Štát mení diaľnicu D1 od Bratislavy, obce sa boja negatívnych následkov

Štát stavia diaľničnú križovatku Triblavina za približne 24 miliónov eur. Počas výstavby sa zvláštne prekresľujú aj projekty rozšírenia diaľnice.

BRATISLAVA. Obciam, ktorá ležia pri diaľnici medzi Bratislavou a Trnavou, mali pomôcť. Spolu s rozšírením úseku diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou na šesť pruhov sa popri nej mali stavať aj takzvané kolektory. Tie mali viesť po oboch stranách diaľnice a zabezpečovať lepšiu dopravnú obslužnosť územia popri autostráde.

Kolektory sa však podľa najnovších plánov investora, ktorým je Národná diaľničná spoločnosť (NDS), stavať nebudú.

Dokazujú to dokumenty, ktoré NDS zverejnila na enviroportáli. Obce, ktoré sa na kolektory tešili, sú nespokojné. Hovoria, že dopravnú situáciu v ich okolí to nevyrieši.

„Nerealizovanie pôvodného rozšírenia diaľnice na šesť pruhov s kolektormi obmedzí priame napojenie obce v časti ulice Triblavinská, s napojením v danom úseku na opačnej strane na Ivanku pri Dunaji, čím sa znemožní prístup obyvateľov časti Čierna Voda na diaľnicu D1,“ povedala SME poslankyňa Chorvátskeho Grobu Martina Múčková.

Podobný názor má aj jej poslanecký kolega Peter Bílik. Domnieva sa, že dosah na Chorvátsky Grob bude skôr negatívny.

Z Bratislavy do Trnavy

Po novom sa diaľnica rozšíri z troch na štyri pruhy, ale chýbať budú kolektory okolo nej. Zmenu projektu oznámila NDS v súvislosti s výstavbou križovatky Triblavina.

Tú pre NDS stavia rakúsky Porr za približne 24 miliónov eur. Rakúšania sa majú spolu so španielskou spoločnosťou Cintra podieľať aj na výstavbe obchvatu Bratislavy a priľahlej rýchlostnej cesty R7 smerom na Dunajskú Stredu.

Porr plánuje dokončiť zmenenú križovatku Triblavina na budúci rok. Po dobudovaní mala pomôcť pomôcť nielen Chorvátskemu Grobu a neďalekej Čiernej vode, ale aj Bernolákovu. Vďaka nej sa obyvatelia mali ľahšie dostať na diaľnicu D1.

„Pôjde o negatívne dosahy na okolité územie. Kolektory mali totiž obslúžiť aj ďalšie obce – Vajnory či Čiernu Vodu. Po novom jej obyvatelia budú chodiť cez Vajnory,“ dodáva poslanec Bernolákova Peter Hanic.

Kolektory sa podľa pôvodných plánov mali budovať pozdĺž celej diaľnice D1 medzi Bratislavou a Trnavou. Pomôcť mali aj mestskej časti Bratislava-Vajnory. Jej starosta Ján Mrva (kandiduje za Sieť) hovorí, že rozhodnutie o škrtnutí kolektorov ich sklamalo. Skonštatoval, že až 70 percent dopravy, ktorá zíde z diaľnice, prechádza práve cez Vajnory. 

„Zmenou riešenia sa vraciame o niekoľko rokov späť,“ myslí si bývalá hlavná dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvílová. Schválené dopravné riešenie, na ktoré je vydané územné rozhodnutie a sčasti aj stavebné povolenie, nebolo takto navrhnuté len preto, aby sa zvýšila kapacita diaľnice D1, ale aj preto, aby sa riešilo dopravné napojenie obcí po oboch stranách diaľnice medzi Bratislavou a Trnavou na jedenástich križovatkách.

„Na súbežné kolektory mali byť napojené komunikácie, ktoré sú dlhodobo preťažené. Mala sa tak vyriešiť aj tranzitná doprava cez obce, ktorá v nich znižuje kvalitu života,“ konštatuje Kratochvílová.

Štátna investorská NDS v minulosti konštatovala, že zmena projektu súvisí so zefektívnením výstavby, teda s úsporou peňazí, pričom obcí sa zmeny nijako nedotknú.

"Navrhované riešenie nijako nemení okružné križovatky na tejto stavbe ani ich kapacity a teda nemení spôsob napojenia priľahlých obcí novými cestami," povedala hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková.

Bratislavský samosprávny kraj ako gestor územného plánu v lokalite o zmenách v projektoch výstavby, ktoré iniciovala NDS ako štátny investor, oficiálne nič nevie. Hovorkyňa kraja Lucia Forman skonštatovala, že podľa záväzného územného plánu je stavebná úprava jednoznačne definovaná na plnohodnotnú šesťpruhovú diaľnicu s obojstrannými dvojpruhovými jednosmernými kolektormi, ktoré sú jej súčasťou.

Diaľnica na osem pruhov

Namiesto šiestich pruhov a kolektorov však štát plánuje postaviť diaľnicu medzi Bratislavou a Trnavou ako osempruhovú. Forman hovorí, že úprava je v rozpore so záväznou časťou územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja.

Bývalý investičný riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti z čias prvej vlády Roberta Fica Juraj Čermák je k nápadu skeptický. Aby sa oplatila výstavba osempruhovej diaľnice, musí sa postaviť naraz. Ak sa bude robiť postupne, teda najskôr ako šesťpruhová, nemusia ju podľa neho pre predraženie vôbec dokončiť.

Ak by diaľnica zostala len šesťpruhová, nepomohla by podľa Čermáka obciam, ale aj zmena premávky na nej by oproti dnešku bola minimálna. Zvýšila by sa len bezpečnosť, ale nie rýchlosť.