Stavanie diaľnic na cudzích pozemkoch je protiústavné

Štát bude musieť odškodniť vlastníkov pozemkov, ktorých bývalá vláda obrala o pozemky pod diaľnicami a rýchlostnými cestami.

Košice - Plénum Ústavného súdu dnes rozhodlo, že tzv. vyvlastňovací zákon nie je v súlade s Ústavou.

Odlišné stanoviská mali predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková, sudca-spravodajca a zároveň podpredseda Ústavného súdu Milan Ľalík. Sudca Peter Brňák podal doplňujúce stanovisko k nálezu.

Podľa nálezu Ústavného súdu sporný zákon porušuje vlastnícke právo ako jedno zo základných občianskych práv garantovaných Ústavou a medzinárodnými dohovormi.

"Ak zákonodarca všeobecne určí, že pozemky ku konkrétnym diaľniciam budú fakticky vyvlastnené už pred prebehnutím vyvlastňovacieho konania, a tým vlastne determinuje výsledok takýchto konaní, vylučuje tým právom ochranu vlastníkov pozemkov," píše sa v odôvodnení.

Zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá z dielne bývalej vlády Roberta Fica (Smer) schválil parlament v decembri 2007.

Dvojročná príprava

Návrh na preskúmanie súladu niektorých jeho ustanovení s Ústavou podala skupina 36 poslancov v januári 2008.

Sudca spravodajca Milan Ľalík pripravoval návrh na predbežné prerokovanie dva roky. Vo februári minulého roka Macejková informovala, že Ľalík si želá, aby senát rozhodoval až po júnových parlamentných voľbách.

Ústavný súd rozhodol o návrhu po troch rokoch od jeho podania.

Podľa Daniela Lipšica (KDH), ktorý zastupoval navrhovateľov ústavnej sťažnosti vyvlastňovací zákon ohrozoval vlastnícke práva každého občana a poskytoval štátu neobmedzené možnosti zasahovať do jeho práv.

Ako povedal, súčasná vláda bude musieť odškodniť ľudí, ktorí boli Ficovým vyvlastňovacím zákonom poškodení.

Dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu strácajú napadnuté ustanovenia zákona účinnosť.

Ak parlament tento zákon neuvedie do súladu s Ústavou, automaticky strácajú jeho ustanovenia po šiestich mesiacoch svoju platnosť.

Vyvlastňovací zákon

11. decembra 2007 - Poslanci Národnej rady (NR) SR prijali zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá. Zákon, ktorý určil okrem iného podmienky, za ktorých je možné vyvlastniť súkromnú pôdu a iný súkromný majetok, podrobila časť poslancov a verejnosti ostrej kritike. Zákon začal platiť 1. januára 2008.

10. januára 2008 - Skupina opozičných poslancov NR SR podala v súvislosti s vyvlastňovacím zákonom podnet na Ústavný súd (ÚS) SR. Dôvodom bolo, že zákon umožnil stavanie diaľnic na súkromných pozemkoch aj bez súhlasu ich majiteľa.

11. novembra 2009 - Plénum ÚS SR na neverejnom zasadnutí prijalo na ďalšie konanie návrh skupiny poslancov NR SR na začatie konania o súlade niektorých ustanovení zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá s ústavou. Z podania vyplynulo, že poslanci namietali nerovnakú kvalitu zákonnej ochrany majetku.

24. februára 2010 - Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková povedala, že rozhodnutie o vyvlastňovacom zákone by mohlo padnúť buď tesne pred parlamentnými voľbami, alebo až po nich. "Sudca spravodajca povedal, že sa mu zdá, že tesne po voľbách aj z hľadiska jeho vnútorného presvedčenia je lepší termín, takže možno to bude do konca júna," spresnila vtedy Macejková.

24. novembra 2010 Ani takmer tri roky od podania návrhu skupiny poslancov NR SR Ústavný súd o vyvlastňovacom zákone nerozhodol. Dôvodom bola neprítomnosť ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH), ktorý mal zastupovať skupinu poslancov, ktorí návrh na ÚS predložili.

Ako uviedla predsedníčka súdu Ivetta Macejková, Lipšic sa z pojednávania ospravedlnil pre účasť na rokovaní Bezpečnostnej rady SR. Podobne sa ospravedlnil aj predseda NR SR Richard Sulík (SaS), ako aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ-DS). Lipšic v tejto súvislosti požiadal o odročenie pojednávania.