Skládka podľa pezinského modelu

To, čo sa udialo v Pezinku, je hrozbou pre všetkých, lebo zajtra sa aj oni môžu stať obeťami svojvôle - táto veta aktivistky Zuzany Čaputovej nebola proroctvom, ale kvalifikovaným odhadom. Dôkazom je skládka odpadu vo východoslovenskej obci Vislava. Aj pri jej výstavbe sa uplatnil pezinský model.

Tak ako v Pezinku, aj vo Vislave bolo územné rozhodnutie prijaté tak, že je z právneho hľadiska pochybné. Aj keď vo Vislave nie je skládka vybudovaná v rozpore s územným plánom obce, zato je umiestnená na pozemkoch, ktoré ešte nie sú majetkovoprávne vyrovnané. Aj v jednom, aj v druhom prípade sa o územnom konaní obyvatelia dozvedeli až po jeho skončení. Inšpektorát  životného prostredia povolil v Pezinku skládku, hoci je vzdialená len 280 metrov od prvých domov mesta. Vo Vislave ju povolil aj bez geologického posudku lokality. V jednom i v druhom prípade sa s rozhodnutím nižšieho orgánu stotožnilo aj ústredie Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Nad ústavnou zásadou, že každý má právo na priaznivé životné prostredie, tak opäť nadobudol prevahu úradne posvätený podnikateľský záujem. Pritom z rétoriky najsilnejšej vládnej strany vyplýva, že by sa tu mal už tretí rok presadzovať iný záujem.

Z článku ústavy, ktorý hovorí, že sa hospodárstvo republiky „zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky", robí strana Smer a jej predseda záver, že podľa ústavy má byť Slovenská republika „sociálnym štátom". Záver, že má byť aj štátom zeleným, však žiadna vládna strana z tohto ústavného článku neodvodila. Práve naopak. Pod dohľadom SNS sa devastačné podnikanie v životnom prostredí presadzuje tak, ako nikdy doteraz. Pezinský model je súčasťou širšieho modelu vládnutia, v ktorom zištný záujem dostáva prednosť pred záujmom verejným.