Slabnúca Turčanová a aligátor Hagyari

Na primátorský stolec zasadla prvá žena v histórii, vedenie prešovskej samosprávy sa vymenilo a začali sa zmeny.

Bolo zjavné, že neostanú bez odozvy. Akým smerom sa teda začalo uberať mesto po nástupe novej primátorky?

Kým ľudia z jej najbližšieho okolia tvrdia, že sa veci začali konečne meniť k lepšiemu a pre Prešov sa robí veľa, pri pohľade na sociálne siete má človek pocit, že sa z neho stal Mordor.

Tak sa nato teda pozrime bližšie. Pravda nemusí byť uprostred, ale asi nebude ani na jednom z týchto pólov.

Isté je, že sedemdesiatim percentám Prešovčanov je nová primátorka ľahostajná. Tak to bolo aj pri všetkých jej predchodcoch.

S výnimkou prvých volieb, ktoré dosiahli päťdesiatpercentnú účasť, čo sa vtedy hodnotilo ako prepadák.

Sprvoti rázna Andrea Turčanová akoby strácala dych a analógia medzi ňou a jej predchodcom Pavlom Hagyarim pokračuje.

V polčase prvého volebného obdobia takisto tvrdil, že veci sa síce menia k lepšiemu, ale „chvíľu trvá, kým veľkú loď obrátime“.

Čo sa týka verejnej mienky, prieskumy nemáme, no už pri letmom pohľade na internet to pre Andreu Turčanovú vyzerá zle nedobre.

Zaktivizovali sa viaceré skupiny proti nej (niektoré s totožným rukopisom) a kritizujú, často oprávnene, kroky prvej ženy mesta.

Na tom by nebolo nič čudné, tak to bolo aj za bývalého primátora. Hlavný rozdiel je však v tom, že kým v minulosti išlo o „súboj fanklubov“ a objavovali sa hlasy pre a proti, teraz sú len proti. Aj to dosť naznačuje.

Skupiny „odporu“ sú síce početné, ale v celkových číslach môžu, no nemusia odrážať názory väčšiny voličov.

Slovo voličov by sme vypichli, keďže naozaj sa bavíme o tridsiatich percentách, sedemdesiatim je to jedno.

Ako to vyzerá s Turčanovej priamou politickou opozíciou? V zastupiteľstve to občas škrípe, zatiaľ však ide primátorke po ruke a veci jej prechádzajú.

S tým mal jej predchodca neraz problém. Opozičný Smer viac šteká než hryzie, v kľúčových bodoch zahlasuje tiež. Reálna (nevirtuálna) politická protiváha teda chýba.

Exprimátor Pavel Hagyari sa v týchto „hrátkach“ neangažuje a tvrdí, že je už mimo diania.

No pripomína skôr číhajúceho aligátora (prirovnanie je vypožičané od americkej komentátorky Carterovej), pokojne ležiaceho na hladine s polootvoreným okom, pripravený znovu vyštartovať. Keď nadíde čas.