Slovensko porušuje práva verejnosti

Slovensko bolo na zasadnutí 41 členských krajín Dohovoru o účasti verejnosti na rozhodovaní v lotyšskej Rige viackrát spomínané ako exemplárny príklad porušovania práv verejnosti a medzinárodných záväzkov. Agentúru SITA o tom informoval právnik Peter Wilfling zo združenia Občan a demokracia, ktorý sa na zasadnutí v Rige zúčastnil.

Hoci skoro všetky krajiny zaznamenali pokrok v posilňovaní účasti verejnosti na rozhodovaní, slovenská vláda a parlament naopak v poslednom roku prijali zákony, ktoré mnohé dôležité práva verejnosti úplne zrušili alebo výrazne oslabili. Aarhuský dohovor, ktorého stretnutie sa skončilo v piatok, zaväzuje štát, aby občanom a združeniam občanov chrániacich životné prostredie priznal právo účinne sa zúčastňovať na úradnom povoľovaní činností, ktoré majú vplyv na zdravie ľudí a životné prostredie.

Ak úrady porušia zákon, musí mať verejnosť právo domáhať sa nápravy na nezávislom súde. Medzinárodné spoločenstvo tieto práva považuje za základnú slušnosť štátu voči svojim občanom.

Situácia na Slovensku ako príklad zjavného porušovania medzinárodných záväzkov a predpisov EÚ bola spomínaná aj začiatkom júna na konferencii v Bruseli organizovanej Európskou komisiou, dodáva Wilfling. Komisia už oznámila, že protiprávnu situáciu na Slovensku začala prešetrovať. Vládni poslanci a ministri v rokoch 2007 a 2008 zrušili účasť združení občanov napríklad pri povoľovaní banskej ťažby, elektrární, skládok odpadu, spaľovní nebezpečného odpadu, chemických tovární, cementární, kafilérií, výroby jedov, pri povoľovaní závažných zásahov do prírody alebo povoľovaní použitia geneticky modifikovaných organizmov.

Spojenie obyvateľov obce do združenia bolo pritom často jedinou možnosťou, ako sa ľudia mohli stať účastníkmi úradného povoľovania a ako mohli chrániť svoje zdravie a životné prostredie. Vládni poslanci zrušili napríklad účasť združenia obyvateľov, ktorí by sa chceli zapojiť do povoľovania ťažby uránu v Jahodnej pri Košiciach, ťažby perlitu v Tokajskej oblasti, ťažby zlata v Kremnici alebo do povoľovania plánovanej uhoľnej elektrárne v Trebišove.

Zo znenia novoprijatých zákonov vyplýva, že úrady sa nebudú musieť pripomienkami združení občanov zaoberať a môžu ich vlastne „hodiť do koša“. Keď úrad poruší zákon, občianske združenie sa nebude môcť odvolať ani sa domáhať nápravy na súde.

Právnik Peter Wilfling tiež uviedol: „Stav, kedy po ratifikácii Dohovoru o účasti verejnosti na rozhodovaní prišlo na Slovensku namiesto posilnenia naopak k úplnému zrušeniu a oslabeniu mnohých významných práv verejnosti, nemá v Európe obdobu. Jeden účastník medzinárodného zasadnutia v Rige poznamenal, že situácia na Slovensku týkajúca sa účasti verejnosti je v súčasnosti porovnateľná so situáciou v Kazachstane. Prijaté zákony a kroky vlády vyvolávajú dojem, že Slovensko neratifikovalo dohovor o účasti verejnosti, ale naopak dohovor „proti“ účasti verejnosti na rozhodovaní.“

Podľa Petra Wilflinga kroky vlády vyvolávajú pred medzinárodným spoločenstvom zdanie, že účasť verejnosti sa posilňuje, v skutočnosti sa však deje pravý opak. Vláda predložila na ratifikáciu dodatok k Dohovoru, ktorého cieľom je posilniť práva verejnosti pri povoľovaní používania geneticky modifikovaných organizmov. Súčasne však bol prijatý zákon, ktorý práva združení občanov zúčastniť sa na tomto povoľovaní výrazne oslabil a úplne zrušil právo verejnosti domáhať sa na súde nápravy skoro všetkých porušení zákonov.

Viaceré občianske združenia predložili medzinárodnému zasadnutiu správu o porušovaní práv verejnosti a Dohovoru o účasti verejnosti na Slovensku, v ktorej sú všetky najzávažnejšie porušenia zhrnuté. "Dúfame, že vláda čo najskôr začne plniť svoje medzinárodné záväzky, prestane porušovať práva verejnosti a zosúladí zákony s medzinárodným dohovorom aj predpismi EÚ.

V súčasnosti predložený zákon o ochrane prírody však tomu nenasvedčuje, pretože pri povoľovaní činností s dopadom na prírodu (napríklad pri povoľovaní použitia pesticídov v chránených územiach, zabíjania chránených živočíchov alebo výrubov stromov) vôbec neumožňuje, aby sa verejnosť alebo združenie občanov mohli domáhať na súde nápravy nezákonného úradného rozhodnutia, “ dodáva Wilfling.

Podrobne monitorujeme:

2000/211 Zákon o slobodnom prístupe k informáciám