Spaľovňu pre Žilinu chce postaviť kafiléria. Ľudia sú proti

Mesto Žilina našlo lokalitu na spaľovanie odpadu. Je ňou kafiléria pri Mojšovej Lúčke a Vodnom diele Žilina. Proti sú obyvatelia obcí, starostovia sa vyjadrujú zdržanlivo.

Žilina - „Cesta zaťažuje okolie viac ako spaľovňa," presviedčal na verejnom stretnutí Stráňavcov Jozef Orčík, majiteľ firmy VAS. V jeho kafilérii pri Mojšovej Lúčke plánuje investičný zámer „Termické zhodnocovanie odpadu," jednoducho povedané spaľovňu. Hovoriť o nej prišiel na pozvanie starostu Stráňav. Počúvalo ho asi 15 miestnych.

65 miliónov eur

Súkromná firma pracuje na projekte podľa slov jej majiteľa už 1,5 roka. Rozsiahly zámer s množstvom príloh a rozptylovou štúdiou je zverejnená na webstránke enviroportal.sk. Na zámer prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie, takzvaná EIA, a vyjadrujú sa k nemu dotknuté orgány štátnej správy a obce.

„Žiadna spaľovňa na slušnej ekologickej úrovni dnes nemá problémy s ekológiou a emisiami," povedal Orčík. Poukázal na príklady zo sveta - český Liberec, Viedeň, Švajčiarsko a Holandsko, kde nie sú skládky, iba spaľovne. Problém u nás je podľa neho s myslením ľudí.

Preto im aj so spolupracovníkom Ivom Krajčom vysvetľovali technické parametre a vyratúvali výhody. V areáli súčasnej kafilérky, na ploche jeden hektár, má byť jeden kotol s kapacitou 80-tisíc ton odpadu ročne. Tie by mali vyjsť do ovzdušia 80 metrov vysokým komínom. Spád emisií má byť vo vzdialenosti 2,5 - 15 kilometrov. Vzniknuté teplo by malo vykurovať okolité dediny a fabriky, tiež vyrábať elektrinu.

Investor takisto sľúbil úplne odstránenie zápachu z kafilérie, ktorý dnes otravuje okolité dediny. Má zmiznúť úplne, zariadenie by ho odčerpávalo pri spaľovaní.

Ľudia chcú referendum

„Je to taká zásadná vec, že by sa malo v každej dotknutej obci vyhlásiť referendum. Prečo by sme mali byť rovno my tí ekológovia," pýtal sa muž v stredných rokoch. Chlapi si dobre pamätajú na sľuby pred stavaním kafilérie, že nebude vôbec smrdieť.

Najväčší strach im naháňajú škodliviny, ktoré sa budú podľa nich udržiavať v Žilinskej kotline, charakteristickej slabým prúdením vzduchu. Na výzvu jedného z nich, kto je za spaľovňu, nezdvihol ruku nikto. „Takto to bude aj pri dedinskom referende," pohrozil Stráňavec.

Starostovia z najbližších dedín hovoria o spaľovni zatiaľ neutrálne. Všetci sa zhodujú, že takéto zariadenie je potrebné, nikto ho ale nechce na prahu svojej dediny.

„Všetci by uvítali spaľovňu, pokiaľ bude 20 - 30 kilometrov od nich. Aj ja mám negatívny postoj, aj každý kto tu bol," povedal po stretnutí starosta Stráňav Jozef Papán. Nebráni sa ani referendu, ak ho budú obyvatelia žiadať. „Ja tu nie som, aby som presviedčal. Ja som tiež proti, žijú mi tu deti, vnučka, ide o zdravie ľudí a to je prvoradé," povedal Papán.

Najbližšie k zámeru, len 400 metrov, leží obec Mojš. Jej starosta Štefan Svetko bol spolu s poslancami na prieskume v spaľovni v Brne. Spísali svoje pripomienky, žiadajú ďalšie rozpracovanie štúdie. Po radách odborných garantov si poslanci myslia, že sú v zámere vážne pochybenia. Zle je podľa nich vypracovaná rozptylová štúdia. Tiež žiadajú ďalšie filtre. Ak by investor dosiahol kvalitatívnu úroveň, ako má mestská spaľovňa v Brne, budú súhlasiť.

„Ak EIA potvrdí nezávadnosť pre životné prostredie, občanov a región, nebudeme proti. Vieme, že jediné riešenie, aj ekologicky najbezpečnejšie sú spaľovne," povedal starosta Strečna Alfonz Klocáň. Aj on sa chystá s poslancami na exkurziu do spaľovne v Česku.

Verejnosť sa bude môcť k zámeru vyjadriť aj na ďalších povinných verejných prerokovaniach. Prebiehať budú o niekoľko mesiacov.

Mesto je stručné

Kafiléria začala rozmýšľať o spaľovni po tom, ako ju oslovila žilinská radnica, uviedol v Stráňavách Orčík. Mesto malo podľa neho vytipovaných päť lokalít, realizovateľná je práve táto.

Primátora a viceprimátora označil Orčík za „dobrých gazdov", ktorí chcú mestu pomôcť a vyriešiť problém odpadu.

Na otázky MY Žilinských novín odpovedal primátor cez svojho hovorcu veľmi stručne. „Mesto Žilina má zo zákona povinnosť zabezpečiť likvidáciu komunálneho odpadu pred rokom 2013, aj po roku 2013. A túto povinnosť si aj splní," napísal Ivan Harman (SDKÚ - DS).

Neuviedol, z ktorých piatich lokalít mesto vyberalo a ani to, či má alternatívu na iné miesto alebo riešenie, ak nebudú súhlasiť okolité obce.

Zásadnú zmenu v spôsobe likvidácie odpadu oznámil Harman vo februári 2009. So spoločnosťou T+T, ktorá prevádzkuje skládku v Považskom Chlmci, sa dohodol, že skládka sa nebude rozširovať. Jej životnosť skončí do roku 2013 a potom bude mesto likvidovať odpad spaľovaním.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...

Zmenou cestného zákona sa umožní vyvlastnenie pozemkov pod diaľnicami

Nanovo by sa malo vymedziť cestné ochranné pásmo, ktoré už nebude viazané na dopravné značky, ale...

Kauza Machnáč: Pamiatka chátra, súkromníkovi ju chcú vyvlastniť

Inštitút vyvlastnenia sa má prvýkrát využiť na odobratie historickej nehnuteľnosti nezodpovednému...

Doležal má recept na zrýchlenie výstavby diaľnic - vyvlastnenie

Budovanie diaľnic u nás pripomína nekonečný príbeh. Nestavajú sa však pomaly len pre chýbajúce...

Zmena cestného zákona môže pomôcť vyvlastniť pozemky pod diaľnicami

MDV podotýka, že v súčasnosti platná právna úprava neumožňuje pri líniových stavbách oznamovať...