Skládku vraj potrebuje Bratislava

"Chápem, že sa to 22-tisíc Pezinčanom nepáči. My ale riešime problém 595-tisíc obyvateľov Bratislavského kraja" povedal Miroslav Held, riaditeľ inšpektorátu životného prostredia. Pred poslancami argumentoval verejným záujmom.

Šéfovia úradov, ktorí povolili skládku v Pezinku, obhajovali pred poslancami svoje rozhodnutia

Úradník včera mestu oznámil, že skládke bránia márne, lebo územný plán mesta je vraj neplatný. Rozhodnúť o tom by mal súd.

Bratislava - Štátni úradníci včera v parlamente vysvetľovali, prečo má skládka odpadov najmä pre Bratislavu vyrásť ­v blízkosti centra malokarpatského Pezinka. Šéfov úradov, ktorí si podľa Pezinčanov pri povoľovaní skládky voľne interpretovali zákony, nahrávali staviteľovi a ignorovali argumenty obyvateľov, o vysvetlenie požiadali poslanci výboru pre životné prostredie.

Problém Bratislavy

Riaditeľ Inšpektorátu životného prostredia v Bratislave Miroslav Held pred poslancami argumentoval verejným záujmom a vhodnosťou lokality. „Ide o skládku, ktorá vyrieši skládkovanie odpadov v celom regióne. Chápem, že sa to 22-tisíc Pezinčanom nepáči. My ale riešime problém 595-tisíc obyvateľov Bratislavského kraja.“

Práve jeho úrad skládku povolil a utajil územné rozhodnutie, ktoré pre skládku vydal Krajský stavebný úrad v rozpore s územným plánom mesta. Na čele stavebného úradu stojí nominant Smeru Ján Man mladší, vlastník pozemku pod zamýšľanou skládkou a syn podnikateľa Jána Mana staršieho, ktorý o jej povolenie žiadal.

Postup inšpektorátu na výbore obhajoval aj Heldov nadriadený, generálny riaditeľ Inšpekcie životného prostredia Oto Hornák. „Z hľadiska dostupnosti a vhodnosti prostredia je to najlepšia lokalita v Bratislavskom kraji. Jedna skládka tam už je a skládky sa majú budovať v území, ktoré je relatívne zdevastované.“

Zaskočení radní

Hornákove výroky zaskočili pezinských aktivistov i primátora Olivera Solgu. O odvolaní voči povoleniu skládky má totiž rozhodnúť inšpekcia na čele s Hornákom. Prehodnotiť má aj rozhodnutie inšpektorátu o vylúčení odkladného účinku odvolania, ktoré umožňuje výstavbu skládky začať tento týždeň. „Ako chce teraz inšpekcia nezaujato posudzovať naše žiadosti,“ pýta sa Zuzana Čaputová, právnička iniciatívy Skládka nepatrí do mesta.

Pezinčania sa včera od šéfa inšpektorátu dozvedeli aj to, že územný plán, ktorým sa posledné dva roky riadia pri rozvoji mesta, je neplatný.

„Získali sme rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým bol územný plán mesta Pezinok zrušený a vyhlásený za protizákonný,“ tvrdil Held poslancom výboru, ktorí na úradoch začali poslanecký prieskum. Inšpektorát preto pri povolení skládky vychádzal z plánu z roku 1996, kde sa s ďalšou skládkou ešte rátalo.

„Mestské zastupiteľstvo v Pezinku okamžite zosúladilo napadnuté časti územného plánu s nálezom súdu,“ vysvetľoval po výbore na chodbe niektorým poslancom prednosta pezinského mestského úradu Miroslav Šebesta. Mesto priestor na reakciu včera pred výborom nedostalo.

Mesto je vraj samoľúbe

Povoľovanie skládky vysvetľoval aj prednosta Krajského stavebného úradu Ján Man. Odmietol, že by úrad územné rozhodnutie vydal len preto, že sa po parlamentných voľbách v roku 2006 dostal ako nominant Smeru na jeho čelo. Pripomenul, že o tom nerozhodoval on, ale jeho podriadení.

„Neprináleží mi považovať sa za nič,“ odpovedal Man poslancovi SDKÚ Pavlovi Frešovi, ktorého zaujímalo, či sa prednosta považuje za politického nominanta. Pripustil však, že na získanie postu nemusel prejsť konkurzom a nemá ani vzdelanie v oblasti stavebníctva.

Man mladší poslancom vysvetľoval, prečo mesto smetisko nechce. „V čase, keď bola nájomná zmluva na starú skládku mestu Pezinok vypovedaná a začal ju prevádzkovať môj otec, mesto sa spamätalo a začalo brzdiť všetky aktivity. Je to ješitnosť, pretože skládku prevádzkuje niekto iný než mesto.“

Primátor Solga označil jeho výroky za nehoráznosť voči Pezinčanom. Rokovanie výboru o skládke pokračuje zajtra.