Scenár sa opakuje. Majiteľ Machnáča už nekomunikuje, aktivisti vyzvali na jeho vyvlastnenie

Vlastník kultúrnej pamiatky nepreberá od pamiatkarov výzvy na jej opravu. Primátor Trenčianskych Teplíc chce, aby štát využil predkupné právo a kultúrnu pamiatku opravil na vlastné náklady. Aktivisti žiadajú vyvlastnenie, ukazujú na majiteľov kúpeľov.

Majiteľ ikonického liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach prestal komunikovať s pamiatkarmi. Začiatkom tohto roka plánovali vykonať ďalšiu kontrolu budovy.

Chceli preveriť, v akom stave sú opatrenia, ktoré majiteľom národnej kultúrnej pamiatky nariadili.

„Objekt je v havarijnom stave. Vlastníkovi sme opätovne uložili zabezpečiť budovu, dokončiť poškodenú hydroizoláciu na streche a preveriť statiku všetkých hlavných nosných prvkov konštrukcií,“ povedala Lucia Pastierová z Krajského pamiatkového úradu v Trenčíne.

„Ani na adrese spoločnosti vedenej v obchodnom registri v Brne, ani na korešpondenčnej adrese v Trenčíne sa sídlo nenachádza. Všetky písomné zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“,“ skonštatovala Pastierová.

Za posledných osem rokov mal liečebný dom päť majiteľov, žiaden z nich však do budovy výraznejšie neinvestoval. Pamiatkovú ochranu Machnáča podľa Pastierovej komplikujú práve extrémne časté a účelové zmeny vlastníka.

Zámer obnovy stále chýba

Machnáč patrí od roku 2016 spoločnosti Keorlen Trade so sídlom v Brne. Pamiatkari minulý rok ešte za účasti zástupcu vlastníka urobili dve obhliadky budovy.

„Vlastník nám predložil statický posudok, ktorý mal zabezpečiť ešte predchádzajúci majiteľ v rámci opatrení na nápravu. Následne nás písomne požiadal o podmienky komplexnej obnovy, ktoré sme mu poskytli. Zámer opráv nám však do dnešného dňa nepredložil,“ dodala Pastierová.

Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach patrí k najhodnotnejším dielam postaveným v Československu v medzivojnovom období. Je významným príkladom európskeho funkcionalizmu. Jeho autorom je pražský architekt Jaromír Krejcar (1895 – 1950). Architektonické riešenie tejto jedinečnej stavby je oslavou technologického a spoločenského pokroku, zhmotnila sa v ňom tiež autorova predstava humanizmu. Prvý raz ho otvorili 1. júna 1932, v roku 1969 ho zaradili do prvého súpisu pamiatok v Československu. V roku 1996 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, zatvorili ho v roku 2002.

Rozprávať sa s majiteľmi Machnáča o ďalších plánoch s budovou sa nám napriek viacerým pokusom nepodarilo.

Liečebný dom Machnáč je jednou z dominánt kúpeľného parku v Trenčianskych Tepliciach. Podľa odborníkov patrí k špičkovým architektonickým dielam na Slovensku. Budova je stále turisticky vyhľadávaná, záujemcovia do nej chodia napriek zákazu.

Mesto nevidí budúcnosť Machnáča ružovo

Primátor Trenčianskych Teplíc Štefan Škultéty vníma súčasný stav Machnáča veľmi negatívne.

„Skvost architektúry už viac ako 15 rokov chátra a nevidíme reálnu nádej, že by sa to zlepšilo. Pre mesto je to zlá správa,“ povedal s tým, že radnica je len pozorovateľom toho, čo sa s budovou deje.

Budúcnosť liečebného domu nevidí ružovo.

Okrem zlého stavu budovy za to podľa neho môže aj to, že Machnáč bolo v minulosti jednoduché zariadenie pre chudobnejších a postavili ho pod kopcom vo vlhkom prostredí.

„Pre investorov nie je taký atraktívny, ako napríklad Zelená žaba. Aj z pohľadu pamiatkarov, aj z pohľadu ekonomiky,“ povedal.

Jediná šanca podľa Škultétyho na jeho záchranu je, ak by do projektu vstúpil aktívne štát cez ministerstvo kultúry alebo pamiatkový úrad.

„Tak ako sa v Českej republike postavili k Vile Tugendhat, ktorú opravil štát za vyše dvesto miliónov českých korún a dnes tam funguje múzeum. Je to pýcha architektúry a atraktivita pre cestovný ruch,“ myslí si primátor.

Štát má podľa Škultétyho na budovu Machnáča predkupné právo, doteraz ho však nevyužil.

Necitlivá rekonštrukcia by znamenala zánik

„Machnáč je jednou z prvých realizácii modernej zdravotníckej stavby u nás a do značnej miery sa stal prototypom pre budúce liečebné domy,“ povedal pred časom architekt Martin Zaiček, ktorý pôsobí v občianskom združení Archimera.

Súčasný – podľa neho žalostný – stav Machnáča je, paradoxne, aj vzácny.

„Naďalej zachováva cenné detaily, tie však ničia vandali a zlodeji, pretože budova nie je zabezpečená,“ skonštatoval Zaiček.

Prípadná necitlivá alebo neodborná rekonštrukcia by bola pre stavbu rovnako zlá ako chátranie.

„Pri tak cenných stavbách, ako je Machnáč, by mal byť ekonomický zámer až na druhom mieste. Treba zvážiť rôzne formy využitia a nie za každú cenu iba kapitálové zhodnotenie, napríklad prestavbou na päťhviezdičkový hotel,“ dodal Zaiček.

Machnáč žiadajú vyvlastniť

Najnovšie prostredníctvom sociálnych sietí vyzvali pamiatkové úrady, aby začali konať a voči majiteľom, ktorí dlhodobe vedome zanedbávajú svoje zákonné povinnosti vyvodili sankcie.

"Žiadame o dodržiavanie ústavy a zákona o ochrane pamiatkového fondu pri zaobchádzaní s objektom liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach.

Sme presvedčení, že majiteľ svojím 16 ročným ignorovaním a pohŕdaním kultúrnymi hodnotami liečebného domu Machnáč preukázal, že nie je v jeho záujme ochraňovať a zveľaďovať túto Národnú kultúrnu pamiatku. Preto požadujeme otvorenie diskusie o možnosti využiť zákony a vo verejnom záujme liečebný dom Machnáč vyvlastniť," uviedli na Facebooku.

Podrobne monitorujeme:

Vyvlastnenie potichu

Občianska iniciatíva Za spravodlivé vyvlastňovanie

Nehnuteľnosti

Články na titulke - k aktuálnym témam

1976/050 Stavebný zákon