Slovenská ekonomika je malá, otvorená a hlúpa

Okrem notoricky známych prívlastkov, ktoré slovenská ekonomika dostáva, si zaslúži ešte jeden - je hlúpa. A to si dlhodobo nemôžeme dovoliť.

Najčastejšie prívlastky používané v súvislosti so slovenskou ekonomikou sú „malá" a „otvorená". Obidva sú absolútne výstižné. Počtom obyvateľov je Slovensko ekvivalentné polovici veľkého Londýna a ekonomicky jednej londýnskej štvrti. Čo sa týka otvorenosti, za minulý rok dosiahla kombinovaná hodnota dovozov a vývozov tovarov a služieb hodnotu 166,8 percenta nášho hrubého domáceho produktu.

Nie je nič nezvyčajné byť malou a otvorenou ekonomikou. Tento prívlastok sa vzťahuje na väčšinu európskych krajín, od Fínska až po Portugalsko. Malé ekonomiky musia byť otvorené. Štát s 5,4 milióna obyvateľov nemôže produkovať všetko, od ropy a syntetických diamantov až po šijacie stroje, kancelársky softvér a lieky proti reume.

Z neúprosnej logiky deľby práce vyplýva, že malé krajiny sa musia špecializovať na masovú produkciu obmedzeného sortimentu výrobkov a služieb. V našom prípade sú to výroba a/alebo montáž súčiastok pre automobilový a elektronický priemysel.

Malé krajiny môžu konkurovať iným malým krajinám rôznym spôsobom. Niektoré sa profilujú ako daňové raje a práčky obskúrnych peňažných transakcií (Luxembursko, Cyprus). Iným príroda a história nadelili teplé more a pamiatky (Portugalsko a Grécko). Škandinávci, Holanďania a Belgičania investovali do vzdelania a moderných technológií a zarábajú na vývoze elektroniky, strojov a úžitkového dizajnu. Krajiny, čo nič z toho nemajú, musia konkurovať nízkymi cenami vstupov, najmä práce.

Lacní už nie sme

Z tohto hľadiska slovenskej ekonomike, bohužiaľ, patrí ešte jeden prívlastok: hlúpa. Posledne dostupné údaje Eurostatu za rok 2007 hovoria, že priemerná hodinová produktivita práce na jedného pracovníka bola u nás 62,9 percenta priemeru starých členských krajín. V Holandsku to bolo 121, vo Francúzsku 117, ale trebárs v Portugalsku 55 a Maďarsku len 51 percent.

Náš operátor vo výrobe (ale aj architekt či dizajnér nábytku) sa nenadrie o nič menej ako ten francúzsky či holandský. Akurát sa jeho produkcia predá za nižšiu cenu. Často aj preto, že nemajú k dispozícii tie technológie (vrátane špičkového marketingu a manažmentu) ako ich konkurenti. Preto musia súťažiť nižšími cenami práce. Nemusí sa nám to páčiť, ale nízke mzdy boli jedným z hlavných strojcov slovenského ekonomického zázraku.

V roku 1997 boli celkové mesačné náklady práce (mzdy + odvody) na Slovensku 401 eur, jedna sedmina z nákladov v EÚ15. Boli sme lacnejší aj ako Maďari, Česi a Poliaci. Dnes je situácia iná. Vďaka rastu nominálnych miezd a zavedeniu eura sú slovenské náklady práce už len jednou tretinou tých európskych. Sme drahší ako väčšina našich konkurentov, okrem Čechov. Zahraniční investori sa správajú trhovo a odchádzajú do Rumunska, Srbska a Číny. Čím budeme konkurovať?

Vyspelé ekonomiky vyvážajú predovšetkým technologicky pokrokové tovary (lieky, špičková elektronika) a poznatkovo intenzívne služby (softvér, výskum a vývoj, finančné služby). Podiel týchto položiek v HDP je priamo úmerný sile vedecko-výskumnej základne. V tomto smere patrí Slovensko ku koncovým svetlám vlaku Európskej únie.

Na chvoste

V inovačnom rebríčku sme v roku 2008 boli na 22. mieste z 27 krajín. Mimoriadne nízke sú na Slovensku podnikové výdavky na výskum, ale aj počty výskumníkov a zdroje rizikového kapitálu. Výsledkom je malý podiel pracovníkov v poznatkovo intenzívnych službách, nízky podiel inovujúcich podnikov a udelených patentov, obchodných známok a licencií.

Technologické zaostávanie Slovenska má svoje objektívne i subjektívne príčiny. Ešte v roku 1989 vydávalo Slovensko na vedu a výskum 3,9 percenta svojho HDP. Bola to špičková hodnota porovnateľná s fínskou a so švédskou. Dnes je to 0,47 percenta HDP, čo je jedna z najnižších hodnôt v únii.

Slovenský výskum najviac postihol rozpad veľkých výrobno-hospodárskych jednotiek a útlm zbrojného priemyslu. Výskum a vývoj sú drahé. Potrebujú za sebou veľké a silné podniky. Tie nemáme. Pobočky zahraničných monopolov profitujú z výskumu v materských krajinách a na našu základňu nie sú odkázané. Pre vyše 90-tisíc malých a stredných podnikov sú výskum a vývoj nákladnou záležitosťou s neistým výsledkom. Omnoho bezpečnejšie je konkurovať nízkou cenou práce. Zavedenie eura však pre mnoho malých slovenských firiem znamenalo stratu trhov. Pozitívnym dôsledkom však paradoxne môže byť vyšší tlak na zavádzanie inovácií a podporu výskumu.

Hlúpu ekonomiku si dlhodobo nemôžeme dovoliť. Daňovým rajom nebudeme a teplé more nemáme.

Autor pracuje v Prognostickom ústave SAV

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Nový stavebný zákon: Prehľad základných princípov nového zákona

Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...

Výstavba diaľnic sa má urýchliť, prezidentka odobrila novelu zákona

V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...

Novela zákona urýchli výstavbu diaľnic aj o viac ako rok, vyhlásil Doležal

Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...

Obchvat Prešova začne fungovať, no východ potrebuje 15-násobne viac diaľnic a ciest

Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...

VIA IURIS: Novela zákona o výstavbe diaľnic je v rozpore s ústavou

VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...

Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...