Šéf stavebnej komory: Na stavbách je chaos. Preto padajú

V stavebníctve má byť poriadok, hovorí Ivan Pauer, prezident stavebnej komory aj asociácie stavebných dozorov. Ak nie je dobrý zákon, nečudujme sa, že nám padajú a praskajú budovy, dodáva.

Treba sa vrátiť k štandardným vzťahom na stavbách. Teraz sa strácajú peniaze, zodpovednosť a nakoniec si to odnesie ten posledný robotník, ktorý dostane šesťsto, sedemsto eur mesačne. A niekedy nedostane nič. Budova so zlou statikou nemusí padnúť vôbec a môže padnúť aj skôr, kým poviete moment. Zväčša vás však upozorní.

Od roku 2005 máme päť mediálne známych veľkých stavieb, ktoré padli alebo hrozilo, že padnú. Máme sa báť ďalších?

„Nehovorím, že by sme sa mali báť. No možné je všetko.“

Za aký dlhý čas po skončení stavby sa prejaví chybná statika?

„Niekedy sa nemusí prejaviť vôbec, je to však nevyspytateľné. Ak je krehká konštrukcia, chýbajú nejaké armatúry, padne bez toho, že by prišiel nejaký varovný signál. To sa len stane a je to. Zväčša však zbadáte signály, že niečo nie je v poriadku.“

Aké to sú?

„Praskajú steny, alebo sa oddeľujú stropy. Posúvajú sa konštrukcie, videli sme aj také, kedy sa prehli schody, rozťahujú sa spoje, praskajú panely. Takýchto prejavov je nespočetne veľa, treba ich sledovať. Každú prasklinu stavby, a hlavne tú, ktorá je šikmá, napríklad pod uhlom 45 stupňov, treba brať vážne. Takáto prasklina signalizuje, že v základoch alebo v nosnej časti je problém.“

Dá sa stavba s porušenou statikou vôbec opraviť?

„Ale áno. Z prevažnej väčšiny áno. No sú stavby, ktoré treba demontovať. Už len preto, že by ohrozili pracovníkov, ktorí by ich opravovali.“

Keď stavba padne, je možné z ruín spoznať, či išlo o chybu v statických výpočtoch alebo či stavbu stavali, tak, ako to statik prepočítal?

„Aj tu možno povedať, že z veľkej väčšiny to ide. Konštrukcia vykazuje nejaký druh armatúry, ktorý bude porušený, napríklad roztrhnutý a podobne. Z ruín budú trčať nosníky a iné konštrukcie... Dá sa to teda zrevidovať, porovnať, pozrieť sa, čo je v stavebných denníkoch, ak vôbec stavebné denníky boli. Píšu sa totiž len minimálne.“

Pri veľkých stavbách sa špekuluje o tlaku developerov na prílišné úspory. A o tom, že sa snažia motivovať statikov či projektantov, aby im pomohli. Koľko sa platí statikovi a môže byť, nazvime to všimné, také veľké, že to za to tomu človeku stojí?

„Neviem, nechcem posudzovať, koľko to stojí. Ceny projektov sú na minimálnej úrovni, mnohokrát projektanti, povedané expresívne, živoria z toho, čo za svoju prácu dostanú. Nemá to tak byť! Môže sa potom stať, že svoju prácu odfláknu, pretože robia za minimum peňazí. Je to realita. A ďalším momentom je to, že developer chce, aby projekt bol spravený rýchlo, pretože on sa ponáhľa, jemu visia peniaze. To je určitým problémom. Súhlasím s Komorou stavebných inžinierov, že treba urobiť poriadok s honorovaním projektantov.“

Ide teda o daň za rýchle stavby? Poznám živnostníka, ktorý odmietol maľovať na takú mokrú omietku, že sa mu lepila na valček. A to išlo len o omietku.

„Je to pravda a je to nesprávne. Žiaľ. Projektant je rád, že má nejakú robotu, urobí rýchlo, častokrát nejaké veci prehliadne. A aj to je pravda, že mnohí projektanti, alebo aj statici, sa príliš spoľahnú na softvér. I to je chyba.“

Stavba – to nie je len statik alebo projektant. Môžu pri nestabilných stavbách chyby nastať už aj napríklad u geológa?

„Môžu nastať všade, v celom procese. Ustúpili sme od štandardu, ktorý je vo svete a bol aj u nás. Upustili sme od investičných zámerov, projektových úloh, ideme rýchlo rovno projekt pre stavebné povolenie, ktorý nikdy nie je dokonalý, je to administratívny dokument. A ideme stavať. Poviem jednu dôležitú vec. Za posledné roky sa veľmi často zanedbáva geotechnický prieskum a výpočet. A ja sa divím poisťovniam, že vôbec preplácajú niektoré stavby, ktoré sú na nevhodnom podloží. Nedávno sa stal takýto prípad pri rodinných domoch a geologický prieskum nikde.“

Hovorí sa najmä a veľkých stavbách, o malých menej...

„Menšie stavby, aj tých je veľa. Rodinné domy, malé bytovky. Koľko razy sa postavia bytovky na smetisku. Boli medializované aj bytovky, ktoré napríklad dotoval aj štát. Z novín som si teraz spomenul na prípad obecnej bytovky kdesi na východnom Slovensku, v ktorej sa museli spraviť veľké práce, pretože tam boli statické poruchy. Potom sa zistilo, že tam bolo smetisko.“

To, čím vstúpili rôzni odborníci do projektu niekto kontroluje?

„Nikto. Nikto nekontroluje nič.“

Ako je to možné?

„Pretože sme po roku 1992 začali stále meniť všetku legislatívu, aj stavebný zákon. Množstvo noviel, úprav bolo účelových, boli to momentálne riešenia v prospech hocičoho. Už prvá chyba v legislatíve sa stala, keď sa robil zákon o autorizovaných stavebných inžinieroch a architektoch. Zabudlo sa, že existujú nejakí technici a inžinieri v stavebnej výrobe. Úplne vypadli majstri stavebnej výroby. Ad hoc do zákona ako provizórium vsunuli stavbyvedúcich a stavebný dozor, aby im mal kto vydávať osvedčenia a provizórium zostalo.“

Dôsledok na stavbách je potom aký?

„Dôsledkom je to, že stavebný dozor sa ako kľúčový inštitút kontroly vytratil a stal sa osobou riadiacou uskutočňovanie jednoduchej stavby – teda garáže, chodníka, plotu...“

Čiže ak niekto stavia napríklad administratívne centrum, nemá stavebný dozor?

„Zahraniční investori a Štátny fond rozvoja bývania sa zväčša na náš zákon nepýtajú. Dajú si ho tam.“

Ale nemusia?

„Zo zákona nemusia. Ak má stavebník firmu, ktorá mu jeho projekt stavia, nemusí mať stavebný dozor. A na čo dávať ďalšej osobe peniaze len preto, že chodí čosi kontrolovať.“

Na akom materiáli sa na stavbách najčastejšie šetrí?

„Zväčša na všetkom. Vozí sa materiál z krajín, kde sú iné normy ale je lacnejší. Zažili sme aj prípad, že výplňovú tehlu použili ako nosnú, lebo bola lacnejšia. Všetko je možné, keď nie je kontrola.“

Ako to riešiť? Zmeniť stavebný zákon?

„Treba sa vrátiť k štandardným vzťahom na stavbách. Upraviť dodávateľsko – odberateľské vzťahy, ktoré sú totálne rozbité. Je developer, generálny či vyšší dodávateľ a celá pyramída dodávateľov. Strácajú sa peniaze, zodpovednosť a nakoniec si to odnesie ten posledný robotník, ktorý robí na svoje triko, dostane za to šesťsto, sedemsto eur mesačne a je rád, že má robotu. A niekedy nedostane nič. Súčasný stavebný zákon v časti územného plánovania supluje vlastne zákon o urbanizme, a časť o stavebnom poriadku je prakticky takmer nefunkčná. Systém stavebnej legislatívy je taký, že musím si stanoviť priority: „Čo chcem stavať, kde to chcem stavať a ako to chcem stavať“. Bolo by to dobré rozdeliť. A jednoznačne treba stanoviť, kto môže vykonávať stavbu a požadovať od remeselníkov minimálne výučný list. S výnimkou pomocných prác by stavať nemali kuchári, pekári či hocikto iný. Dnes je totiž bežné, že na stavbe nájdete jedného vyučeného človeka. Najväčšie zastúpenie remeselníkov si držia strechári. Treba nazad zaviesť majstrov stavebnej výroby, všade sú, len u nás a v Česku nie.“

Čo má robiť taký majster?

„Byť dennodenne na stavbe, pretože zadeľuje a kontroluje prácu a zapisuje to do denníka. Zároveň tak robí aj podklady pre mzdy i fakturáciu.“

A stavbyvedúci?

„Ten síce v zákone je, ale nemá presne definované práva, povinnosti a vymedzený rozsah zodpovednosti. V súčasnosti je na Slovensku stavbyvedúci nešťastná osoba, pretože zo zákona je zodpovedný takmer za všetko. A mal by byť povinný na každej stavbe aj stavebný dozor.“

O tom sa už hovorilo už vtedy, keď nám padal na Slovensku most...

„Áno, no nie je záujem. Od jedného bývalého štátneho tajomníka som sa dozvedel napríklad, že stavebný dozor nemôžeme dať do zákona, lebo by to bolo porušením demokracie. V politike už nie je. Netreba zabudnúť na kontrolu projektov. Vo Francúzku majú štátom platený verifikačný úrad so štátom určenými právomocami. Kontroluje metodickú správnosť projektov, sleduje podrobnosti i súvislosti projektu. Stojí to veľa peňazí ale bez toho nemôžete stavať. Inak povedané, nie len vo Francúzku, v Švajčiarsku musíte mať vykonávací projekt na každú stavbu, aby ste mohli začať. U nás môžete, ale nemusíte. Takže to nerobí až na výnimky nikto.“