práce sa mali začať už dávno

Ministerstvo životného prostredia prevzalo zodpovednosť za sanáciu ešte v roku 2016 a v rámci prípravnej fázy sanácie zabezpečilo doplnkový geologický prieskum. Ten prebehol od novembra 2018 do apríla 2019.

Na základe jeho výsledkov bol spracovaný realizačný projekt sanácie environmentálnej záťaže a mala byť začatá stavebná príprava. „Z dôvodu nečinnosti bývalého vedenia ministerstva sa však ďalej nepokračovalo a celý proces, ktorého príprava trvala viac ako osem rokov, bol zastavený,“ konštatuje Polčan.

Ján Budaj počas svojho vedenia envirorezortu tvrdil, že stavebné práce sa nemôžu začať, keď nie sú usporiadané pozemky. Podľa neho ministerstvo nemohlo vyplatiť vlastníkom to, čo požadovali.

Nové vedenie rezortu tvrdí, že ministerstvo sa bude snažiť dospieť k dohode so súčasnými vlastníkmi pozemkov o odkúpení týchto pozemkov na základe znaleckého posudku.

„Ak by rokovania s vlastníkmi neviedli k dohode na odkúpenie pozemkov, na ktorých sa budú realizovať sanačné práce, nevylučujeme ani vyvlastnenie niektorých dotknutých pozemkov. V tejto chvíli je to však predčasná otázka,“ dodáva hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.

Podľa Polčana za tri roky nečinnosti ministerstva pretieklo cez teleso skládky odhadom 1,34 milióna kubických metrov podzemnej vody, ktorá sa kontaminovala rozpustenými látkami zo skládky.

Znečistená voda v dnešnom stave prúdenia podzemnej vody postupuje do centrálnej až severnej časti Žitného ostrova. „To je veľké šťastie, lebo vodárenské veľkozdroje pri Dunaji (Šamorín a Kalinkovo), teda na juhu územia, nie sú zatiaľ pri ich súčasnom spôsobe využívania skládkou CHZJD ohrozené,“ vysvetľuje Polčan.

„Skôr sa treba ubezpečiť, že nie je ohrozený vodárenský zdroj v Jelke, a zistiť, aké koncentrácie látok môžu preniknúť pod zasiahnuté obce. Aby bola situácia viac pod kontrolou, mala by byť vykonaná aj prognóza vývoja znečistenia aj pri zmenených podmienkach prúdenia podzemnej vody,“ odporúča.

Vrakunčania pre skládku protestovali už v roku 2016. Podľa starostu mestskej časti Martina Kuruca síce obyvatelia, ktorí odoberajú a používajú vodu z verejného vodovodu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, nepociťujú žiadny zásadný problém, obydlia, ktoré nie sú napojené na verejný vodovod, musia čerpať vodu zo studní, a teda problém sa ich dotýka.

Starosta víta podpis dodatku zmluvy. „Predpokladám, že minister podpisom predĺženia termínu má záujem, aby sa sanácia začala riešiť, a pevne verím, že sa aj riešiť začne,“ dodáva Kuruc.

Enkapsulácia je dočasné riešenie

Sanácia skládky prebehne formou enkapsulácie, teda uzavretím zdroja kontaminácie. To znamená, že sa vybuduje zhruba dva kilometre dlhá, 22 až 33 metrov hlboká a 80 centimetrov široká podzemná tesniaca stena z bentonitu a povrch skládky sa prekryje nepriepustnou vrstvou. Projekt ráta aj s čistením vody.

Takéto riešenie zabráni ďalšiemu rozširovaniu znečistenia, kontamináciu však neodstráni.

„Enkapsulácia je dočasným riešením, ďalšie konkrétne kroky riešenia skládky a následné zmysluplné využitie územia budú závisieť od finančných možností a výsledkov rokovaní so širokým spektrom odborníkov,“ tvrdí ministerstvo.

S kontaminovanou zeminou, ktorá sa čiastočne vyťaží, sa bude nakladať ako s nebezpečným odpadom. Na kontaminovanú vodu vybudujú dve čerpacie sanačné stanice. Systém na čerpanie a čistenie podzemnej vody s využitím viacerých technológií na čistenie kontaminovanej vody bude prevádzkovaný počas sanácie, aj po jej ukončení.