Spor o žilinskú diaľnicu v koalícii narastá

Sulík a Figeľ opäť predebatujú sporný tretí balík súkromných diaľnic. Možno nepôjde len o technické detaily, ako avizovali.

Bratislava - Má sa stavať diaľnica medzi Žilinou a Martinom cez štátny rozpočet a eurofondy alebo formou verejno-súkromného partnerstva (PPP)? O tejto otázke  by sa dnes mali opäť porozprávať zástupcovia SaS a KDH. Zatiaľ sa nezhodli na tom, čo je výhodnejšie.

Výstavbu takmer 30­-kilometrového úseku cez PPP naštartovala bývalá vláda. V súťaži však zostal len jeden záujemca. KDH chce v projekte pokračovať, o jeho výhodnosti  nie je však presvedčená SaS.

O čom sa rokuje

Dnes by sa podľa našich  informácií mali stretnúť šéfovia SaS a KDH – Richard Sulík a Ján Figeľ. Prísť má aj minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).

Najlacnejším prostriedkom, ako stavať cesty, sú eurofondy. Tých  Slovensko nemá dostatok na to, aby sa z nich zaplatili všetky kľúčové časti diaľničnej siete. Platí však pravidlo, že cez európske fondy by sa mali stavať najnáročnejšie úseky. Takým je práve spomínaný tretí žilinský balík.

Požičiavať si drahšie zdroje od bánk treba zasa vtedy, keď ide o menej náročný projekt, ktorý si na seba aj sám zarobí, povedal zdroj z prostredia koalície.

KDH chce však cez eurofondy stavať 75 kilometrov diaľnic medzi Martinom a Prešovom. Tie pôvodne patrili do prvého balíka PPP. Figeľ sa však  rozhodol v projekte nepokračovať.

Nemenovaný zdroj pripúšťa, že SaS by možno uspokojila ešte väčšia zľava. Figeľ síce vyjednal na žilinskú diaľnicu diskont – vyše 20 percent, ale ani ten zatiaľ všetkých koaličných partnerov nepresvedčil.

Kilometer diaľnice medzi Martinom a Žilinou totiž stále vychádza takmer dvakrát drahšie než kilometer „prešovskej“ diaľnice. Cena za ňu sa totiž rozpočítava na viac kilometrov.

Ozvali sa podnikatelia

Proti tretiemu balíku PPP v piatok protestoval Klub 500, združujúci slovenských podnikateľov. Ministerstvu vyčíta, že viac podporuje zahraničných investorov než slovenských. V zrušenom prvom diaľničnom balíku boli totiž firmy Doprastav a Váhostav.

Ivan Šesták, predseda predstavenstva Doprastavu, ktorý pôsobí aj v Klube 500, Figeľa za zrušenie prvého balíka ostro kritizuje.

Klub 500 Figeľovi vyčíta, že miesto toho, aby za približne rovnakú sumu postavil cez PPP 75 kilometrov diaľnic, uprednostnil 30 kilometrov okolo Žiliny. Tento úsek majú postaviť  nemecký Hochtief a rakúsky Alpine.

Ministerstvo dopravy zareagovalo tak, že Klub 500 je prepojený na Smer. Ohradilo sa aj  proti tvrdeniam expremiéra Roberta Fica (Smer), ktorý chce pre diaľnice zvolávať mimoriadne zasadnutie parlamentu: „Pán Fico a jeho exminister Vážny by mali Slovensku vysvetliť, prečo podpísali zmluvu s cenou o 27 percent vyššou, ako je súčasná nová ponuka, vyrokovaná pod Figeľovým vedením.“

Exminister Ľubomír Vážny (Smer) zas povedal, že projekt PPP na žilinskú diaľnicu odmietla financovať Európska investičná banka – pre jeho vysokú cenu.

Naznačil, že prijateľná by mala byť ročná splátka v tridsaťročnom splátkovom kalendári vo výške hlboko pod 200 miliónov eur. Tam sa vraj s koncesionárom chcel dostať aj on. Aktuálne vyjednaná zľava stláča splátku na 219 miliónov eur.

Celkom spokojná s diaľničným riešením nie je ani Slovenská obchodná a priemyselná komora. Najprv mala vláda zabezpečiť financovanie prvého balíka, ktorý sa týka zaostalejšieho východu, myslí si predseda komory Peter Mihók.

Podnikateľská aliancia Slovenska nesúhlasí s argumentom Klubu 500, že vláda by mala viac podporovať domáce firmy. Prekáža im však, že v súťaži o balík bola jediná firma.

Odborári by tiež radšej videli slovenské firmy stavať cesty. „Každý štát si chráni svojich, či sa to komu páči, alebo nepáči,“ povedal predseda OZ KOVO Emil Machyna.