Štát robí konkurzy bezohľadne. Príkladom je Rainerka či Slatinka

Domy v Slatinke ani Rainerova chata v Tatrách by už nestáli, keby ich ľudia neopravili. Na chatu už správca vypísal súťaž, v Slatinke sa boja, že aj oni môžu o domy prísť.

SLATINKA, VYSOKÉ TATRY. Keď dostal chatár a horský nosič Peter Petras Rainerovu chatu pred 17 rokmi do prenájmu, bola to ruina. Najstaršiu chatu vo Vysokých Tatrách vybudoval znovu.

Na pleciach vynášal materiál a otvoril ju pre verejnosť.

Zmluvu má však len do konca roka, potom Štátne lesy TANAP-u vyhlásia verejnú súťaž na prenájom. Je pravdepodobné, že Petras o chatu príde.

Aj do obce Slatinka, kde štát desaťročia plánuje postaviť priehradu, dorazili zákony týkajúce sa hospodárneho nakladania zo štátnym majetkom, hovorí Martina Paulíková zo Združenia Slatinka.

Štátna Vodohospodárska výstavba, ktorá spravuje vykúpené domy a pozemky, vypísala ponukové konanie na takmer tristo štvorcových metrov uvoľnených pozemkov.

Doterajší nájomníci, ktorých štát kedysi vyvlastnil, nemajú istotu, že budú môcť v domoch zostať. Zmluvy im tiež končia koncom roka. Boja sa, že súťaž o voľný pozemok je len začiatkom.

Vzali a nevrátili

„O prenájom nehnuteľností v Slatinke bol veľký záujem," hovorí Diana Migaľová zo štátneho podniku.

Vodohospodárska výstavba sa domnieva, že takto postupuje najpriehľadnejšie, najefektívnejšie a najhospodárnejšie - tak, ako jej prikazuje zákon o štátnom podniku.

Výnimky pre vek obyvateľov či iné dôvody, by sa mohli podľa nej považovať za diskriminačné.

Inzercia v dvoch celoštátnych periodikách a v jednom regionálnom týždenníku, plus listy všetkým obyvateľom Slatinky štátny podnik mohli odhadom stáť 200 až 250 eur.

Ľudia v Slatinke si starorodičovské domy a záhrady prenajímajú roky. Niektorí do nich investovali aj tisíce eur. Napríklad Ľudovít Buzalka, ktorý si prenajíma dom po starých rodičoch, platil doteraz štyri centy ročne za meter štvorcový.
Hodnotu prenájmu ponúkaného pozemku odhaduje na polovicu. Vodohospodárska výstavba na ňom podľa neho začne zarábať o 20 až 30 rokov.

Paulíková tvrdí, že združenie investovalo do bývalej školy minulý rok desaťtisíc eur, hoci vedia, že keď raz štát postaví priehradu, budú musieť odísť. Ponukové konania považuje za príliš tvrdé riešenie, najmä voči starým ľuďom zo Slatinky.

Vodohospodárska výstavba sa k obavám nájomníkov nevyjadruje, lebo ich zmluvy ešte platia. "Je predčasné sa k tejto téme vyjadrovať," odpovedala Migaľová.

Súťažiť majú o vlastné domy

„Snažia sa ľudí dostať preč. Od nich vyvstane hocičo, aj to, že vyhlásia súťaž na domy, ktoré si prenajímame," hovorí Ľudovít Buzalka zo Slatinky.

"Zákon, ktorý nepozná výnimky, donúti v mene efektívností a protikorupčných snáh 89-ročného pána Lietavu prihadzovať a licitovať o rodičovský dom s nejakým pánkom, pre ktorého je 300 eur nič?" pýta sa Martina Paulíková.

"Alebo bude osemdesiatročná pani súťažiť o prenájom starorodičovského domu a dúfať, že sa nikomu inému nezapáči, aby nemusela chodiť na hrob rodičov s motyčkou z Nitry?"

Takmer osemdesiatročná pani Páleníková celý prípad považuje za nezmysel. Na nájomnom už zaplatili viac, ako dostali za dom, keď ho štát vykupoval.

„Naši predkovia domy postavili vlastnými rukami, po vojne opravili a my sme ich mali nechať spadnúť? Ľuďom zobrali za lacný peniaz domy, a teraz sú všetky sľuby zabudnuté."

Anna Hovorková (65) už tiež zaplatila za dom v Slatinke viac, ako zaň dostali jej rodičia. Hovorí, že Slatinka jej vrátila zdravie.

„Je to moje rodisko, preto sme tam. Nechcem súťažiť o nič, to nie je normálne."

Petras: Je to lúpež storočia

Aj takmer sedemdesiatročný chatár Peter Petras považuje konkurz za nespravodlivý.

Hovorí, že zákon neberie ohľad na zásluhy, zaujíma ho len najvyššia cena. "Je to lúpež storočia." Radil sa s právnikmi a informoval sa aj na ministerstve. „Cena, cena, cena," vypočul si.

Starý chatár nevie, či sa do súťaže o chatu v Tatrách prihlási. Hovorí sa o čiastkach od 20- do 25-tisíc eur ročne. Toľko podľa neho chata na seba nezarobí.