Štát chce vyvlastňovať ďalšie pozemky

Symbolické vyrovnanie dostanú len tí, čo sa prihlásia v termíne. Ostatných štát vyvlastní bez koruny. Ministerstvo financií dokončuje generálny zákon.

Po diaľniciach chce vláda chce obmedziť vlastnícke práva aj majiteľom pozemkov pod cestami, školami, kultúrnymi domami či nemocnicami.

Ministerstvo financií dokončuje generálny zákon o vyplatení pôdy pod stavbami, ktoré boli vybudované bez vykúpenia pôdy za posledných 60 rokov.

Podľa informácií Pravdy symbolické vyrovnanie dostanú len tí, čo sa prihlásia v termíne. Ostatných štát vyvlastní bez koruny.

Ide o stovky stavieb, ktoré v posledných piatich rokoch od štátu prevzali mestá, obce alebo župy. "Prípravy zákona pokročili, je na to vytvorená odborná pracovná skupina. Zatiaľ je predčasné hovoriť, aké riešenia na vyčistenie vzťahov s majiteľmi pozemkov ponúkne," povedal hovorca rezortu financií Miroslav Šmál.

Rezort financií má podľa septembrového nariadenia vlády vyriešiť problémy s odškodnením pozemkov majiteľom tak, aby príliš nezaťažil štátnu pokladnicu. Vyplatenie pozemkov podľa dnešných cien sa však odhaduje na niekoľko desiatok miliárd korún.

Riešením by malo byť vyplácanie inej ako súčasnej trhovej hodnoty za pôdu. "Určiť cenu bude ťažké. Prečo by mali vlastníci dostávať súčasnú trhovú cenu pôdy, keď im bola pôda pod cestu či školu zabratá napríklad pred 30 rokmi a pôda v regióne bola oveľa lacnejšia? Je rozdiel, či sa ide stavať nová diaľnica na zelenej lúke, alebo vyplatiť pozemky pod cestou, ktorá stojí dve-tri desiatky či sto rokov," vysvetlil splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu Ján Turčan.

Podľa neho sa však nebude hľadať riešenie za veľa miliárd korún. "Treba zabrániť, aby špekulanti začali na probléme zarábať kšeftovaním s pozemkami," zdôraznil.

Podriadení ministra financií Jána Počiatka v týchto dňoch hľadajú kľúč, ktorý určí, koľko peňazí bude štát dávať za takéto pozemky. Zatiaľ si s úlohou nevie poradiť. "Zákon bude meškať, budeme radi, ak sa podarí ho predložiť do konca roka," povedal Milan Muška, podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska. Veľké možnosti podľa Mušku ponúkajú aj zámeny pozemkov.

V zákone sa navrhuje, aby peniaze dostala len časť súkromných vlastníkov, ktorá sa prihlási v určitej lehote. Ostatok pôdy bude vyvlastnený štátom bez koruny. "Treba počkať na paragrafové znenie zákona, nie je však možné zoštátňovať pôdu len preto, že v katastri je chaos a veľa nezapísaných vlastníckych vzťahov. Časť ľudí nevie, že má pôdu pod nejakou cestou na druhom konci republiky," doplnil právnik Jozef Kráľ, ktorý pomáhal spracovávať analýzu stavu vlastníctva pôdy na strednom Slovensku. Na takýto zákon by doplatili ľudia, ktorí by sa v termíne neprihlásili.

Spočítanie všetkej nevysporiadanej pôdy napreduje, ešte však nie je dokončené. "Už máme odpovede od 80 percent miest a obcí. Je dôležité, aby sme zistili, o aký drahý problém vlastne ide. Doteraz sa podiel nevyplatených súkromníkov len odhadoval," doplnil Muška.

Združenie aj župani sa snažia dosiahnuť, aby vláda na samosprávy previedla aspoň štátne pozemky. Tlak na riešenie vznikol po tom, čo niektoré samosprávy neuspeli so žiadosťami o eurofondy, práve preto, že pozemok, na ktorom stojí škola, nemocnica, kultúrny dom alebo miestna cesta, stojí na pôde súkromných nevyplatených vlastníkov. Ide najmä o peniaze v regionálnom operačnom programe, kde je 57 miliárd korún.