Sporná cesta cez Fatru zrejme bude

Zanedbali ste ochranu životného prostredia. Takýto odkaz vyslala Európska komisia pre cestu, ktorú rozostavala bývalá vláda. Nový minister dopravy tvrdí, že slabo a nesprávne argumentovala.

Bratislava - Zhruba tridsať miliónov eur. Toľko ubudlo zo sumy, ktorú má štát zaplatiť za to, že zastavil prvý balík súkromných diaľnic – 75 kilometrov ciest medzi Martinom a Prešovom.

Pôvodne totiž ministerstvo dopravy vypočítalo, že prípravné práce, majetkové vyrovnanie pozemkov či služby poradcov vyjdú na 81 miliónov eur. Oznámil to nedávno minister dopravy Ján Figeľ (KDH). Napokon do vlády predložil „účet“  51 miliónov eur.

Ubudli položky, neskôr pribudnú

„Pôvodná suma bola o niečo širšia, pretože rátala aj s niektorými ďalšími prácami,“ povedal včera Figeľ. Tentoraz už podľa neho ide o definitívnu sumu. Suma za prípravné práce od konzorcia Slovenské diaľnice zostala nezmenená – 38 miliónov eur.

Podľa ministerstva financií by mali z pôvodnej sumy ubudnúť peniaze na projekty, ktoré ešte nie sú vyčíslené alebo ukončené. Potom sa vyplatia, povedal hovorca rezortu Martin Jaroš.

Exminister dopravy Ľubomír Vážny (Smer) tvrdí, že z pôvodnej sumy chýba časť určená na majetkovoprávne vyrovnanie.

„V návrhu chýba 30 miliónov eur na majetkovoprávne vyrovnanie pozemkov. To sú tie, ktoré ľudia dobrovoľne poskytli na výstavbu. Vyplácanie ľudí odložili na neurčito,“ povedal Vážny. Položka  nazvaná majetkovoprávne vyrovnanie sa v konečnom výpočte položiek nového materiálu naozaj nespomína. Sú tu  znalecké posudky, vecné bremená či geometrické plány.

„Všetky oprávnené výdavky sú v tom zahrnuté,“ zareagoval hovorca ministerstva dopravy Martin Krajčovič.

Súčasťou sumy, ktorú má ministerstvo vyplatiť, sú aj prípravné práce, ktoré na úseku medzi Turanmi a Hubovou podľa štúdií ochranárov poškodili chránené oblasti Fatry či rieky Váh.

Táto trasa sa už dlhodobo nepozdáva ani Bruselu. Pritom diaľnica by mohla viesť aj  tunelom Korbeľka, dlhým necelých šesť kilometrov.

Vo Vážneho šľapajach

Minister Figeľ sa zrejme postaví za plány, ktoré naštartoval jeho predchodca Vážny.  „Myslím, že mi rozumiete,“ odpovedal Figeľ na otázku, či je naklonený povrchovému variantu diaľnice.

Zatiaľ nespresnil, akými argumentmi chce Brusel presvedčiť, že výstavba tunela by nebola výrazne šetrnejšia k životnému prostrediu. Oprieť sa môže o nové argumenty alebo aj o argumenty bývalej vlády. Tie však doteraz Brusel nepresvedčili.

„Nie je to zabité, ale slabo alebo nesprávne sa v Bruseli argumentovalo. Akoby  bez úsilia o skutočne hlbšie riešenie,“ povedal včera minister. Niekedy sa podľa neho rôzne pohľady dajú vysvetliť, inokedy z toho vznikajú právne až súdne spory, „Usilujeme sa o vyjasnenie  a doriešenie tohto problému tak, aby z toho nebol právny spor,“ povedal.

Exminister Vážny vraj iné rozhodnutie, než pokračovať po povrchu, ani nečaká. „Nie je iná možnosť, inak by vrátili prípravu stavby do roku 2000 k technickým štúdiám,“ povedal.

Brusel na zlý vplyv cesty na životné prostredie upozornili ochrancovia prírody. Tunelového variantu sa nechcú vzdať.

„Cesta po povrchu by znamenala nenávratné narušenie integrity území európskeho významu Veľká, Malá Fatra aj Váh,“ povedal vedecký pracovník z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici Ján Topercer. Ohrozené by tak boli napríklad medvede, ale aj množstvo iných chránených druhov.

Minister Zsolt Simon (Most­Híd), ktorý má dočasne na starosti životné prostredie, ukazuje prstom na bývalú vládu. „Pod kuratelou vlády Roberta Fica bola robená aj environmentálna štúdia. Spomínam si, že ministerstvo dopravy utajovalo, že tá cesta ide cez rašelinisko a chránené územie.“