Štát skúma, či môže spojiť R1 a D1

Z Bystrice možno pohodlne prejdete rýchlocestou do Ružomberka. Skôr ako v roku 2020 to nečakajte. Výstavbe novej rýchlocesty môže zabrániť rys ostrovid, medveď či orol skalný.

BRATISLAVA. Na D1 zostáva štátu dostavať ešte niekoľko desiatok kilometrov, aby štvorprúdovka spojila východ a západ Slovenska. Štát už teraz analyzuje, ako potom hlavný ťah prepojí s ďalšími tak, aby spojil aj sever a juh.

Národná diaľničná spoločnosť hľadá cez verejné obstarávanie odpoveď na otázku, či má potiahnuť rýchlocestu R1, ktorá sa dnes končí v Banskej Bystrici, ďalej po Ružomberok. Tam by sa napojila na D1.

Postaviť 50 kilometrov, ktoré by R1 a D1 pretli, nebude jednoduché. Cesta križuje chránenú prírodu.

„Výstavbou by boli dotknuté živočíchy ako rys ostrovid, vlk dravý, medveď hnedý, vydra čierna či orol skalný,“ vymenúva Maroš Stano, hovorca ministerstva životného prostredia.

Napriek tomu v roku 2010 ministerskí úradníci rýchlocestu odobrili s dôvetkom, že sa musia urobiť viaceré opatrenia na ochranu prírody.

Sú aj iné možnosti

Nezvratné nie nehovoria rýchloceste ani ekológovia. Chcelo by to však dlhý a hlboký tunel na ochranu života nad cestou, hovorí Ján Topercer, vedecký pracovník z Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici.

Najradšej by bol, keby štát prepájal sever s juhom o pár kilometrov západnejšie, a to rýchlocestou číslo 3 z Martina smerom na Žiar nad Hronom.

Túto možnosť sa chystá ministerstvo dopravy tiež analyzovať cez štúdiu. „Až zhotovenie štúdií dá odpovede na otázky, ktorá z týchto dvoch paralelných ciest, a či vôbec niektorá z nich, sa bude stavať, kedy, ako a z akých zdrojov,“ vysvetľuje hovorca ministerstva Martin Kóňa.

Z čoho cestu zaplatiť?

Uvažovať nad alternatívami odporúča štátu aj analytik Inštitútu dopravnej politiky Juraj Čermák.

Neverí, že ekológovia budú v konečnom dôsledku s nejakým riešením na ochranu prírody na R1 spokojní. Navyše, zásah do chránených oblastí môže skomplikovať financovanie diaľnice z eurofondov. Potom by nám zostalo zaplatiť cestu zo štátneho, čo je výhľadovo nemožné, alebo cez takzvané projekty PPP (verejno­súkromné partnerstvo), uvažuje Čermák.

Spolupráca so súkromníkom by štát mohla vyjsť draho. Ide o trasu, ktorú by nevyužívalo veľa fabrík, takže by si na seba nezarobila. Jej cena sa odhaduje na 1,3 miliardy eur.

S eurofondmi na R1 do Ružomberka sa pritom až do roku 2020 nepočíta. „Úsek nie je investične dostatočne pripravený, a preto by sa v danom čase nedal zrealizovať,“ vysvetľuje Roman Ondrejka zo žilinského Výskumného ústavu dopravného.

Štúdie realizovateľnosti sú podmienka, aby sa neskôr cesty preplatili z eurofondov.

Pre prírodu je už časť D1 zablokovaná

Chránený medveď a rys posunuli do nedohľadna aj diaľnicu D1. Problematickú diaľnicu cez Fatru rieši už tretia vládna garnitúra.

Odvážne plány prvej vlády Roberta Fica prepojiť do roku 2010 Košice a Bratislavu diaľnicou stroskotali aj preto, že narazili na ochranu prírody. Časť diaľnice medzi Turanmi a Hubovou napadli ekológovia. Namiesto krížom cez Fatru má viesť tunelom Korbeľka, navrhovali ochranári.

Ich výhrady vzala Európska komisia vážne a stopla peniaze, ktoré nám na stavbu D1 mala požičať Európska investičná banka. Táto diaľnica bola zabalená v jednom balíku s ďalšími vyše 60 kilometrami D1 medzi Martinom a Prešovom.

Čaká sa roky

Chýbajúci súhlas Európskej komisie tak zablokoval celých 75 kilometrov diaľnice počas celej prvej vlády Roberta Fica. Nastupujúca vláda Ivety Radičovej celé balíky diaľnic naplánované ako PPP projekty zrušila a začala ich nanovo súťažiť.

Fakty

  • D1 Turany – Hubová
  • Plánovaná diaľnica meria 13,6 kilometra.
  • Štát ju chcel stavať cez chránené územie Fatry takzvaným povrchovým variantom.
  • Ekológovia tvrdili, že takýto scenár ohrozí chránené územie, napríklad populáciu rysa a medveďa.
  • Európska komisia začala diaľnicu vyšetrovať.
  • Dodnes nie je jasné, kadiaľ diaľnica povedie.

Najskorší termín na začiatok jej výstavby je rok 2015. Hotová by mohla byť v roku 2019. Ale ani to nie je isté.

Časť Turany – Hubová je dnes jediná časť D1, na ktorej výstavbu štát zatiaľ ani nevyhlásil verejné obstarávanie. Ešte stále preveruje, kadiaľ má po správnosti diaľnica viesť.

Nedávno alternatívne trasy diaľnice hodnotil žilinský Výskumný ústav dopravný. Dospel k záveru, že variant, ktorý odporúčajú ochranári, je dokonca najvýhodnejší aj z finančného pohľadu.

Štúdia za štúdiou

Koncom septembra si Národná diaľničná spoločnosť objednala ešte ďalšiu štúdiu. Robí ju pre ňu Dopravoprojekt. Podľa zmluvy v centrálnom registri za to utŕži 8,8 milióna eur. Za tieto peniaze má firma vypracovať terénny inžiniersko­geologický prieskum či porovnávaciu štúdiu, vysvetľuje Národná diaľničná.

Štátna firma predpokladá, že v júli budúceho roka bude mať pokope všetky podklady na to, aby sa vedela rozhodnúť pre správny variant tak, aby nám ho potom preplatili z Bruselu.

Začiatok výstavby tohto úseku momentálne štát odhaduje na rok 2015. Hotový má byť v roku 2019.

Pri stavbe treba dávať pozor aj na vodu, žaby a vzduch

Pre niektoré ryby musia stavebné stroje načas zastať. Výnimkou nie sú plašiče, ktoré majú odlákať zvieratá od ciest.

Stavebné firmy majú s ochranou prírody bohaté skúsenosti. Netýka sa to len výstavby diaľnic, ale akejkoľvek výstavby.

„Investor si vždy na začiatku od zhotoviteľa stavby vyžiada plán ochrany životného prostredia,“ opisuje hovorca Váhostavu Tomáš Halán.

Pri jeho príprave musia dávať firmy pozor ešte aj na to, aby ich autá a mechanizmy boli v dobrom technickom stave. Tak sa napríklad chráni ovzdušie, hovorí Halán.

Žiadne chemikálie

Výnimku v ochrane prírody nemajú ani vo firme Bögl a Krýsl. Musí sa dávať pozor aj na to, aby sa chemické látky zo stavby nedostali do vody. Extra kapitolou je potom ochrana rastlín a živočíchov.

Bežnou praxou je tak výstavba priechodov, ktoré zvieratám umožňujú migrovať, spomína hovorkyňa firmy Kateřina Plechatá. Konkrétne si spomína, že podobný priechod stavali aj pre žaby.

V niektorých prípadoch treba dočasne pozastaviť práce, ak to vyžaduje aktuálny vývoj nejakého živočíšneho druhu. Príkladom sú špecifické vývojové štádiá mihule potočnej. Ryby vyžadujú tiež extra ochranu napríklad v podobe plašičov rýb pri nátokoch do vodnej elektrárne.

Vyplašiť zver

S plašičmi majú bohaté skúsenosti aj v Strabagu. Keď firma stavala cestu I/50 v okrese Žiar nad Hronom investor žiadal od Strabagu vybaviť smerové stĺpiky plašičmi zveri, ktoré by zabránili jej migrácii cez cestu v čase, keď cez ňu prechádzajú autá.

„Plašiče zabraňujú vstupu zveri na vozovku tým, že pri ich osvetlení prechádzajúcim vozidlom odrážajú lúče smerom do okolitého terénu,“ opisuje Edita Novotná zo Strabagu. V praxi sú tak chránené zvieratá počas migrácie, ale zvyšuje sa aj bezpečnosť cestnej premávky.

Úradné dokumenty
Diaľnica D1 Prešov západ – Prešov juh - záverečné stanovisko

Záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo 1818/2018-1.8/df zo dňa 28. 2. 2018

Obchodné centrum OC FORUM Prešov - územné rozhodnutie

Rozhodnutie Mesta Prešov, č. SÚ/1850/2017-Tu zo dňa 5. 1. 2017

Rezidencia Sírius, Prešov - zrušenie územného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Sekcia výstavby, číslo 05086/2017/SV/66253 zo dňa 22. 9. 2017.

Poznámky k zákonom
Nový stavebný zákon: Prehľad základných princípov nového zákona

Košický stavebný úrad vyzliekol nový stavebný zákon z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme...

Výstavba diaľnic sa má urýchliť, prezidentka odobrila novelu zákona

V rámci novely sa skráti aj lehota na vydanie rozhodnutia o predbežnej držbe z doterajších 15 na...

Novela zákona urýchli výstavbu diaľnic aj o viac ako rok, vyhlásil Doležal

Novela zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a...

Obchvat Prešova začne fungovať, no východ potrebuje 15-násobne viac diaľnic a ciest

Novootvorený západný obchvat metropoly Šariša umožní plynulú jazdu po diaľnici D1 od Ivachnovej až...

VIA IURIS: Novela zákona o výstavbe diaľnic je v rozpore s ústavou

VIA IURIS žiada zástupcov parlamentu, aby odmietli kontroverznú novelu zákona o jednorazových...

Autá idúce do zoo stáli až v strede Kavečian. To som nezažil, vraví starosta

Ani päťnásobné parkovisko by nestačilo. Odhaduje, že pri výstavbe obchvatu sa asi 40 percent...

Územný plán nie je omaľovánka, poslanci často nevedia, čo schvaľujú (rozhovor)

Väčšinou vidíte na prvý pohľad, ktoré lokality sú v územnom pláne nevhodné a dostali sa tam buď pre...

Lehota pri vyvlastnení pozemkov pod diaľnicami sa predĺži, schválili poslanci

Poslanci parlamentu schválili novelu cestného zákona.

Vysporadúvajú pozemky pod obecnými cestami

NOVOŤ. Obecný úrad teší veľký záujem zo strany občanov dohodnúť sa a pozemky pod cestami obci...

Vláda odklepla Doležalovu novelu cestného zákona. Dočkáme sa diaľnice do Košíc?

Predĺženie vyvlastnenia pozemkov pod cestami na ďalších desať rokov, definícia cesty i komunikácie...