Štát tento rok zrýchli trať pri Trenčíne, stále nie tak, ako plánovali komunisti

V minulosti komunisti plánovali 1 600 kilometrov vysokorýchlostných tratí. Vlaky na nich mali jazdiť až 250 kilometrov za hodinu.

BRATISLAVA. Opäť o niečo rýchlejšie cestovanie a skrátenie cesty o niekoľko minút. Cestujúci by tak mohli vo vlakoch na top železničnej trati cestovať už ku koncu roka.

Do konca novembra má na železničnej trati medzi Bratislavou a Košicami pribudnúť približne 12 kilometrov zmodernizovaných koľajníc medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou. Po spornom tendri ich modernizuje spoločnosť TSS Grade za približne 244 miliónov eur.

Aj vďaka dokončeniu tejto trate vlaky budú môcť jazdiť 160 kilometrov za hodinu na takmer 160 kilometrovej trati z Bratislavy do Púchova. Medzi Bratislavou a Žilinou by rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu mohli jazdiť vlaky až v roku 2020.

„Je to hanba. Modernizovanie železničných tratí je potrebná vec na to, aby sme dokázali zrýchliť prepravu cestujúcich medzi Bratislavou a Košicami,“ hovorí šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislav Cenký.

V tomto roku totiž Železnice Slovenskej republiky podpísali zmluvu na modernizáciu železničnej trate medzi Púchovom a Považskou Teplou za približne 365 miliónov eur. Okrem toho štát modernizuje železničnú trať medzi Považskou Teplou a Žilinou.

Plánovali už komunisti

Slovensko začalo svoju hlavnú železničnú trať modernizovať v roku 1999 medzi Trnavou a Cíferom. Dodnes však nedokázal zmodenizovať celý úsek medzi Bratislavou a Žilinou.

„My sme si zvykli modernizovať železnice len z eurofondov, čo je veľmi nebezpečný fenomén,“ povedal v nedávnom rozhovore pre SME bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy a dráh ministerstva dopravy Jiří Kubáček.

Modernizovanie železničných tratí medzi Bratislavou a Košicami však nie je novinkou. Železničné trate na vysoké rýchlosti chceli v minulosti modernizovať už komunisti.

Dokazuje to archívne číslo odborného časopisu Železniční technika z konca roku 1990. Autor článku Jaroslav Žemlička napísal, že Štátny ústav dopravný projektovania štát poveril v marci 1989 na vypracovanie koncepcie vysokorýchlostných tratí v dnes už bývalom Česko-Slovensku.

V porovnaní s dneškom však komunisti plánovali oveľa vyššie rýchlosti, na aké sa trate modernizujú dnes. „Odporúčame nové, samostatné, dvojkoľajové trate, ktoré sú zaústené do existujúcich uzlov. V osobnej doprave sa počíta s rýchlosťou do 250 kilometrov za hodinu, v nákladnej doprave sa počíta do 160 kilometrov za hodinu,“ napísal časopis.

Budovanie vysokorýchlostných tratí v bývalom Česko-Slovensku malo byť jednoduché. Rátalo sa, že vysokorýchlostné trate spoja Prahu s Bratislavou, existujúce krajské mestá okrem Banskej Bystrice a niektoré ďalšie mestá, ktoré sú významné osídlením, cestovným ruchom či priemyslom.

Za základ vysokorýchlostných tratí štúdia považovala spojenie Prahy s Ostravou a Bratislavou, pričom ich spracovali v dvoch základných variantoch. Severná vetva sa mala viesť z Prahy cez Pardubice a Olomouca do Ostravy - Vítkovíc.

Južný variant mal byť z Prahy do Brna približne ako ide aktuálna diaľnica D1. V Brne by sa trať vetvila na Bratislavu a na sever cez Přerov až do Ostravy. „Táto základná kostra siete vysokrýchlostných tratí by uspokojila najnaliehavejšie potreby vnútroštátnej dopravy,“ napísal časopis.

Postupne do Košíc

Na Slovensku sa pritom dnes o vysokorýchlostných tratiach ani neuvažuje. Spomínaná železničná trať z Bratislavy do Žiliny sa modernizuje na rýchlosť 160 kilometrov za hodinu.

Železnice Slovenskej republiky rátajú, že do konca novembra konzorcium dokončí spomínanú modernizáciu železničnej trate pri Trenčíne. Ako v minulosti napísalo ministerstvo dopravy, po dokončení celej železničnej trate do Žiliny sa čas skráti o pol hodiny. V budúcnosti štát plánuje modernizovať aj železničnú trať až po Košice.

„Po komplexnom posúdení bola vybraná alternatíva, ktorá počíta na celom úseku s priemernou rýchlosťou 136 až 141 kilometrov za hodinu. Čas prepravy z Košíc do Žiliny sa tak skráti až o 40 minút. Zachované budú prakticky všetky významnejšie stanice v pôvodných miestach, jedinou stanicou so zmenou miesta bude Liptovský Mikuláš,“ napísalo vo februári ministerstvo dopravy.

Zatiaľ jediná vysokorýchlostná trať, po ktorej budú jazdiť vlaky 200-kilometrovou rýchlosťou, je medzi Bratislavou po hranicu s Českom. Ako povedal Kubáček, ide o koridor, ktorý je významný pre medzinárodnú dopravu. Po tejto trati jazdia vlaky z Budapešti až do Nemecka.

Aj napriek tomu sme v modernizovaní železničných koridorov ďaleko za Českom. Kubáček pripomenul, že Česi sa koridorom začali venovať už od roku 1993. Vďaka tomu tak zmodernizovali približne tisíc kilometrov.

V Česku však s týmto stavom spokojní nie sú. Ako napísala Mladá fronta Dnes, správe železničnej dopravnej cesty sa ani nepodarilo vysúťažiť zákazku na štúdiu uskutočniteľnosti na koncept vysokorýchlostných tratí, preto sa rozhodla posudzovať jednotlivé trate.