Smer chce umožniť vyvlastnenie pre všetky významné stavby

Občianske združenie Nie ropovodu tvrdí, že novela zákona o niektorých opatreniach, týkajúcich sa prípravy významných investícií je šitá na mieru pre projekt ropovodu Bratislava - Schwechat pipeline.

Bratislava - Smer chce rozšíriť významné investície, o ktorých vláda SR rozhodla, že sú vo verejnom záujme, na všetky druhy stavieb. Zároveň sa majú sprísniť ich kritériá.

Vyplýva to z návrhu novely zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a zmeny zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý predložili poslanci za vládnu stranu Maroš Kondrót, Michal Bagačka a František Petro.

Za cieľ navrhovanej úpravy považujú zefektívnenie prípravy a realizácie významných investícií.

Za významnú investíciu by sa podľa poslaneckého návrhu mala považovať stavba s investičnými nákladmi minimálne 100 mil. eur namiesto súčasnej sumy 1 mld. Sk (33,194 mil. eur).

Ďalšou podmienkou pre významnú investíciu má byť, že stavba bude národohospodársky významná alebo jej realizáciou sa vytvorí najmenej tristo nových pracovných miest. Zachovaná zostane požiadavka, že za významnú investíciu sa bude považovať len stavba, o ktorej vláda rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.

Zákon o vyvlastňovaní je šitý na mieru ropovodu, tvrdí občianske združenie

Novela zákona o vyvlastňovaní , ktorú predkladajú traja poslanci za stranu Smer-SD je podľa Občianskeho združenia (OZ) Nie ropovodu šitá na mieru pre projekt ropovodu Bratislava - Schwechat pipeline (BSP).

"Zostali sme nepríjemne šokovaní po preštudovaní novely zákona. Už pri prvom pohľade je podľa nášho názoru viac ako jasné, že tento zákon je novelizovaný pre potreby určitých záujmových skupín," uviedol predseda OZ Nie ropovodu Michal Ondrejka.

Návrh novely zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku rozširuje kategóriu významných investícií na všetky druhy stavieb. Za významnú by sa po novom mala považovať tá investícia, ktorá vytvorí 300 nových pracovných miest a jej hodnota bude najmenej 100 mil. eur.

"Je úplne zrejmé, že táto novela je predložená kvôli projektu ropovodu BSP. Ropovod BSP nemá oporu v územnom pláne Bratislavského kraja a ani hlavného mesta, taktiež predpokladaná výška investície pri tomto projekte je až 120 mil. eur," spresnil člen správnej rady OZ Nie ropovodu Miroslav Dragun. KDH tvrdí, že spomínaná poslanecká novela navrhuje rozšíriť podmienky, za ktorých je možné siahnuť cez inštitút vyvlastnenia na súkromné vlastníctvo. "Je absurdné uvažovať, že na základe vytvorenia tristo pracovných miest je možné siahnuť na súkromné vlastníctvo v tzv. verejnom záujme," povedal v utorok na tlačovej besede predseda KDH Ján Figeľ. Proces prijímania tejto novely je podľa neho veľmi rozporuplný, bez verejnej diskusie a medzirezortného pripomienkového konania.

"Pre KDH je to PPC číslo dve," prirovnal novelu o významných investíciách k Paroplynovému cyklu Figeľ. Pripomenul, že vláda pred Vianocami chcela v parlamente pretlačiť v skrátenom konaní novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, ale nakoniec musela ustúpiť.

"Chytračina, ktorá smeruje k zlodejine orientovanej pre niekoľkých vyvolených, a už či to má slúžiť pre nejaké budovy a pozemky alebo pre ropovod cez Žitný ostrov alebo pre iné zámery, je to robené rýchlou ihlou, ale v rozpore s ochranou ústavnosti a základných slobôd a práv občanov," dodal o novele o významných investíciách Figeľ. KDH podľa neho urobí všetko preto, aby novela v parlamente nebola prijatá, a ak bude schválená v terajšej podobe, zvážia podanie na Ústavný súd SR, lebo ju považujú za protiústavnú.

Mechanizmus ako pri diaľniciach

Dôvodom súvisiacej zmeny stavebného zákona je podľa návrhu zrýchlenie procesu realizácie významnej investície. Vzhľadom na to, že jedným z kritérií na určenie stavby za významnú investíciu je rozhodnutie vlády, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, nemá sa požadovať záväzné stanovisko miestnej samosprávy ako dotknutého orgánu v územnom konaní.

V prípade významných investícií budú pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania vykonávať obvodné úrady v sídle krajov. Ide o rovnaký mechanizmus, ktorý sa už v súčasnosti uplatňuje pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Pôsobnosť bývalých krajských stavebných úradov prešla od 1. januára 2013 na obvodné úrady v sídlach krajov na základe zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe.

Poslanecká novela zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a zmeny stavebného zákona by mala po schválení nadobudnúť účinnosť 1. augusta. V programe súčasnej 19. schôdze parlamentu je v prvom čítaní.

Predseda poslaneckého klubu KDH v parlamente Pavol Hrušovský povedal, že novela, tak ako je predložená, napĺňa znaky protiústavnosti. Upozornil na ne pri prerokúvaní v prvom čítaní minulý týždeň. Vyslovil prekvapenie, že niektorí poslanci vládnej väčšiny sa dávajú zneužívať na nepopulárne kroky tejto vlády a predkladanie "hanebných" návrhov zákonov, a to spôsobom, ktorý je neprípustný v tak zásadných otázkach, ako je inštitút vyvlastňovania. "Urobíme všetko preto, aby tento návrh zákona sme dokázali zmeniť. Ak sa na ňom niečo vôbec zmeniť dá, lebo navrhované zmeny zvádzajú k tomu, že ide o prípravu veľkých kšeftov zatiaľ nepomenovaných firiem, možno súkromných alebo právnických osôb. Máme informáciu, že aj výstavba ropovodu cez Bratislavu môže byť jedným z dôvodov," povedal Hrušovský.

"Návrh zákona má niekoľko výrazných ani nie otáznikov, ale výkričníkov. Vracia nás to pred rok 1989, kedy súkromné vlastníctvo bolo potláčané a nebolo rešpektované. Je absurdné uvažovať, že napríklad nielen diaľnica, ale administratívna budova alebo budova vo verejnom záujme má byť dôvodom pre vyvlastnenie," vyhlásil Figeľ. "Kde je zaručené, že ak pominie takýto verejný záujem, nebude táto pôda alebo nadobudnuté vlastníctvo veľmi lacno alebo výhodne posunuté mecenášom, alebo tým, ktorí stoja v pozadí takéhoto verejného rozhodnutia, ani nie tak verejného záujmu," uviedol Figeľ.